SME
reklama

Lucia Šoralová: Materstvom svoj život odovzdávate niekomu inému

Slovenská šansoniérka, ktorá sa usadila v Česku, spevom vyjadruje svoju identitu ženy, umelkyne, matky aj manželky.

(Zdroj: Jana Liška)

Vraciate sa na hudobnú scénu po čiastočnej prestávke. Čo ju spôsobilo?

Plány mi trošku narušilo druhé tehotenstvo s Ondřejíčkom, pretože sme v tom období chystali piesne na nový album a vo chvíli, keď sme ich dali dokopy a celý koncept albumu už bol jasný, šla som na kontrolu k lekárovi a on si ma tam rovno nechal. Bolo to tri týždne pred plánovaným pôrodom. Až na pár výnimočných výjazdov na koncerty v rámci festivalov sme spolu s kapelou La Alma nehrali takmer tri roky. Pripadá mi to ako šialená pauza, no s dvoma deťmi to inak nešlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ste sa dopracovali k rozhodnutiu, že začnete opäť aktívne vystupovať?

Došla mi trpezlivosť. V niektorých momentoch som si už začala pripadať ako vec, mala som pocit, že nemám vlastné myšlienky a vedela som, že jediný spôsob, ako znova nadobudnúť vlastný priestor, je, keď budem mať vlastnú prácu a pracovné plány. Svojím spôsobom som si na seba ušila bič, no zároveň je to príjemné a veľmi to potrebujem.

Čím vás spev a hudba najviac priťahujú?

Je to pre mňa najkrajší spôsob, ako vyjadriť emócie. Ja sama som jedna veľká emócia, nemám racionálny základ a cítim sa často neuchopiteľná. Nepamätám si fakty, len obrazy, situácie, pocity, farby, dojmy. O zážitkoch hovorím prostredníctvom emócií, nehovorím o tom, kde alebo kedy sme s niekým boli. Pocity sú pre mňa v živote najdôležitejšie, musím zo seba dať nejakým spôsobom von.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto ste si vybrali šansón?

Áno, ten je pre mňa najideálnejší. Ide o príbehy, obrazy bez zbytočného prikrášľovania, ktoré sa hudbou prenášajú na ostatných ľudí. A to práve chcem. Hudba len oblieka príbeh alebo obraz a neprebíja ho tak zúrivo ako tá v strednom prúde.

Filip Renč vám vraj kedysi povedal, že na spievanie šansónu musíte mať niečo za sebou. Máte pocit, že ste pre tento žáner už vyzreli?

To bol môj problém do tridsiatky. Nikto mi nechcel veriť, že mám niečo prežité. Ako sedemročná som počúvala Hegerovú, plakala som a presne som vedela, o čom spieva. Cítila som bolesť celého sveta, nielen mojich siedmich prežitých rokov. Mala som pocit, že som súčasťou toho všetkého, pocit úplného prepojenia. No ako starnem, postupne to mizne. Človek na to asi zabúda. Myslím si, že sa rodíme s tým, že sme súčasťou celku a postupne na to zabúdame. Musíme len znova hľadať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život pri deťoch vám nepomáha nachádzať v sebe opäť vnútorné dieťa a zabudnuté emócie?

Život pri deťoch vás skôr núti tvrdo zasadnúť do reality a držať sa pri zemi. To je pre ženu, akou som ja, asi to najťažšie. Musí nasledovať svoj sen, aby nechradla, ale zároveň musí byť veľmi reálna - tu a teraz. No najviac obdivujem ženy, ktoré svoje deti vychovávajú samy, lebo to si vôbec nedokážem predstaviť.

V kapele La Alma ste vy a traja muži. Ako spolu vychádzate?

Veľmi dobre. Karty boli rozdané už od začiatku, takže z môjho pohľadu fungujeme fantasticky. Od počiatku vieme, že kapela funguje pod mojím menom, takže vychádzame väčšinou z mojich predstáv a plánov. Vymyká sa z toho len Miško Mihók, pretože počas existencie kapely sme sa spolu dopracovali v rámci hudby a tvorby k blízkemu partnerstvu. Momentálne je pre mňa natoľko dôležitý, že neurobím žiadne rozhodnutie týkajúce sa kapely pred tým, ako sa s ním poradím. Často sa s ním radím aj o veciach, ktoré sa týkajú len mňa. Samozrejme, že sme všetci kamaráti, ale hudobné smerovanie určujeme my s Miškom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na túto jar pripravujete koncertné turné s kapelou Neřež. Ako vyzerá táto spolupráca a aké sú vaše spoločné plány?

S pánmi Zdeňkom Vřešťálom a Vítom Sázavským z kapely Neřež to bude fungovať tak, že koncertná šnúra, ktorú pripravujeme na jar, bude poskladaná z našej kapely La Alma a z nich dvoch ako hostí. Keď sme tvorili program a rozmýšľali sme, ako to celé bude vyzerať, zistili sme, že sa často zlievame dokopy a prepájame navzájom našu hudbu. Rozhodli sme sa preto, že ak to na jar dobre dopadne, vytvoríme ďalší projekt a kapelu s iným názvom.

A čo piesne, ktoré ste vytvorili predtým, ako ste otehotneli? Oživíte ich?

