Dominika Kid Kovács: Žena by sa mala hýbať aspoň trikrát za týždeň

Je po sviatkoch a mnohé ženy zisťujú, že z vianočných koláčikov trochu pribrali. Čo by ste im poradili, ak chcú rýchlo schudnúť nadbytočné dva či tri kilogramy?

Jediná cesta, ktorú osobne odporúčam, je zdravá redukcia hmotnosti, rozhodne nie žiadne extrémy v podobe diét či hladovania. Čím rýchlejšie a drastickejšie chudneme, tým rýchlejšie s tým aj skončíme. Bez toho, aby sme dosiahli výsledky. Práve preto väčšina novoročných predsavzatí spojených s chudnutím vydrží maximálne dva týždne. Moja rada znie - pravidelná strava, plná živín, zdravých potravín a k tomu aspoň trikrát týždenne pohyb, ktorý nás baví a teší.

Z každej strany počúvame niečo o zaručených diétach. Ako sa pozeráte na takéto recepty na chudnutie?

Môžem sa úprimne priznať, že kedysi som tiež mala pocit, že jediná cesta, ako schudnúť, je vrhnúť sa na diéty. Vyskúšala som ich mnoho a zaručene vám môžem povedať, že ani jedna z nich z dlhodobého hľadiska nefunguje. Schudnúť je ľahké, pretože každá radikálna zmena v stravovaní vedie k úbytku hmotnosti. Keby však aspoň jediná diéta na svete fungovala, každý by držal práve tú a nikoho na svete by už netrápila nadváha. Bolo by to jednoduché, ale pozrite sa, nefunguje to tak. Najdôležitejšie pri chudnutí je cítiť sa zdravo, nehladovať a potom si aj novú hmotnosť udržať. To býva totiž po skončení diéty najväčší problém a je to aj dôvod, prečo mnohí ľudia na vlastnom tele pocítia jojo efekt, keď sa stratené kilogramy vrátia naspäť rýchlosťou blesku. A občas ešte aj s bonusom.

(zdroj: Jana Liška)

Hovorí sa, že celý proces chudnutia sa začína v hlave...

Jednoznačne je to tak, s tým súhlasím. Ak hlava nechce, telo nič neurobí. Všetko, čo chceme dosiahnuť, je jednoznačne v myslení, v podvedomí. Úspech či neúspech závisí aj od toho, ako sa na celú situáciu pozeráme. Ak myslíme pozitívne, hovoríme si, že chceme schudnúť, lebo budeme krásne, zdravé, štíhle, pevné, bez zdravotných ťažkostí a plné energie, budeme ľahšie postupovať k cieľu. Ak však pôjdeme do celého procesu s tým, že si musíme odopierať a ešte to odopieranie aj vydržať, úspech sa nedostaví, pretože sme od začiatku nasmerované negatívne. Pokiaľ ide o životosprávu, strava tvorí z konečného výsledku približne osemdesiat percent a zvyšných dvadsať percent je pohyb, tréningy, šport.

Aký druh pohybu ženám odporúčate?

V prvom rade by sa žena mala hýbať aspoň trikrát za týždeň. Pohybovú aktivitu si na začiatku musí určiť ona sama, záleží na tom, aký druh pohybu ju baví. Keď jej ostatní nadiktujú, ako sa má hýbať a nebude ju to baviť, je veľmi pravdepodobné, že to už hneď na začiatku to vzdá a vráti sa do pôvodných koľají. Ak niekoho bavia prechádzky, nech sa prechádza trikrát do týždňa aspoň hodinku. Začať treba pomaly a v menších dávkach.

Ako fitness trénerka pracujete s množstvom žien. Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú vaše zverenkyne pri cvičení?

Idú na to príliš zhurta a myslia si, že zázraky sa udejú do troch dní. Ale nefunguje to tak. Prestanú jesť, vynechávajú jedlá a začnú denne cvičiť. To je pre telo obrovský šok. Dostane sa do stresu, následkom čoho sa vzoprie a nebude chcieť s nami spolupracovať. Takto sa nám nielenže nepodarí schudnúť, ale tiež si môžeme privodiť mnoho zdravotných komplikácií.

(zdroj: Jana Liška)

Čo by malo byť základom jedálneho lístka, aby sme nehladovali, ale chudli?

Základom sú určite kvalitné bielkoviny, čo je základná stavebná zložka pre svalovú hmotu. Urýchľujú metabolizmus a dokážu nás dobre zasýtiť. K nim treba pridať kvalitné sacharidy, ideálne s vysokým obsahom vlákniny, aby sme nakŕmili aj naše dobré baktérie, ktoré sídlia v črevách a starajú sa nielen o naše zdravie, ale aj krásu. A v neposlednom rade aj o postavu. A treťou dôležitou zložkou sú zdravé tuky, pretože nie je tuk ako tuk.

Dnes sa môžete pochváliť ideálnou postavou. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa k nej dopracovali?

