Sú ženy, ktoré nemôžu mať deti zo zdravotných či ekonomických dôvodov, ale aj také, u ktorých ide o racionálne a vedomé rozhodnutie.
Sú zdravé, finančne zabezpečené, majú stabilného partnera, no napriek tomu nepociťujú potrebu realizovať sa ako matky. Takéto rozhodnutie má nezriedka svoje dôsledky najmä v rámci spoločenského prijatia. Rodina, známi, kolegovia a priatelia sa často k žene, ktorá nedala najavo svoj materinský pud, stavajú s výčitkami.
Ona samotná potom môže začať pochybovať o tom, či je jej nastavenie na bezdetnosť „normálne“.
Okolie by rozhodnutie ženy malo rešpektovať
„Je menej časté, keď sa žena rozhodne nemať deti, ale nemusí to hneď znamenať, že nie je normálna,“ ubezpečuje psychologička Jaroslava Gajdošová. Podľa nej zákonitosti biologického a psychického vývinu, ale tiež vývoja spoločnosti, vytvárajú prirodzený tlak na ženu, aby splnila takzvanú „vývinovú úlohu“.
„Jej splnenie by malo v ideálnom prípade priniesť prospech nielen spoločnosti, ale rovnako aj žene, ktorá sa na to podujala,“ vysvetľuje Gajdošová. Žena by sa teda v úlohe matky nemala cítiť obeťou, ktorú donútili spoločenské zvyklosti, ale mala by v materstve vidieť zmysel a cítiť istú satisfakciu..
„Je právom každého človeka zvoliť si vlastnú životnú cestu. Ak sa žena rozhodne realizovať svoj potenciál zmysluplne v iných životných roliach, urobí ju to spokojnou a šťastnou, okolie by to malo rešpektovať. Svet preto nevymrie,“ hovorí Gajdošová.
Dodáva však, že nechuť k materstvu nemusí trvať večne a ženy zvyknú svoj postoj prehodnotiť. Môže to súvisieť so známym tikotom biologických hodín, alebo sa priaznivo zmenia životné pomery, ktoré ženu presvedčia o tom, že už je na potomstvo správny čas.
(zdroj: Pexels.com)Treba sa vyrovnať s dôsledkami a reakciami
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre dobrovoľnú bezdetnosť, sa zvyknú stretávať s nepochopením.
„Už keď som bola tínedžerka, bola som rozhodnutá, že deti nechcem. Zatiaľ sa toto moje presvedčenie nezmenilo a aj môj partner je s tým stotožnený. Rodičia však ťažko znášajú, že vnúčatá asi na svet neprídu,“ hovorí 33-ročná Silvia.
Kamarátky vraj jej rozhodnutie nekomentujú a berú ho normálne. „Tiež tehotenstvo odkladajú. Najprv chcú mať vyriešené bývanie alebo kariéru,“ dodáva Silvia.
Hoci je istá časť spoločnosti ešte stále nastavená voči ženám odmietajúcim deti netolerantne a vyčítavo, podľa psychologičky už ľudia vo všeobecnosti reagujú liberálnejšie.
„Myslím si, že naša spoločnosť celkovo akceptuje jednotlivca, pokiaľ neporušuje mravné a právne normy. Samotné rozhodnutie nemať deti nie je predsa porušením morálky. Naopak, môže byť v niektorých prípadoch veľmi zodpovedné. No niektoré skupiny spoločnosti sa snažia v takýchto ženách vyvolať pocity viny, že sa nezaradili,“ hovorí Jaroslava Gajdošová.
Ako teda reagovať?
„Keď žena urobí slobodné a zrelé rozhodnutie nemať deti, tak by mala byť vyrovnaná aj s možnými dôsledkami a reakciami. Nie je povinná vysvetľovať svoje motívy ani nikoho presviedčať o svojej pravde. No tak, ako chce byť spoločnosťou akceptovaná, mala by aj ona akceptovať iný názor a dať to okoliu najavo,“ radí psychologička.
(zdroj: Pexels.com)Zodpovedné samy voči sebe
„Chvíľu som sa sama seba pýtala, či je so mnou niečo v neporiadku, keď všetci v mojom okolí riešia potomstvo a ja necítim, že by sa ma to niekedy malo týkať. S deťmi nemám celkovo žiaden problém, ale ani k nim neprechovávam nejaký špeciálny vzťah,“ priznáva 28-ročná Ivica. Uznáva však, že tento názor sa môže zmeniť, keďže zatiaľ nemá dlhodobého partnera, s ktorým by rodičovstvo aktívne plánovala.
Tlak okolia môže byť silným spúšťačom previnilých myšlienok a taktiež prostriedkom, ktorý ženu priamo ovplyvňuje. Je potom pre ňu ťažké sa vyrovnať s vlastným názorom, ktorý sa vymyká norme.
Jaroslava Gajdošová si myslí, že dobrovoľne bezdetné ženy sú za vlastné rozhodnutie zodpovedné predovšetkým voči sebe. „Nie je nutné a ani možné, aby s nimi všetci súhlasili a schvaľovali ich rozhodnutia. Človek má právo byť nezávislým na vôli iných. To, že sa líši, ešte neznamená, že prestal byť hodnotným človekom,“ hovorí.
Pomôže tiež poznať vlastnú hodnotu a prežívať sa pozitívne – ak sa má žena rada taká, aká je, aj okolie ju bude ochotnejšie akceptovať.
„Keď prejaví prežívanie viny, naznačí druhým, že spáchala niečo zlé a tak oni jej očakávanie viac-menej potvrdia,“ vysvetľuje Gajdošová.
Postoje spoločnosti, ktoré preferujú „tradičné“ rodinné hodnoty by však mali stáť predovšetkým na rešpektovaní slobodnej voľby. Rodenie detí nie je morálnou povinnosťou žien a potomstvo nie je jediným faktorom vyjadrujúcim mieru kvality a spokojnosti v živote.
Ak však žene chýbajú podporujúce vzťahy, psychologička odporúča, aby sa obklopila ľuďmi, ktorí ju pochopia a pomôžu jej. V prípade potreby je tu vždy možnosť obrátiť sa aj na odborníka.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
