Päťdesiatnik Andreas Kleinercher pôsobí po celý čas vážne, aj napriek všadeprítomnému hluku hovorí pokojným tichým hlasom a zvýši ho až vtedy, keď nás napomína, aby sme si dávali pozor na strmé schody vedúce na vrchol strojovne.
Sme práve v srdci rakúskeho lyžiarskeho strediska v tirolských Alpách. V strojovni vo výške 3200 metrov nad morom na vrchole Stubaiského ľadovca, odkiaľ Kleinercher spolu so svojimi dvesto zamestnancami riadi jednu z množstva miestnych lanoviek.
Stubaiský ľadovec nie je obyčajné rakúske stredisko, s rozlohou dvanásť štvorcových kilometrov je vôbec najväčší v celej krajine.
Obyčajná však nie je ani novučičká lanovka, ktorú aj za účasti miestnych politikov veľkolepo otvorili len túto sezónu.
Luxusné kabínky s pohodlnými sedačkami zvnútra doslova voňajú novotou. „Je to taký malý technický zázrak,“ pookreje inak vážny Kleinercher, keď nám ukazuje celý kolos, ktorý poháňa laná ťahajúce celkovo štyridsaťdeväť obrovských kabín.
Do každej z nich sa na papieri vojde až tridsať, v praxi aj štyridsať lyžiarov, snowboardistov či obyčajných turistov.

Lyžovačka po celý rok
Nachádzame sa na západnom okraji Rakúska, pár desiatok kilometrov od Innsbrucku a na dohľad od talianskych Álp. V skutočnosti sme však v samom centre rakúskeho cestovného ruchu.
Hlavná lyžiarska sezóna sa tu začína už v lete a končí sa až na jar, vlastne sa tu dá lyžovať celých dvanásť mesiacov v roku.
Otvorenie miestnej lanovky pripomínalo niečo ako novoročnú oslavu. Organizátori pre stovky hostí a desiatky novinárov na základnej stanici vo výške 1750 metrov pripravili varené víno, miestne špeciality a predovšetkým veľkolepú šou, ktorej súčasťou bolo aj premietanie dokumentu na veľkoplošnej obrazovke.
Ukazuje, ako rakúski robotníci posledné dva roky vo vetre, mraze a v obrovských výškach tirolských Álp dokončovali trať novej lanovky. Išlo o šesťdesiatpäťmiliónovú investíciu.
Lanovka meria až 4,6 kilometra, z 1750 metrov nad morom vás už za dvanásť minút rýchlosťou dvadsaťpäť kilometrov za hodinu odvezie až do úctyhodnej výšky 3200 metrov.
Je to vôbec najdlhšia podobná lanovka v Alpách. Na rozdiel od väčšiny iných lanoviek ťahajú kabínky až tri laná, aby si aj v prípade silného vetra udržala stabilitu.
Hoci sme na Stubaiský ľadovec prišli najmä pre spustenie najväčšej lanovky, v skutočnosti tam mierime najmä preto, aby sme zažili pravú rakúsku lyžovačku.

Podobne ako milión lyžiarov, ktorí sa každý rok vystriedajú na sto kilometroch miestnych zjazdoviek. Aj preto sa vraj investícia Rakúšanom vráti už v priebehu niekoľkých rokov.
Ako si vybrať trasu
Lyžiarov na vrcholy okolitých hôr vyvezie až dvadsaťšesť moderných vlekov, kabínkových alebo sedačkových lanoviek.
V spleti desiatok lyžiarskych trás je na prvý pohľad ľahké sa stratiť, v skutočnosti vás však vždy zavedú k niektorej z lanovkových staníc.
Môžete si vybrať, či sa chcete hlavnou kabínkovou lanovkou vrátiť až na úplný vrchol vo výške 3200 metrov, alebo sa jednou z tých menších vyveziete niekam bližšie.
Tesne pod miestnym ľadovcom sa nachádza aj obrovský funpark, kde Rakúšania organizujú medzinárodné súťaže vo freestyle lyžovaní a snowboardovaní.
Už pri letmom pohľade na prekážkovú trať je však jasné, že je určený len pre tých najodvážnejších lyžiarov či snowboardistov.

Ak sa chcete zahrať na Veroniku Zuzulovú alebo Petru Vlhovú, môžete si vyskúšať aj slalomársku zjazdovku s časomerom a pretekať s priateľmi, kto zajazdil lepšie kolo.
Na svoje si prídu aj fanúšikovia bežiek, ktorí si môžu prejsť 4,5 kilometra upravených trás s nádhernými výhľadmi na Alpy. Samozrejmosťou je aj ľadová lezecká stena.
V porovnaní s lyžovačkou na Slovensku si trochu priplatíte, avšak za servis, ktorý je neporovnateľný napríklad aj s talianskymi či švajčiarskymi strediskami.
Celodenný skipas, ktorý vám platí aj v širokom okolí, vyjde dospelého človeka na štyridsaťšesť eur.
Za pravý a skutočne výdatný rakúsky obed, napríklad megašnicel a ako dezert výdatný kusisko viedenskej štrúdle, zaplatíte asi pätnásť eur.

Ceny nie sú príliš premrštené ani v prípade ubytovania. Ak si nepotrpíte na zbytočný luxus, jedna noc v miestnom čarovnom drevenom penzióne Alpen Stolz vyjde pre dve osoby asi na päťdesiat eur.
Lyžovačka v Stubai nie je niečo, čo by ste zažívali každý deň, predsa len, cesta autom z Bratislavy do Innsbrucku môže trvať aj šesť hodín.
Ak si ju však raz doprajete, určite sa budete chcieť vrátiť späť. Môžete tak urobiť aj v čase, keď už na Slovensku budú prvé júnové horúčavy a vymeniť si na chvíľu plavky za lyžiarsku kombinézu.