V podstate som celý život riešila svoju postavu, ale nikdy som na to nešla správnym spôsobom. Vždy som robila bežné ženské chyby, čo znamenalo veľa pohybu a málo jedla. V dôsledku tejto zlej kombinácie som sa stále trápila s hmotnosťou, ktorá raz išla dole, raz hore. Zlom nastal až v okamihu, keď som otehotnela a vtedy som začala zdravo a vyvážene jesť, pretože už to nebolo len o mne, ale v prvom rade o bábätku, ktoré vo mne rástlo. Vedela som, že teraz už nesmiem experimentovať, pretože od môjho správania bude závisieť, ako sa bude dieťa vyvíjať. Tam sa začala moja cesta za zdravím. Neskôr, keď som už porodila a narodil sa nám malý Kristián, začala som športovať, ale s mierou. V podstate som stále v procese, stále sa učím a zdokonaľujem. Snažím sa zlepšovať nielen svoje vedomosti o zdravej strave, pohybe, ale aj zdokonaľovať svoje telo a zdravie.

Čo podľa vás môže pomôcť žene, aby sa prekonala a začala niečo so sebou robiť?

Vždy vravím, že ak má žena aj zopár kilogramov navyše, ale cíti sa dobre, je zdravá a spokojná, nech to nerieši. Ak je nespokojná, nech to zmení. Je oveľa jednoduchšie ísť si trikrát do týždňa zacvičiť a upraviť si stravu, ako sa deň čo deň trápiť, robiť si výčitky a mať zlé pocity pri každom pohľade do zrkadla. Dôležité je prekonať sa a vydržať. Najkritickejšie sú prvé týždne, pretože vtedy meníme svoj životný štýl a nášmu telu chvíľu trvá, kým si zvykne na nový režim. Výsledky však rozhodne stoja za to a nie je nad dobrý pocit, keď sa žena cíti znovu sebavedomá a atraktívna.

(zdroj: Jana Liška)

Aký je ideálny úbytok hmotnosti za týždeň či za mesiac, pokiaľ je chudnutie zdravé, a nie drastické?

Prvý týždeň to môžu byť aj dva či tri kilogramy, ale to je hlavne voda, ktorá z tela odchádza. Potom sa odporúča chudnúť približne pol kilogramu za týždeň. Ak žena začne cvičiť, môže sa stať, že kilogramy nepôjdu dole, pretože telo postupne začína naberať svaly. Tie majú inú štruktúru ako tuk, sú ťažšie. Hlavným ukazovateľom by mali byť pre nás centimetre, pretože chceme vyzerať štíhlo, nie málo vážiť.

Kedy u vás nastala chvíľa, že ste sa posilňovaniu, tréningom a zdravej životospráve začali venovať profesionálne?

Prvý impulz nastal približne pred šiestimi rokmi, keď som išla na prvé školenie, pretože som sa chcela v tejto oblasti vzdelávať. Tam sa ma spýtali, či by som nechcela vyskúšať aj súťaženie, čo sa mi celkom zapáčilo. Potom som však otehotnela, takže súťaže neprichádzali do úvahy. Až keď mal synček jeden a pol roka, rozhodla som sa, že si chcem vyskúšať nejakú fitness súťaž. Najbližšia bola o tri mesiace, počas ktorých som naberala svalovú hmotu a zároveň chudla, čo je síce nereálne, ale dala som do toho všetko a pripravila som sa v rámci svojich možností.

Bolo spúšťačom aj to, že ste začali tvoriť pár s úspešným boxerom Tomim Kidom Kovácsom?

Určite veľa robí aj to, že Tomi je športovec. Veľakrát sme spolu trénovali a vzájomne sme sa motivovali. Pamätám sa, že raz sme mali ísť spolu behať, ale necítila som sa dobre, takže Tomi išiel sám. Potom som mala neskutočné výčitky, a tak som nasadla na steper a odšliapala som si na ňom čas, ktorý Tomi odbehal. Tomu sa hovorí dobrá motivácia.

Ako ste sa vlastne dali dokopy?

Cez sociálnu sieť. Spoznala som ho v čase, keď už bol profesionálny športovec a vedela som, do čoho idem.

Ste rodina, v ktorej sa jedáva zásadne len zdravo?

Určite nie, pretože zastávam názor, že zlatá stredná cesta je najlepšia. Mojim chlapcom nezakazujem nezdravé jedlá, ale u nás platí, že nezdravé jedlo nemôže byť namiesto toho zdravého. Zdravá vyvážená strava musí byť základom a ak sa nájde miesto aj na niečo iné, tak nech sa páči.

S manželom Tomi a ich synom (zdroj: archív D.K.)

Máte obdobia, keď zhrešíte?

Samozrejme, že áno, veď aj to patrí k životu. Ja sa snažím mať tieto dni v nedeľu, keď si doprajem všetko, na čo mám chuť. Základom však je, všetko si treba užívať s mierou a nepreháňať to.

Športujete spolu s manželom? Je pre vás on skúsenejším poradcom alebo vy pre neho?

Niekedy sme spolu trénovali, ale teraz už veľmi nie, pretože máme úplne iné druhy tréningov. Samozrejme, že jeden od druhého sa veľa učíme. On mi vie výborne poradiť v cvičení a ja jemu v strave.

Akou cestou sa vydáva váš syn Kristián? Ide v otcových či v maminých šľapajach?

Bohužiaľ, v otcových, pretože nonstop boxuje! Ale je ešte malý a uvidíme, akú cestu si napokon vyberie. Dôležité je, aby robil to, čo ho bude napĺňať. Najdôležitejšie je počúvať svoje srdiečko, to mu prízvukujeme.

Autor: Ľudmila Lenárová