Územie dnešného Salzburgu obývali kedysi Rimania, ktorí tu vystavali osadu Iuvavum, ako centrum rímskej provincie. Po páde Rímskej ríše územie pripadlo Bavorsku, bolo tu zriadené biskupstvo, neskôr povýšené na arcibiskupstvo.
Prvá písomná zmienka o názve mesta „Salzburg“ pochádza z roku 755. Salzburské arcibiskupstvo sa od roku 1328 stalo suverénnym cirkevným štátom v rámci Svätej rímskej ríše na čele s kniežaťom - arcibiskupom.
Vďaka ťažbe soli, zlata a medi bolo jedným z najbohatších regiónov Európy. Toto bohatstvo sa prejavilo aj na ďalšom vývoji mesta. Začali sa budovať kostoly, zámky, pevnosť, či univerzita.
Tvár dnešného Salzburgu bola vytvorená v 17. a 18. storočí. Najväčšiu zásluhu na stavebnom rozmachu mesta mali arcibiskupi Wolf Dietrich von Raitenau a Paris Lodron, ktorí obdivovali talianske staviteľské umenie a realizovali z najväčšej časti výstavbu barokového mesta.
V roku 1756 sa tu narodil najslávnejší Salzburčan, hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart, vďaka ktorému sa Salzburgu hovorí aj Mozartovo mesto.
Začiatkom 19. storočia boli v rámci nového delenia hraníc Európy cirkevné kniežatstvá zrušené a Salzbursko sa v roku 1816 pripojilo k Rakúsku.
Pevnosť Hohensalzburg
Symbol Salzburgu a jedna z najnavštevovanejších pamiatok mesta patrí so svojou dĺžkou 250 metrov a šírkou 150 metrov medzi najrozsiahlejšie stredoveké hrady v Európe.
S jeho výstavbou začali v roku 1077 počas mocenských sporov medzi cisárom a pápežom. Salzburská pevnosť slúžila ako obranný hradný komplex a dočasná rezidencia arcibiskupov v čase vojen a európskych sedliackych povstaní, ktorým sa nevyhol ani Salzburg.
Okrem toho sa využívala aj ako kasárne a väznica. Po tzv. Soľnej vojne so susedným Bavorskom tu bol svojim synovcom a nasledovníkom od roku 1612 až do svojej smrti uväznený aj arcibiskup Wolf Dietrich.

Pri prehliadke interiérov hradu sa zoznámite s rôznymi expozíciami hradného múzea. Medzi najatraktívnejšie patria prepychové arcibiskupské komnaty a Zlatá sála, ktoré sú vyzdobené nádhernými gotickými vyrezávanými pozlátenými reliéfmi a kresbami.
Na hrade sa nachádza aj rozprávkový svet bábok a to v Múzeu marionet, ktoré určite poteší vaše deti. Dnes pevnosť slúži aj ako každoročné miesto stretnutia pre umelcov z celého sveta v rámci Salzburg Summer Academy.
Výstup na hrad je možný buď pešo, alebo vláčikom podobným zubačke priamo z centra mesta. Tu na vás čaká aj nádherný výhľad na celý Salzburg a okolie, ktorý rozhodne stojí za to.
Salzburské originálne guličky
Azda každý z nás pozná slávne Mozartove guličky. Na trhu ich vyrába viacero firiem, ale len jedny sú originálne. Ich príbeh začal v roku 1890, keď sa cukrársky majster Paul Fürst pustil do tvorby pralinky, ktorá dobyla svet.
Po mnohých experimentoch sa mu podarila jedinečná kreácia, ktorej dal na počesť veľkého génia meno Mozartov cukrík. Neskôr ho premenoval na Mozartovu guľu.
Pracovný postup pri jej tvorbe nie je jednoduchý. Najprv sa pripraví kvalitný marcipán z čerstvých pistáciových orieškov, ktorý vytvára jadro gule. Druhú vrstvu tvorí nugátový krém.
Guličky sa potom napichujú na drevené paličky a ponárajú sa do horúcej čokolády. Následne sa uložia na drevené dosky, na ktorých pomaly stuhnú. Na záver sa paličky vytiahnu a do otvorov po nich sa vstrekuje zvyšná čokoláda.
Týmto zložitým postupom sa vzniknuté gule obalia do strieborného alobalu s modrým Mozartovým portrétom. Keďže sa vyrábajú ručne, každá z nich má iný tvar a nie je dokonale guľatá ako tie strojovo vyrábané.

