Youtuberka Moma Horňáková: Strata súkromia je náročná, fotia si ma aj keď obedujem

Svoje prvé youtuberské video ste nahrali v roku 2012. Čo bol popud k tomu, že ste ho nakrútili?

Odmalička som sledovala zahraničné Youtuberky, čo boli prevažne dievčatá z Kalifornie, nakrúcali na videá, aké majú oblečenie, maľovali sa pred kamerou a mňa to veľmi fascinovalo. Bola som malá, ustráchaná, mohla som mať dvanásť-trinásť rokov a dovtedy som videá netočila, iba som blogovala.

Na prvé video som musela nabrať veľa odvahy. Posadila som sa pred otcovu kameru, ale nebola som si tým videom vôbec istá a necítila som sa dobre. Na Slovensku to skoro nikto nerobil. Viem, že môj priateľ nakrúcal (Expl0ited, pozn.red.) a tiež Gogo, ale dievča medzi veľkými Youtubermi nebolo žiadne.

Bol to boom, to moje prvé video malo na tú dobu 30-tisíc pozretí a všade, kam som sa pohla, vrátane školy, sa mi za to posmievali. Odvtedy som od toho upustila a každý rok som si iba hovorila, že znova začnem. Ale aktívne som začala nakrúcať približne pred rokom a pol.

Za to, že ste nakrútili video, sa vám posmievali?

Mňa šikanovali najprv kvôli blogu, a potom aj kvôli Youtubu, ale bolo to niečo, s čím som rátala, lebo som vždy chcela byť stredobodom pozornosti. Rodičom som hovorila, že raz budem slávna. Bola som v tomto smere veľmi ambiciózna, ale ľudia to brali tak, že si iba snívam.

Zrejme vás to však muselo naučiť lepšie zvládať kritiku.

Určite. Keď som začínala, na blogu som mala veľa nenávistných rečí. Teraz je bežné, že keď vydám video a je tam, povedzme šesťsto komentárov, tak z toho je asi stovka naozaj hnusných a zlých. Ale vidím, že sú to desaťročné deti, väčšinou to nie je dospelý človek, ktorý by mal konštruktívnu kritiku, a preto to absolútne nevnímam. Už ma to nezabolí, beriem to bežne.

Kedysi sa ma to dotýkalo, keď som začínala, tak som preplakala celé noci. To som práve prišla na strednú, všetko bolo pre mňa nové a keď mi napríklad robili zle starší študenti, tak to bolo pre mňa hrozné. Zatvárali ma v školskom bufete, lavicu mi popísali mojou prezývkou Moma a musela som to čistiť, aby som nemala zle. Keby sa mi to dialo teraz, tak reagujem úplne inak a nedám sa.

Teraz však máte individuálny študijný plán. Ešte stále študujete na gymnáziu?

Áno, som na strednej. Prestúpila som z trenčianskeho gymnázia na bratislavské a chodím tam len raz za pol roka urobiť test. Teraz ma čakajú maturity, dva roky som nebola v škole, tak mi asi pomôže len zázrak, ale určite chcem maturitu dokončiť, lebo to je základ. Mesiac budem sedieť iba nad knihami.

Youtube bol kedysi centrom videoklipov a hudby, dnes vďaka nemu ľudia robia kariéru, čoho príkladom ste aj vy. Sledujete pozorne svoj úspech, počty odoberateľov, videní?

Áno, sledujem to hlavne kvôli tomu, aby som vedela, čo na ľudí platí, čo má väčší dosah a čomu sa mám venovať viac, čomu menej. Kvôli tomuto to musím sledovať, aby som stále rástla, aby tam nebola stagnácia, alebo nedajbože pokles.

Venujete pozornosť aj konkurencii? Podľa štatistík súperíte na prvých priečkach s Gogovou priateľkou LucyPug.

Ja si vždy poviem, že ma sledujú aj takí ľudia, ktorí ma neodoberajú. Ona hlavne robí úplne iný štýl, venuje sa veciam typu „urob si sám“, videám so psom a ja sa zameriavam na krásu. Dá sa povedať, že v tom jej odvetví je lepšia, je kreatívnejšia, robí niečo, na čo ja nemám cit a ja som lepšia v mojom odbore, teda make-up, beauty tipy, čomu sa zase ona nevenuje. Na základe toho aj dostávame rôzne zákazky. Čísla sú dôležitý ukazovateľ iba čo sa týka klientov. Ak nás osloví rovnaký klient, tak si to vždy viem obhájiť a on sa rozhodne.

Ako vnímate fakt, že už v takomto mladom veku riešite svoje živobytie, chodia vám ponuky od firiem, zaoberáte sa marketingom?

