Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách vo filme Všetko alebo nič podľa rovnomennej knižnej predlohy spisovateľky Evity Urbaníkovej.

Táňa Pauhofová (Zdroj: SITA)

Asi sa ani nedá spočítať to množstvo rôznorodých typov postáv, ktoré ste mali možnosť hrať či už v divadle alebo vo filmoch. Teraz prišiel na rad charakter v romantickej komédii Všetko alebo nič. Čo bol hlavný dôvod, pre ktorý ste na ponuku kývli?

"Čítala som knihu krátko po vyjdení, čo je už zopár rôčkov. Prišlo mi, že Evita dokáže písať nesmierne ľahko, s humorom a nadhľadom o veciach, ktoré hlavne my ženy intenzívne a dôverne poznáme. Ponuka byť súčasťou filmu mi urobila radosť, jednak sa mi páčila téma a možnosť skúsiť si iný žáner, a zároveň boli pre mňa režisérka Marta Ferencová a Evita garanciou toho, že im na tom veľmi záležalo, chceli urobiť dobrý, živý a čistý film v rámci svojho žánru, a sú to podľa mňa obdivuhodné ženy. Bolo úžasné s nimi spolupracovať."

Článok pokračuje pod video reklamou

Čo musí mať rola, aby vás zaujala? Potrebujete s ňou už vopred nejako súznieť a mať pocit, že máte čosi spoločné alebo je skôr príťažlivé to, ak je váš úplný opak a vy si môžete vyskúšať byť niekým úplne iným?

"Ja si myslím, že je to od prípadu k prípadu. Ide o to, aby v čase, keď čítam scenár, bola tá téma nejakým spôsobom pre mňa vzrušujúca alebo zaujímavá. Musím mať pocit, že je tam čo hrať, čo tvoriť a že to pre človeka v danom okamihu má nejaký zmysel. To je to, čo je pre mňa dôležité."

Niekto by si možno pomyslel, že romantická komédia je ľahký žáner. Pre vás z pohľadu herečky – bolo aj v takomto type filmu čo hrať?

"Určite. Práveže pokiaľ má divák pocit, že to bolo jednoduché a prirodzené, tak to je vlastne naša najväčšia výhra. Pretože nájsť živosť, tajomstvo, iskru a humor v na pohľad banálnych veciach, ktoré žijeme každý deň, je nesmierne náročné. Ako sa hovorí, robiť zábavu nie je vždy iba zábava a zachytiť živosť v každodenných jemných nuansách dokáže byť tvrdým orieškom."

Vraj keď vám Evita zavolala s ponukou hrať vo filme, iba ste sa opýtali, či máte hrať Lindu alebo Vandu. Sadla vám Linda trochu viac?

"Ja nie som Linda a nemyslím si ani to, že Klára (Issová, pozn. red.) je Vanda. Naše postavy sú diametrálne odlišné a také aj majú byť. Sú to dve oddané najlepšie priateľky a parťáčky, ale každá má úplne inú energiu a fluidum. Obidve s Klárkou máme z každej niečo a pre obidve z nás bolo zaujímavé a nie vždy úplne jednoduché udržať si esprit len tej jednej danej postavy, aby sa nám nemiešali."

Ak si nájdete čas pri vašej vyťaženosti na knižky, po čom siahnete? Sú to práve takéto odľahčenejšie žánre alebo aj niečo iné?

"Netajím sa tým a je to asi jedna z mála z vecí, ktoré máme s Lindou spoločné, že sme vášnivé čitateľky. Knihy milujem odmalička, som veľmi širokospektrálny čitateľ, nie som špecifikovaná na nejaký žáner, čiže čítam všetko od autobiografických románov, literatúry faktu, cez historické knihy a beletriu až po ženské romány.

Neexistuje zlý žáner, môže byť len zle napísaná alebo nepochopená kniha. Z každého žánru mám svoje obľúbené knihy. Takisto nie každá vysoká literatúra je čitateľná a nie každá ženská literatúra je zlá."

Aký je potom váš názor, keď sa vaše obľúbené knižky pretavia do filmovej podoby?

"To je veľmi citlivá téma. Hlavne pre fanúšikov a čitateľov danej knihy, pretože aj pre mňa je kniha odmalička čarovná v tom, že človek do písmeniek môže pretaviť celú svoju fantáziu, má priestor na dotvorenie. A keď sa tomu dá obraz a vizuálna podoba, tak ľudia, ktorí sa striktne držia svojej predstavy, môžu byť sklamaní.