No, zistili sme, že polovicu z piesní, ktoré sme si pred rokmi pripravili, sme už zabudli, takže niektoré budeme musieť znova zhudobniť. Nestihli sme ich vtedy nahrať. Máme síce texty a akordy, ale už si nepamätáme melódie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Česku vás označujú za nástupkyňu Hany Hegerovej a nádej českého šansónu. Ako toto prirovnanie vnímate ako speváčka aj ako Slovenka?

Nemám tieto prirovnania veľmi rada, lebo zväzujú. To, že som z nej vyšla a mám rada šansón, neznamená, že som jej nástupkyňou. Ja sa vidím inak. Píšem si piesne sama, myslím si, že som menej patetická. Určitý pátos, samozrejme, k šansónu patrí, no oveľa radšej mám, keď sa pieseň prezentuje prirodzene. V tom mi veľmi imponuje Zuzka Navarová. Vychádzam z viacerých vecí a tvorím si z nich vlastnú mozaiku. Ľudia si vždy potrebujú človeka niekam zaradiť, a preto novinári tak radi škatuľkujú. Je to zbytočné.

Hrávali ste aj v muzikáloch. Chcete sa k nim vrátiť alebo ostanete len pri sólovom speve?

Niektoré muzikály ešte stále dohrávam, no neviem si predstaviť, ako by som sa zapasovala do dnešnej muzikálovej scény. Posunula sa inam, mám pocit, že je mimo mňa alebo ja som mimo. Už nemám potrebu poskakovať, keď niečo hovorím. A je celkom fajn, keď to, čo hovorím, dáva zmysel. Do určitého veku je muzikál krásny spôsob ako predávať emócie a potom to už človek chce inak. Aspoň ja to tak vnímam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké to pre vás je byť dnes matkou?

Materstvom svoj život odovzdávate niekomu inému, no ťažko sa to vysvetľuje, pretože ten pocit nie je prenosný a musí sa zažiť. Nedá sa vedieť dopredu, aké to bude. Viete si predstaviť „manažment“, činnosti okolo, no človeka zradia vlastné pocity. Zrazu nebudete chcieť neodovzdať deťom všetko. Aj keď vás to istým spôsobom bude mučiť. Na to sa nedá pripraviť. Materstvo je pre mňa aj neustály strach. Veľmi sa o deti bojím a viem, že keď vyrastú, budem sa zase báť, že ma opustia, aj keď viem, že sa to stane, tak sa na to pripravujem. Veľmi rýchlo si zvyknete na ten neustály príval bezpodmienečnej lásky.

Máte pocit, že vám výchovu detí komplikuje povolanie speváčky?

Je pravda, že keď človek pracuje z domu a robí na voľnej nohe, môže to byť ťažšie. Človek sa jednoducho občas musí dostať z dosahu detí a v hlave sa venovať iným činnostiam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedy pracujete? Aký režim je u vás doma?

Pracujem, keď zaspí Ondřejíček a Rebeka je v škôlke. Ondřej je torpédo. Často sa zabaví sám, no nikdy neviem, ako dlho to bude trvať. Kým sa niekedy naštartujem do práce, už je po tom. Teším sa, keď pôjde do škôlky. Je obrovský rozdiel mať jedno a dve deti. Je to ako mať jedno a päť. Nikdy nefungujú rovnako v zmysle, že keď sa je, tak jedia obe, keď sa spí, tak spia obe. Často robia veci v úplne inom čase, inak a s iným prístupom.

Tento rok ste začali svadbou s Ondřejom Soukupom po štrnástich rokoch vzťahu. Mala byť tajná?

Ona bola tajná. Mali sme tam len svedkov, kamarátov, deti a pestúnku, ktorá je našou kamarátkou, ďalší známy nás viezol. Bol tam len najnutnejší počet ľudí. Dokonca aj gróf Kinský, ktorý nás sobášil, je Ondřejov kamarát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verili ste, že sa niekedy zoberiete? Svadbu ste plánovali?

Nikdy sme nič neplánovali, bolo to rýchle a spontánne. Ondřej mi to skôr pripravil ako prekvapenie na Vianoce, takže som mala asi dva týždne na to, aby som to vstrebala. Bolo to neformálne a milé.

Ako fungujete s vaším partnerom? Na predvianočnom koncerte ste si minulý rok zahrali prvýkrát na jednom pódiu.

Ako partneri nemáme žiadny problém. Často spolupracujeme, ale nikdy predtým sme si spolu nezahrali na jednom pódiu. Až na Šansónových Vianociach nedávno v decembri 2016. Naša spolupráca je väčšinou založená na tom, že si pomáhame, že sme pre seba prvým publikom aj kritikom. Po prvom zážitku na pódiu sme žartovali, že môžeme urobiť rodinný hudobný podnik, niečo ako spieva celá rodina. Keby to nebolo trápne, bolo by to vlastne pekné. Ondřej je človek, ktorému natoľko verím, že sa potom na pódiu cítim ako doma v obývačke. Je jedným z mála ľudí, od ktorých si dám v tvorbe poradiť. Je na mňa vždy zlatý a mierny, kritická som skôr ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako píšete svoje piesne?

Texty som písala vždy, keď som bola nešťastná, takže už som dlho nič nenapísala. Som štrnásť rokov so správnym človekom, a tak mi nič nenapadá. Aj preto viem, že zo mňa nebude nikdy textárka. S hudbou je to inak. Hudbu počujem vždy, keď čítam tie správne slová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 643
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 580
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 091
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 149
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 671
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 631
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 755
  6. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 184
  7. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 120
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 748
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu