Pre niektorých ľudí je nepredstaviteľné existovať bez každodenného použitia prípravku proti poteniu a zápachu. Málokto však vie, že spôsoby ich obmedzenia existujú už tisícročia a rôznili sa naprieč kultúrami.
Údajne sa telesným potom zaoberali už naši jaskynní predkovia, no skôr z opačného pohľadu ako dnes – využívali svoj zápach na odlákanie predátorov, ktorý zvieratám hovoril, že zapáchajúca potrava pre ne nebude tá pravá. Tým umožnili ľudskej civilizácii vyvíjať sa ďalej a prísť až do bodu, kedy svoj telesný pach kontroluje väčšina spoločnosti.
Od vonných kúpeľov k zakázanej nahote
Ak sa obzrieme do minulosti, zistíme, že nepríjemný ľudský zápach prekážal už starovekým Egypťanom. Do praxe pretavili takzvané umenie vonných kúpeľov a taktiež si pod pazuchy aplikovali rôzne vonné oleje. Egyptské ženy dokonca používali vosk s obsahom vonných olejov, ktorý si nakvapkali do vlasov a ako sa vosk postupne topil, okolo nich sa šírila príjemná vôňa.
U starovekých Egypťanov sa inšpirovali Gréci a údajne už Homér povedal, že správny hostiteľ ponúkne svojmu hosťovi kúpeľ s aromatickými olejmi. Vonné kúpele obľubovali aj v starovekom Ríme a Rimania záľubu vo vôňach deklarovali aj tým, že si v nich namáčali oblečenie alebo dokonca parfumovali zvieratá.
Stredoveká kultúra silno ovplyvnená kresťanskou cirkvou na kúpeľoch nestavala, práve naopak. Nahota bola poburujúca a to sa týkalo aj chvíľ, kedy sa mal človek umývať. V tých časoch výrazne upadla aj spotreba mydla v Európe. Poraziť nepríjemný zápach sa podarilo prevažne iba vyššie postaveným ľuďom, ktorí používali kolínske alebo iné toaletné vody až do 19. storočia.
Ilustračné foto. (zdroj: FOTOLIA)Moderný boj so zápachom
Produkt, ktorý môžeme považovať za oficiálne prvý komerčný dezodorant, vznikol v roku 1888 v USA. Dostal názov Mum a o päťnásť rokov neskôr ho nasledoval aj prvý komerčný antiperspirant – Everdry.
Hoci išlo v tomto smere o pokrok, ich použitie nebolo príliš jednoduché ani pohodlné. Najmä Everdry bol lepkavý, pomaly schol a štípal. Takisto pre obsah niektorých chemických látok rozožieral oblečenie. Mum mal zase ďaleko od dnešných antiperspirantov ako ich poznáme, prakticky totiž išlo o krém, ktorý bolo potrebné rozotierať prstami pod pažou.
Rozmach dezodorantov sa uskutočnil až v 20. storočí. V polovici 50. rokov sa objavil guľôčkový dezodorant a v 60. rokoch dezodorant v aerosólovom spreji. Až po nich prišiel na trh tuhý dezodorant, ktorý sa dnes považuje za najpopulárnejší.
Dezodorant verzus antiperspirant
Ľudia sa pri výbere medzi dezodorantom a antiperspirantom rozhodujú podľa ich obsahu a teda podľa toho, ktorý má menej škodlivých látok. Väčšinou tento duel vyhráva práve dezodorant, keďže antiperspiranty tvoria okrem iných látok aj kontroverzné parabény a soli hliníka.
„Najčastejšie aktívnou zložkou antiperspirantov bývajú zlúčeniny hliníka. Antiperspiranty sa typicky aplikujú do podpazušia, niektoré sa môžu používať aj na nohy alebo iné časti tela, ak sú vo forme spreja. Tie, ktoré obsahujú zlúčeniny hliníka a parabény, sú podozrievané za zvýšené riziko rakoviny. Preukázané je ich ukladanie v tele, napríklad v ženských prsníkoch,“ uviedol žilinský dermatovenerológ Milan Chupek.
Dlhodobé používanie a pôsobenie týchto prípravkov sa často spája s alergiami (napríklad na obsiahnuté vonné látky), zápalmi a niektoré štúdie našli aj určitú spojitosť s rakovinou prsníka. Priame spojenie však žiaden výskum zatiaľ nepreukázal a podľa slov odborníka sa nové typy dezodorantov a antiperspirantov vyrábajú bez potenciálne škodlivých látok.
Ilustračné foto. (zdroj: Fotolia.com)Dezodoranty nie sú povinnosť
Potenie je pre telo prirodzené a potrebné pre termoreguláciu, a preto ja namieste otázka, či je zdravé používať prípravky proti poteniu každý deň. Milan Chupek tvrdí, že u zdravého človeka to tak byť nemusí a v niektorých prípadoch dochádza k nadmernému poteniu v dôsledku celkového ochorenia.
„Môže to byť napríklad cukrovka, porucha štítnej žľazy, ale aj celkový emocionálny stres. Prejavy zvýšeného potenia sa môžu vyskytovať na celom povrchu tela alebo lokalizovane, napríklad na dlaniach a chodidlách. Teda v niektorých prípadoch sú takto postihnutí jedinci nútení používať prípravky proti poteniu denne tak, aby nemali problémy v spoločenskom styku,“ myslí si dermatovenerológ.
To isté platí aj pri použití antiperspirantov a dezodorantov v zimných, teda chladnejších mesiacoch. Ako pracovať s ich aplikáciou vtedy, keď sa človek zvyčajne až tak veľmi nepotí?
„Vzhľadom na to, že niektoré typy dezodorantov môžu spôsobovať precitlivenosť na látky v nich obsiahnuté a môžu i upchávať potné žľazy, je vhodné prispôsobiť ich používanie klimatickým podmienkam, pokiaľ jedinec netrpí ochorením, ktoré primárne spôsobuje zvýšené potenie. Teda u zdravého človeka nie je v zimných mesiacoch nutné používať dezodoranty,“ uzatvára lekár.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
