Nedávno uplynulo desať rokov od smrti producenta Carla Pontiho, objaviteľa a manžela Sophie Lorenovej. V čase, keď sa zoznámili, bola Sophia Scicolone len neznámym dievčaťom z malej rybárskej osady Pozzuoli.
Otca nepoznala, vyrastala s matkou a mladšou sestrou. Pre svoj nemanželský pôvod bola v bigotnom prostredí talianskeho vidieka terčom posmechu. Žarty si z nej robili aj pre vysokú a chudú postavu.
Pred realitou unikala do kina a nechala sa unášať predstavami, že raz bude herečkou. Keď mala šestnásť, prihlásila sa na súťaž krásy Miss Rím. Skončila na druhom mieste a upútala pozornosť jedného z porotcov.
Bol ním Carlo Ponti, vyštudovaný právnik, ktorého lákal filmový svet. V tom čase bol už úspešným filmovým producentom. Bol to on, kto urobil z mladučkej Sophie hviezdu.
Zaplatil jej herecké kurzy, radil jej, ako vystupovať pred kamerou, začal ju obsadzovať do malých úloh a vymyslel aj jej pseudonym Sophia Lorenová, pretože jej pôvodné priezvisko bolo pre návštevníkov kín príliš komplikované.

Obvinený z bigamie
Ponti bol od svojej chránenkyne o dvadsaťdva rokov starší, ženatý otec dvoch detí. Sophia, ktorej otvoril svet úplne nových možností, bola ochotná udržiavať s ním tajný románik. Čoskoro však získala angažmán v Hollywoode, kde sa zoznámila s Carym Grantom.
Vo filmárskej brandži sa povrávalo, že je medzi nimi viac než len kolegiálny vzťah. Zo strachu, že Sophiu stratí, urobil Carlo zásadné rozhodnutie. Sľúbil jej, že sa rozvedie, vezmú sa a kúpi jej najkrajší dom na svete. Katolícke Taliansko však rozvody až do začiatku sedemdesiatych rokov nepovoľovalo.
Preto sa Ponti nechal rozviesť v roku 1957 počas dovolenky v Mexiku. Hneď potom si vzal Sophiu. Vatikán však ich svadbu neuznal a Ponti musel čeliť obvineniu z bigamie. Po celom Taliansku sa objavili výzvy, aby diváci bojkotovali Lorenovej filmy.
„Bola som rozhodnutá vydržať. A silu som skutočne potrebovala, pretože malo trvať ešte desať rokov, kým by sme sa skutočne stali mužom a ženou,“ povedala herečka novinárom.
Pomohlo im Francúzsko
V roku 1962 Ponti s Lorenovou sobáš anulovali, stále však hľadali iné riešenia. To najlepšie napokon našla Pontiho prvá manželka – skúsená právnička. Prišla s nápadom, aby všetci traja prijali francúzske občianstvo, vďaka čomu sa mohli v susednej krajine rozviesť a Sophia s Carlom 9. apríla 1966 oficiálne uzavrieť manželstvo.
Kúpil jej aj sľúbený dom na okraji Ríma. Bol to palác zo šestnásteho storočia s päťdesiatimi izbami, starožitnými a umeleckými dielami, bazénom a rozľahlými pozemkami. Radosť im kazil len fakt, že Sophia nemohla donosiť dieťa. Dvakrát potratila, potom podstúpila komplikovanú liečbu a 29. decembra 1968 sa dočkali prvého syna Carla.
Druhý syn - Edoardo sa narodil 6. januára 1973. Sophia obetovala kus kariéry, celé tehotenstvo prvý- aj druhýkrát strávila na lôžku. Obaja synovia sa napokon uchytili v umení. Starší je dirigentom filharmónie, mladší režisérom. Sophia a Carlo prežili napokon ako manželia štyridsaťjeden rokov, rozdelila ich až Pontiho smrť.
Zomrel na zápal pľúc a po jeho odchode Lorenová skonštatovala: „Mali sme nádherný, naozaj nádherný vzťah. Čím dlhšie som bez neho, tým viac mi chýba.“