V roku 1905 predstavil Fürst svoje dielo na výstave v Paríži a získal zaň zlatú medailu. Zabudol si však svoje dielo patentovať a tak ostatní salzburskí cukrári Mozartove gule odkopírovali a pustili sa do ich výroby, ktorá v polovici minulého storočia prudko rástla.
Jeho potomkovia sa ale domáhali ochrany autorských práv na súdoch a po dlhých rokoch uspeli s tým, že len oni môžu používať názov Originálne salzburské Mozartove gule.
Fürstova rodina ostala pri prácnej ručnej výrobe, konkurencia sa pustila do strojovo vyrábaných guličiek, obišla názov originálne tak, že používa výraz "echt", čiže pravé a balí ich do červeno-zlatých obalov.
Fürstovci predávajú svoje originálne Mozartove gule len v štyroch svojich predajniach v Salzburgu. A majú v nich stále plno, lebo každý trochu informovaný návštevník Salzburgu chce pravú guľu ochutnať, aj keby si mal kúpiť len jednu.
Skvost modernej architektúry
V Salzburgu môžete obdivovať aj moderné umenie. Najmä milovníci letectva si prídu na svoje v Hangári 7, ktorý stojí na salzburskom letisku. Dych vyrážajúca, zhruba 100 metrov dlhá a 67 metrov široká budova s výškou 14,5 metra zvonku pripomína profil leteckého krídla.
Základ objektu tvorí nosná oceľová konštrukcia na ktorej je inštalovaných celkom 1754 sklenených panelov, o celkovej ploche 7000 m2. Rozhodne sa nejedná o bežné letecké múzeum, pretože všetky vystavená historické aj moderné lietadlá sú funkčné a v priebehu roka sa zúčastňujú radu podujatí po celej Európe.
K najnovším exponátom patrí napríklad kabína a špeciálny oblek Felixa Baumgartnera, držiteľa svetového rekordu najrýchlejšieho voľného pádu.
Výstavu strojov dopĺňajú aj pretekárske vozidlá Red Bull Formula 1 a helikoptéry. Hangár 7 možno odporučiť aj milovníkom kvalitnej gastronómie. Dva bary, z ktorých jeden je zavesený pod stropom hangáru, doplňuje reštaurácia Ikarus, v ktorej sa stretávajú aj svetové celebrity. Každý mesiac tu striedajú menu podľa najlepších šéfkuchárov z celého sveta. Vstup do hangáru je pre návštevníkov bezplatný.

Romantický Mirabell
Zámok Mirabell a jeho záhrady sú preslávené široko-ďaleko. V roku 1606 ho nechal vystavať arcibiskup Wolf Dietrich von Raitenau pre svoju milenku, s ktorou mal 15 detí.
Na zámku sa nachádza nádherné barokové mramorové Anjelské schodisko, zdobené plastikami a soškami anjelikov od majstra Lukasa von Hildebrandta, ktoré vedie do Mramorovej sály.
Schodisko patrí k najväčším pokladom zámku a k najkrajším svojho druhu v strednej Európe. Mramorová sála patrila k reprezentačným priestorom pre arcibiskupov a koncertoval tu aj Leopold Mozart a jeho deti Wolfgang Amadeus a Nannerl.