Pre nás bolo veľmi dôležité, že na filme pracovala Evita, ktorá príbeh vytvorila, je spoluautorkou scenára a bola s nami na pľaci. Aj keď sme vo filme limitovaní časom, financiami a nikdy to nemôže byť jedna k jednej, mali sme pocit, že esencia situácií a toho, čo je na príbehu dôležité aj v našej filmovej oklieštenej podobe ostali."

Prečítajte si tiež: Marta Ferencová o filme Všetko alebo nič: Nechcela som čitateľkám zabiť ilúziu

Možno vyznie táto otázka zvláštne, ale - veríte v slovenský film? Vy sama ste v posledných rokoch pracovali najmä v prostredí českého filmu.

"Absolútne verím. Nemôžem povedať, že v slovenský film, ale skôr v slovenských tvorcov. Mám pocit, že sa snažia našu kinematografiu posunúť ďalej a priniesť rôzne témy. Veď v konečnom dôsledku sa aj teraz máme na čo tešiť, máme Lichožrútov, čo je česko-slovenská produkcia, bude film Únos... Áno, sú to všetko viac-menej koprodukčné záležitosti, ale predsa. Tiež máme výbornú dokumentárnu tvorbu.

Len mám pocit, že v rámci slovenského filmu nie je veľa optimizmu. My sme tu na Slovensku takí zvláštni ľudia, že si neprajeme. Nevzniká tu toho až tak veľa a keď aj niečo vznikne, tak máme tendencie hľadať chyby, alebo to znevažovať. Až keď je film ocenený v zahraničí, až potom spätne ho dokážeme rehabilitovať. Príde mi to ľúto a myslím, že by sme si mali viac držať päste.

Neznamená to byť slepý voči tomu, čo na danom filme nie je dobré alebo blahorečiť všetko, čo vyjde, ale nejakým spôsobom si fandiť a byť vďační, že aj v týchto podmienkach, ktoré sú oproti tým v iných krajinách nepomerne náročnejšie, sú ešte stále ľudia, ktorí sa o to pokúšajú. To je podľa mňa strašne fajn."

Máte pocit, že napríklad v Česku, kde sa často pohybujete, je atmosféra iná?

"V niečom áno. A netýka sa to iba filmu, ale vôbec kultúry. Nejdem hovoriť, že u nich je to geniálne a tu je to celé zle, samozrejme, že sa nájdu aj kritici, podrývači a tak ďalej. Ale vo svojej podstate mám pocit, že tam, či už sa to týka divadla, kníh, hudby, výtvarného umenia, tomu držia päste, lebo je to ich. Ešte som neprišla na to, odkiaľ u nás plynie postoj, že keď sa niečo urobilo tu, okamžite to musí byť zlé.

Myslím, že toto je v Čechách v menšej miere, ale môžem sa mýliť. No už aj fakt, koľko filmov sa dokáže nakrútiť v okolitých štátoch a ako to vyzerá u nás, hovorí, že tie podmienky inde sú ako keby prijateľnejšie. Takže keď už u nás niečo vznikne, prečo to potrebujeme zahádzať kameňmi kvôli predsudkom? To mi je ľúto.

Ja osobne sa to snažím vnímať cez radosť, že vidím mladých tvorcov. Keď si to tak človek vezme, ísť robiť na Slovensku film je úplná samovražda pre ego, lebo človek ešte ani nezačne a už vidí, aké je to náročné, ťažko rentabilné, a potom doňho ešte budú všetci pľuť a hádzať kamene."

Vnímali ste aj vy podobné reakcie v súvislosti s filmom Všetko alebo nič?

"Ja našťastie nie. Jednak si myslím, že tento film má veľkú výhodu Evitiných fanúšikov a fanúšikov jej knihy, takže verím tomu, že sa nájdu ľudia, ktorí ten film podržia.

A ja sa od istého momentu snažím chrániť a nevšímať si hejterov, pretože to vôbec nikam neposúva. Ani ich, ani mňa. Úplne najradšej mám otvorenú konštruktívnu kritiku, názory na veci, ktoré sa dajú urobiť inak, lepšie, porozprávať sa o tom, aký má človek z toho pocit ako divák, aký mám z toho pocit ja, ako človek, ktorý na tom pracoval."