Ja som sa vlastne od trinástich venovala blogovaniu a už aj vtedy mi chodili zákazky, napríklad, že mi pošlú make-up a dám to na blog. Ani som nevedela, že si za to môžem pýtať peniaze. Teraz sa už tomu venujem naplno, mám živnosť, dve firmy a začala som vyrábať svoj vlastný merchandising, teda oblečenie.

Je to šialené, lebo táto kariéra je o tom, že človek nemôže povoliť. Žijem s priateľom Youtuberom a musíme robiť celý týždeň aj cez víkend. Je pravda, že si voľno môžeme urobiť kedy chceme, ale nie dlhé, aby nebolo hluché obdobie. Ľudia si potom môžu nájsť niekoho iného, takže je to náročné, hlavne psychicky. Mala som teraz 20 dní pauzu, čo som nikdy nemala.

Po Novom roku som dostala silnú alergiu, nemohla som sa natáčať, lebo som vyzerala hrozne. Potom som mala osobné problémy a nemala som chuť si sadnúť pred kameru a tváriť sa, že je všetko v pohode. Takže čo sa týka tohto, je to dosť ťažké, pretože na videu musíme byť stále šťastní a dávať pozitívnu energiu, nikto sa nechce pozerať na depku.

Martina "Moma" Horňáková (zdroj: archív MH)

Napriek tomu, že od vás ľudia očakávajú pozitívne veci, otvorili ste aj vážnejšie témy - o predsudkoch, svojej cukrovke a problémoch s anorexiou.

Cukrovka bola o tom, že ľudia boli o tejto téme nevedomí a bolo to ešte v mojich začiatkoch. Teraz by som to už urobila inak, ale to video mám stále rada, lebo ľudia si z toho niečo zobrali. A anorexia – na jednej strane som to musela natočiť, lebo ľudia si všimli, že som pribrala 20 kíl a všade mi písali, že som tučná a bola som na tom psychicky zle.

Takže som to nemohla stále čítať a potrebovala som im povedať, čo sa deje. Na druhej strane mi chodilo veľa správ, že dievčatá v mojom veku majú tiež takýto problém a chcela som im ukázať, že v tom nie sú samy, pretože viem, že keď som bola na tom najhoršie a môj idol by také niečo natočil, tak by mi to strašne pomohlo.

Ani som nečakala, že to bude taký virál, teraz má to video asi 800-tisíc pozretí, volali si ma do televízií, aby som o tom išla rozprávať, chodili mi veľmi pozitívne odozvy od mamičiek, kamarátok alebo samotných ľudí, ktorí trpeli anorexiou, že som im pomohla.

Bola som nadšená z toho, akú to malo pozitívnu dohru. Dievčatá mi dokonca posielali fotky pred a po, ako vyzerali pred videom a ako vyzerajú teraz. Mala som úplné zimomriavky a povedala som si, že keby som pomohla len jednej, tak je to super.

Mali by sa Youtuberi vyjadrovať pravidelne aj k takýmto vážnym témam?

Ako ktorí. Niektorí na to nemajú, lebo sa snažia to robiť iba preto, aby vytvorili virál, lebo videli, že u mňa to zabralo. Všimla som si, že asi tri české Youtuberky vydali podobné video, dali iba pútavý nadpis a hovorili tam o zbytočných veciach, aby to pôsobilo vážne. Takže tí, ktorí si niečím takým neprešli, nemôžu niečo také točiť. Ale Youtuberi, ktorí majú niečo v hlave, vedia sa vyjadrovať a pôsobiť na ľudí, majú veľkú silu a svoj hlas by mali využívať na takéto dobré účely.

Čo podľa vás ľudí láka na sledovaní youtuberských videí?

Možno chuť zabiť nudu u Youtuberov, ktorí sú zabávači. Deti už nepozerajú televíziu ako to robila moja generácia, prídu zo školy, zapnú Youtube a pozerajú, kto čo nové pridal. Druhá vec je, že Youtubera berú ako svoj idol a keď majú niekoho vyhliadnutého a sledujú ho priam fanaticky, tak ich baví sa pozerať, čo tá osoba robí a hovorí. A potom je tu taká vec, keď majú Youtuberi lepší, luxusnejší život, nakupujú luxusné veci, majú viac peňazí, tak to sledujú ľudia, ktorí to nemajú.

Myslíte, že tento posledný dôvod je niečo, prečo ich láka sledovať aj vaše videá? Tiež napríklad prezentujete, aké darčeky ste dostali na Vianoce, aké oblečenie či kozmetiku ste si kúpili.