V súčasnosti je jednou z najkrajších sobášnych sál na svete a pravidelne sa tu organizujú taktiež konferencie, významné kultúrne a spoločenské udalosti a koncertné cykly v rámci salzburských zámockých koncertov.
Viac ako zámok sú známe jeho záhrady, ktoré patria k najkrajším v celej strednej Európe a sú obľúbeným cieľom turistov i fotografov.
Záhrady sú klenotom barokovej záhradnej architektúry s ornamentálnymi záhonmi, umelecky cennými sochami a fontánami. Nachádza sa v nej aj prírodné divadlo Heckentheater, ktoré je jedným z najstarších svojho druhu na severnej strane Álp, záhrada s kamennými trpaslíkmi, či oranžéria.
Palác so záhradami a historické centrum mesta boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Pivná kultúra
Vyše 500 ročnú tradíciu varenia piva založili salzburskí arcibiskupi a dodnes v nej miestni pivovarníci úspešne pokračujú. V meste a jeho okolí je v prevádzke zhruba desať pivovarov, v ktorých sa tradičné pivovarnícke umenie prelína s modernými technológiami.
Salzburské pivo má vynikajúcu kvalitu a aj ten najnáročnejší milovník piva si na nich zaručene pochutí. Aj Mozart si občas doprial dúšok čerstvo uvareného salzburského piva.
V tej dobe sa mohol Salzburg pochváliť trinástimi pivovarmi a ešte dnes pripomínajú mnohé cechové štíty na domoch v centre mesta túto slávnu tradíciu. Tri z týchto historických pivovarov prevádzkujú svoje remeslo až do dnešných dní.
V roku 1621 tu bol založený jeden z najznámejších pivovarov augustiniánskych mníchov Augustiner Bräu, v kláštore Mülln.
Pivo sa tu varí ručne podľa starého a tajného receptu, bez modernej techniky. Všetko je poctivá ručná práca. Vlastné vodná elektráreň a historické náčinie potrebné k výrobe piva sú v úplnom súlade s filozofiou podniku.
Pivo sa plní do drevených sudov, skladuje v kláštorných pivniciach a čapuje do tradičných kameninových krčahov. Pre zvýšenie zážitku je určite lepšie si pre pivo chodiť k pultu osobne, ako to robí väčšina všetkých návštevníkov.
Pivo si môžete vypiť v jednej z viacerých ohromných sál, alebo v najväčšej pivovarskej záhrade v Rakúsku, s kapacitou okolo 1.500 miest. Ak tu človek vyhladne, sú mu k dispozícii stánky s bohatou ponukou regionálnych špecialít.
Pre návštevníkov Salzburgu, aj miestnych obyvateľov je to doslova kultové miesto.

Tri bonusové tipy pre cestovateľov:
1. Navštívte dom, v ktorom sa v byte na 3. poschodí roku 1756 narodil W. A. Mozart. Nachádza sa v centre mesta na Getreidegasse 9. Stredobodom záujmu sú tu hlavne skladateľove originálne hudobné nástroje, listiny a rodinné portréty. Súčasťou výstavy je okrem iného aj expozícia bytovej kultúry vtedajšej doby.
2. Nevšedný zážitok ponúka návšteva najstaršej reštaurácie v strednej Európe Stiftskeller St. Peter, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza už z roku 803. Usporadúvajú sa v nej tematické hostiny, pri ktorých vám hrajú muzikanti a speváci v historických kostýmoch a s barokovými hudobnými nástrojmi. Podáva sa menu inšpirované dobou W. A. Mozarta.
3. Kto z vás by mal chuť si pri návšteve Salzburgu užiť aj prírodu, môže sa vybrať do neďalekého Grödigu, ktorý je najobľúbenejšou a celoročnou rekreačnou oblasťou na okraji Salzburgu. Tu sa môžete napríklad nechať vyviezť kabínkovou lanovkou na horu Untersberg (1853 m.) a užiť si pri dobrom počasí nádherný výhľad na Salzbursko a blízke Bavorsko. V zimnom období sa tu núka aj možnosť skvelej lyžovačky. Zo Salzburgu sem premáva mestská hromadná doprava.
Viac info na www.salzburg.info
Autor: Marián Puček