Potrebujú dnešné deti viac disciplíny?

Pri výchove máme často v obľube porovnávať jej spôsob v minulosti a v súčasnosti, a takisto kritickým okom nahliadať na poslušnosť či disciplinovanosť terajšej generácie detí. Zdajú sa nám neovládateľné, robia si čo chcú a rodičia si s nimi nevedia rady – jednoducho, mali by mať viac disciplíny. Naozaj?

„Dnešné deti podľa mňa nemajú menej rešpektu voči rodičom a iným autoritám. Majú viac odvahy prejaviť odlišný názor, prípadne nesúhlas. A to je pozitívna vlastnosť,“ hovorí psychologička Jaroslava Gajdošová, podľa ktorej nemusí hneď ísť o neúctu alebo podceňovanie starších.

„Deti prejavujú taký rešpekt voči autoritám, ako sú ony samé rešpektované rodičmi a inými dospelými,“ myslí si psychologička.

Zdravá výchova detí ide, prirodzene, ruka v ruke s už spomenutým rešpektom, disciplínou a určovaním hraníc. Avšak netreba si zamieňať disciplínu s vynútenou poslušnosťou, slepým podvolením sa a nemožnosťou o sebe rozhodovať. Dieťa by podľa Jaroslavy Gajdošovej nemalo byť podriadené a odovzdané nekriticky a bez vlastného postoja.

„Pôvodný význam slova disciplína je učenie, vychovávanie, vzdelávanie. Disciplinovaný človek je schopný ovládať momentálne pohnútky v mene vyšších vzdialenejších cieľov, ale aj podriadiť sa iným, konať v súlade so záujmami iných, prispôsobiť sa. To si vyžaduje mať pevnú vôľu a dobrú koncentráciu,“ vysvetľuje psychologička.

(zdroj: Pixabay.com)

Dieťa potrebuje pochopiť praktický význam disciplíny

Rodičia formujú osobnosť dieťaťa prostredníctvom výchovy od jeho prvých dní. Gajdošová udáva ako príklad prvých krokov k disciplíne dodržiavanie niektorých základných návykov ako konkrétny čas jedenia, spánku, hygieny či zábavy, ale aj ich poradie.

„Primeraná disciplína a sebadisciplína napomáhajú rozvoju osobnosti. Dodržiavanie poriadku a jasných, veku primeraných pravidiel vnášajú dieťaťu do života pokoj a orientáciu vo svete,“ hovorí odborníčka.

Nejde teda len o to, aby bolo dieťa vychované, ale aby v disciplinovanosti našlo aj hlbší praktický význam a úžitok pre seba a pre svoje okolie. Naučí sa tak okrem iného brať do úvahy aj potreby iných.

K tomu však treba dospieť postupným učením sa, vysvetľovaním, trénovaním sebadisciplíny, nie drilom či prejavmi hnevu zo strany rodiča alebo vychovávateľa.

Rodičia nie sú policajti

Dôležitá pri výchove a snahe doviesť dieťa k (seba)disciplíne je aj zhoda oboch rodičov v názoroch a postojoch. Nemalo by teda platiť, že jeden hrá dobrého a druhý zlého policajta, aby malo dieťa tu trochu benevolencie a tam trochu tvrdého prístupu.

„Hry na dobrého a zlého patria k manipuláciám. Snažia sa dotlačiť dieťa k správaniu, s ktorým sa nestotožňuje. Dieťa vycíti, ak si ho rodič kupuje a vycíti aj neúprimnosť, potlačovaný hnev, hraný úsmev a láskavosť cez zaťaté zuby a zovreté päste. Byť autentickými do tej miery, aby neublížili dieťaťu ani sebe, je otvorené a férové správanie,“ radí Jaroslava Gajdošová.

Dodáva, že ak sa rodičia vo svojich postojoch niekedy rozchádzajú, mali by sa prinajmenšom vopred dohodnúť, ako budú v takýchto situáciách postupovať. „Napríklad si podeliť oblasti, v ktorých bude mať väčšiu váhu slovo otca a v ktorých slovo mamy,“ odporúča.

Gajdošová si tiež myslí, že nie je slabosťou, ak rodičia otvorene a nahlas zvažujú, čo je správne a nemajú jasnú odpoveď poruke ihneď. „Vyjadria svoje odlišné postoje a rovnako nechajú vyjadriť svoje dieťa. To by sa nemalo cítiť ako v presilovke ani vnímať rodiča ako policajta. Aj keď sa mu nemusia rozhodnutia páčiť, malo by cítiť, že to s ním myslia dobre,“ hovorí psychologička.

(zdroj: Pixabay.com)

Výchovu prispôsobte veku

Disciplína a tiež sebadisciplína sú dôležité v priebehu celého života, najefektívnejšie je však formovať ju od prvých rokov. „V adolescencii už rodič viac menej žne, čo zasial,“ hovorí Gajdošová.

„Odmalička treba dieťa viesť k istým hodnotám, učiť ho, formovať, korigovať, posilňovať jeho pozitívne stránky, povzbudzovať, aby v mladej dospelosti bolo človekom schopným zodpovedne za seba a aj s ohľadom na iných rozhodovať.“

Neznamená to však úplne upustiť od výchovy či vyžadovania disciplíny, len prispôsobiť stratégiu vývinovej etape, v ktorej sa dieťa nachádza. Tento postup podporuje aj štúdia, ktorá vyšla v roku 2004 v magazíne Paediatrics & Child Health.

Iné metódy vo výchove treba podľa nej aplikovať u detí do jedného roka, iné u jeden až dvojročných, iné u dvoj až trojročných, ďalej škôlkarov, školákov do dvanásť rokov a adolescentov.

Aby bola výchova k disciplíne efektívna, je potrebné, aby bol jej vykonávateľom dospelý, ktorý má s dieťaťom puto, aby bola konzistentná a týkala sa správania, ktoré je potrebné zmeniť. Dieťa ju musí považovať za férovú, mala by byť vhodná vzhľadom na jeho vek a temperament, a napokon by mala viesť k sebadisciplíne.