Určite u nejakej časti sledovateľov áno. Ale potom sa to delí. Niektorí chcú zabiť nudu, iní zase sledujú všetko, lebo som to ja, takže vždy sa nájde časť ľudí, ktorá ma sleduje pre jeden z menovaných dôvodov.

Teraz však ten opačný pohľad - čo láka Youtuberov podeliť sa s tisíckami ľudí o svoje súkromie a život?

Ja som bola odjakživa exhibicionistka, chcela som byť stredobodom pozornosti a chcela som sa predvádzať. Ale práve blog bol spôsob sebavyjadrovania a Youtube bola forma, o ktorej som snívala, len som na to nemala. A keď som sa k tomu konečne dokopala, tak to bolo super, ľudia ma začali oslovovať na ulici, všímať si ma a mala som s nimi priamejší, intenzívnejší kontakt než len cez písmenká. Veľmi ma bavilo napríklad robiť ľuďom šou na youtuberských akciách, toto bolo to, čo som vždy chcela.

Ľudia vás teda pravidelne zastavujú na ulici?

Áno. Je to kdekoľvek v Česku aj na Slovensku, aj teraz nedávno som bola v Prahe a nezávisle od seba ma zastavili štyri dievčatá. Medzi mladými je Youtube veľký hit a podľa mňa všetci tínedžeri poznajú špicu Youtuberov, ktorí sú v Čechách a na Slovensku najodoberanejší. Kdekoľvek by sme išli, tak nás zastavia a väčšinou chodievam aj s mojím priateľom, takže nás zastavujú spolu. A najčastejšie je to asi v nákupných centrách.

Čo je najťažšie na tom byť Youtuberom?

Treba udržiavať pravidelnosť a nezáleží na životných okolnostiach človeka. Žerie to veľa času a psychiky, treba tomu obetovať veľa a napokon je to strata súkromia. Niekedy sa nám stáva, že sa ideme naobedovať do obchodného centra, sedíme za stolom a bežne za nami chodia deti, keď jeme, čo je dosť nepríjemné.

Extrém je to, že niektorí z nich sú naozaj nevychovaní, pri jedení si nás z diaľky fotia a nakrúcajú. Raz mali asi nejaký výlet, posadali si všetci okolo nás a fotili si, ako som jedla. Vtedy som asi prvýkrát s fanúšikmi urobila poriadok, lebo aj dvanásťročné deti si musia uvedomiť, že toto je absolútne netaktné.

Strata súkromia má svoje extrémy. Napríklad aj tá anorexia - aj keby som ju chcela zakryť, tak sa nedá, lebo všetci vidia, že mám nejaký problém. V tom čase by som to najradšej ani nerozoberala, ale musela som, lebo si to všetci všímali.

Strata súkromia je asi najhoršia a hovoril mi to aj môj otec, ktorý sa objavil v niekoľkých mojich videách. Zastavujú ho na ulici, sledujú ho v nákupných centrách alebo vyzváňajú na zvonček uňho doma v Trenčíne, čo je dosť nepríjemné. To ma najviac mrzí, lebo moja rodina nič z tohto nechcela.

Ale asi to má celé viac výhod než nevýhod, keďže stále pokračujete.

Určite, budem to robiť, dokedy ma to úplne nezožerie. Asi nie do konca života, ale ak to bude možno tak päť rokov, tak budem rada.

Dá sa budovať vzťah pred očami verejnosti?

Ja som začala natáčať pravidelne tesne predtým, ako som sa zoznámila s priateľom a celý náš vzťah vlastne vznikol pred očami ľudí. Bolo to bláznivé. Ja som ho dlho nechcela, on ma asi tri mesiace dobýjal, chcela som s ním byť kamarátka, ale zakaždým, keď pridal nejakú našu fotku na internet, tak sa všetci vypytovali, kedy spolu budeme chodiť. Bolo to nepríjemné a mala som pocit, že nás do toho tlačia.

Je to zlé aj v tom, že každý vzťah má svoje lepšie a horšie dni a aj keď máme tie horšie, tak ideme spolu točiť video alebo na akcii sa snažíme profesionálne vychádzať. Je to dosť ťažké a hlavne spolu teraz bývame, sme spolu 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Ale určili sme si kompromisy, aby sme to zvládali.

Určite sa máte radi, keď ste spolu, ale na druhej strane vám vzťah istým spôsobom pomáha aj v rámci marketingu. Ste pre ľudí zrejme príťažlivejší, keď ste pár.

Je to lepšie v páre, sme silnejší. On je druhý najodoberanejší Youtuber, ja som druhá najodoberanejšia Youtuberka. Paradoxne tí prví sú tiež pár, takže je vtipné, že sme dva páriky. Je to bláznivé, ale áno, je to lepšie. Ale veľa ľudí si myslí, že je to forma, keď napríklad pridávame zamilované fotky alebo robíme veci spolu, lebo ten druhý pár to nerobí.

