Viac než miliarda tony jedla ročne vyjde nazmar a to sa týka celého reťazca výroby počínajúc na poliach a v našich domácnostiach končiac.
Nech sa snažíme akokoľvek, či už je to ľahostajnosťou alebo zábudlivosťou, v košoch končí veľké množstvo potravín celkom zbytočne.
Hoci v Európe sú bežné iniciatívy, vďaka ktorým sa nespotrebované jedlo dostáva napríklad do verejných chladničiek, u nás takéto snahy zatiaľ brzdí legislatíva. Potešujúca je azda novela zákona o potravinách platná od začiatku tohto roka. Obchodným reťazcom umožňuje darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám.
Ako však zabrániť plytvaniu na individuálnej úrovni a najmä v rámci domácností? Tu je niekoľko tipov.
1. Kupujte len to, čo potrebujete
Áno, to sa ľahšie povie ako urobí. Vyskúšajte však nakupovať podľa presného plánu. Vytvorte si vždy menu na celý týždeň a či už chodíte do obchodu raz do týždňa na veľký nákup alebo každý druhý deň kvôli jednotlivým potravinám, riaďte sa ním. Ak vám neprekáža navštevovať obchod častejšie, robte vždy radšej menšie nákupy a vyhnite sa impulzívnemu výberu. Pred nákupom sa tiež nezabudnite uistiť, či danú potravinu už náhodou nemáte doma.
2. Dajte šancu čudným tvarom
Tým máme na mysli netypicky tvarované ovocie či zeleninu, ktoré je inak kvalitatívne a chuťovo úplne v poriadku, rovnako ako ostatné „dokonale“ tvarované kúsky. Väčšina ľudí sa však podivným tvarom vyhýba a keď sa nepredávajú, napokon v regáloch zhnijú a končia v koši.
3. Sledujte spotrebu
A rozlišujte medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Potraviny v chladničke, ktoré sa blížia k dátumu spotreby, majte v prednej časti, viac na očiach, aby ste na ne nezabudli a stihli ich spotrebovať. Čerstvo zakúpené potraviny ukladajte do zadnej časti To isté sa týka nielen chladničky, ale aj napríklad poličiek v komore.
4. Skladujte správne
Vedeli ste, že napríklad jahody vydržia dlhšie, keď sa nedotýkajú? A veľké množstvo ovocia a zeleniny, ako napríklad banány, citrusové plody či rajčiny nepatria do chladničky? Udržujte svoje potraviny čerstvé čo najdlhšie aj vďaka tomu, že ich umiestnite na správne miesto. Vyhnete sa tak ich rýchlemu znehodnoteniu a vyhadzovu.

5. Dôverujte svojim zmyslom
Ak máte pocit, že je potravina na vyhodenie, overte si to pre istotu pomocou vlastných zmyslov. Ani po dátume spotreby totiž nemusí ísť o pokazené jedlo. Spoľahnite sa na vlastný čuch a chuť, pri jogurtoch, omáčkach či džúsoch isto prídete na to, či sa ešte dajú konzumovať.
6. Na tanier s mierou
Nakladajte si len toľko, koľko ste schopní zjesť, aby ste nemuseli vysypať nezjedené jedlo z taniera do koša. Radšej si neskôr doložte. To isté odporučte aj členom domácnosti či návšteve. A s mierou pristupujte aj k vareniu a samotnej príprave jedál – nevarte pre štyroch, ak viete, si robíte iba večeru vo dvojici.
7. Darujte
Ak viete, že máte doma jedlo nazvyš a už ho nespotrebujete, darujte ho. Na princípe solidarity sa tak vyhnete tomu, aby vyšlo nazmar. Pokojne sa spýtajte priateľov, známych alebo susedov, či by nepotrebovali niečo z toho, čo máte nazvyš. Darovať jedlo môžete aj náhodným ľuďom bez domova kdekoľvek na ulici. Vyhadzovať nemusíte dokonca ani nepoužiteľné časti ako šupky, škrupiny z vajec či nedojedené zvyšky. Nájdite vo vašom okolí človeka, ktorý chová trebárs sliepky či ošípané a to, čo už vy nedokážete využiť, ponúknite pre zvieratá.
8. Kompostujte
Urobte z odpadu niečo užitočné, premeňte ho na kompost, teda organického hnojivo. Kompostovanie je prírodný proces, prostredníctvom ktorého dochádza k rozkladaniu organického odpadu pomocou živých mikroorganizmov. Najjednoduchšie je kompostovať vo vlastnej záhrade, vyrábať vlastné hnojivo je však možné aj v byte. Existujú na to napríklad vermikompostéry, v ktorých rozkladu odpadu napomáhajú dážďovky. Ak nemáte takúto možnosť v byte či dome, môžete vytvoriť komunitné kompostovanie. Spojte sa so susedmi či záhradkármi v nejakej lokalite a kompostujte spoločne.