No my sme naozaj takí, aj v skutočnosti máme taký vzťah. Nerobíme to pre marketing. Ide to ruka v ruke, veľakrát nás firmy oslovili aj preto, že sme pár, takže určite sa to oplatí, ale ak by to medzi nami neklapalo, nedržala by som to kvôli marketingu a rozišli by sme sa. Ale to dúfam, že sa nikdy nestane.

Moma Horňáková s priateľom, Youtuberom Expl0itedom (zdroj: archív MH)

Ako často vám ľudia hovoria, že sa iba vozíte na sláve svojho úspešného priateľa?

Už vôbec. Na začiatku sa to stávalo veľmi často a je jasné, že som sa oveľa viac dostala do povedomia tým, že ma preslávil, ale keby sa ľuďom nepáčili moje videá, tak pri mne neostanú. Takže áno, on ma zviditeľnil, ale zásluhy za to, že ľudia pri mojich videách ostali, sú moje.

A neskôr si ma začali obhajovať aj ľudia, ktorí ma sledovali od začiatku, keď som bola menšia a ukazovali fotky, že sa so mnou fotili na ulici ešte predtým, než spoznali Expla. Ľudia si teda potom uvedomili, že som niečo robila aj predtým.

Je kariéra Youtubera niečo, čo sa dá robiť dlhé roky?

Asi to ešte nejaké roky vydrží, ale ja to skôr považujem za skvelý odrazový mostík. Už teraz mám veľmi veľa kontaktov a ešte ich veľa nadobudnem, pohybujem sa medzi ľuďmi, medzi ktorých by som sa bežne nedostala. Keby teraz prestal existovať Youtube a bol by všetkému koniec, tak mám veľa možností sa uplatniť niekde inde a myslím si, že byť úspešná v niečom podobnom - ako je móda alebo celkovo lifestyle.

Boli by možnosti. Hlavne sa chcem sústrediť na seba, nikdy som nemala rada autority a chcela by som byť sama sebe paňou. Aj preto som si teraz začala robiť vizážistický kurz, aby aj líčenie v mojich videách bolo profesionálne a je to niečo, čomu by som sa chcela venovať popri Youtube a aj po ňom.

Takže neláka vás ísť študovať na vysokú školu, prípadne cestovať?

Vysokú zatiaľ nezvažujem, aj keď pred rokom som mala iný názor. No situácia sa veľmi zmenila, nečakala som, že budem tak vysoko. Ale zatiaľ to nie je v pláne a čo sa týka cestovania, chcela by som raz bývať v New Yorku alebo mať tam aspoň prechodné sídlo, no je to finančne dosť náročné.

Je to taký sen a v nie veľmi ďalekej budúcnosti by som si ho chcela splniť. To mesto milujem, je tam hrozne veľa možností aj na rozvoj v písaní, točení, v beauty oblasti. Ale nechcela by som tam ostať trvalo, mám rada Slovensko, precestovala som veľa krajín a vždy som si hovorila, že sa teším domov.

Ako by ste dospelým ľuďom a rodičom detí, ktoré chcú byť Youtubermi, opísali tento svet, ktorému nie vždy rozumejú? Je Youtube miesto, kde sa ich deti uplatnia a majú šancu na úspech, alebo prechodná vec, zábavka?

Človek na to musí mať povahu, byť exhibicionista a byť hrozne priebojný a trpezlivý. Nedá sa stať Youtuberom za rok. Ja som tiež robila päť rokov niečo iné, než som začala tieto veci robiť poriadne. A dnes už je hrozne ťažké sa stať Youtuberom, lebo je tu veľa ľudí, ktorí to skúšajú. Aj ja som to spočiatku skúšala dlho a nevedelo by o mne toľko ľudí, nebyť môjho priateľa, ktorý si to budoval ako jeden z prvých na Slovensku.

Je toho tak veľmi veľa, že ak niekto nemá známosti medzi Youtubermi alebo niekoho, kto by ich pretlačil, tak je to asi len o šťastí. No ak rodič vidí, že dieťa robí niečo kvalitné, nie je to odfláknuté, mal by ho nechať sa v tom rozvíjať. Buď to dieťa samo príde na to, že to napokon nechce robiť, alebo ho síce nebude sledovať veľa ľudí, ale bude sa rozvíjať – napríklad bude vedieť strihať videá, zaujímať sa o film a bude sa napredovať v kreatívnej sfére, čo je podľa mňa úplne fantastické.