Ako sa vám hralo v češtine a zároveň s poľskými hercami?

"Super. Nie je to moja prvá skúsenosť s takýmto obsadením. Môj prvý viacjazyčný projekt bol Horiaci ker, tam boli tiež herci aj zo Slovenska, aj z Čiech, poľská režisérka. Potom Lída Baarová, kde som mala nemeckých partnerov a hovorila som po česky. Hral tam aj Martin Huba.

Všetko alebo nič je tiež viacnárodnostné, hrala som síce v češtine, ale nadabované je to do slovenčiny a bude aj do poľštiny. Myslím si, že umenie a kultúra sú platformou, kde funguje chemicky veľmi dobre, keď sa to mieša. Lebo každý národ má svoju energiu, svoj spôsob rozmýšľania a pracovania a pre výsledok je to veľmi obohacujúce."

Snímka Všetko alebo nič má podtitul - Príbeh lásky 21. storočia. Aká je podľa Vás láska v 21. storočí, aké sú dnešné vzťahy?

"Myslím si, že esencia lásky je rovnaká naprieč všetkými storočiami. Človek to nejakým spôsobom prežíva a vníma všetky jej odtiene, ktorých je veľa. No v 21. storočí, v dobe rýchlej, uponáhľanej, prevzrušivej a veľmi slobodnej, sa možno mnohé veci chápu inak. Všetko teraz ide rýchlo, intenzívne a hneď to ide preč. Ľudia menej bojujú, lebo možností je strašne veľa a keď to nevyjde tu, vyjde to inde.

Žijeme v dobe, kedy sme všetkým takí prevzrušení, myslím vzruchy typu filmy, médiá, knihy, informácie, až má človek pocit, že keď žije taký ten normálny stabilný život, tak je to málo.

Tento príbeh je pre mňa hlavne o tom, ako zvládnuť a ako žiť s fatálnou láskou. Skoro každá žena sa s ňou v istom období svojho života stretne. Fatálne lásky sú ťažké na život a na nejakú stabilitu a je to niečo, čo vás rozmetá, ukradne vás to. Ako sa s týmto vyrovnať? Dá sa zvládnuť fatálna láska? O tom je pre mňa láska v tomto filme."

Odpoveď je teda aká?

"Odkedy sme začali na tomto filme pracovať, debatujeme o tom s Evitou stále – či sa to dá prežiť a či sa dá s tým žiť. Hovoríme si, že ak áno, tak potom musí byť aj dvojka."

V jednom rozhovore ste povedali: Nemám pocit, že by som mala na čom stavať, s každou ďalšou rolou začínam od nuly. Naozaj máte tento pocit aj s vašimi bohatými skúsenosťami, viacerými oceneniami a so statusom jednej z najúspešnejších slovenských herečiek?

"Ale jasné. Herec môže urobiť jednu vec, ktorá sa môže podariť, je za to nejakým spôsobom ohodnotený, ocenený, hovorí sa, že vie hrať, že je šikovný, talentovaný. A vzápätí ten istý herec s tými istými nadaniami urobí ďalší film, ktorý nedopadne dobre, naraz je hrôzostrašný, netalentovaný, škaredý, nič nevie, nič nedokázal, nič nezahral. A ja sa potom pýtam, ako to je?

Nemalo by to byť tak, že toto nevyšlo, skúsime inak? Herec s každou prácou dostáva novú postavu, nerastie s ňou kontinuálne. Zakaždým dostanete úplne čistý papier s písmenkami a vy tie písmenká dávate dokopy, dávate tomu živú podobu. Tak idete vlastne zakaždým úplne odznova."

Niekedy je zvláštne počuť takéto pokorné či skromné slová od úspešnej herečky či herca.

"Ale to nie je skromnosť, to je fakt. Ja som si vedomá svojich kvalít v tom zmysle, že som zodpovedná, som profesionálna, snažím sa robiť veci najlepšie, ako viem, ale to neznemená, že sú vždy najlepšie. Tých vecí, ktoré na to vplývajú, je strašne veľa. Jediné, čo si môžete pri pohľade späť povedať, je to, či ste to v ten okamih skúsili najlepšie, ako ste vedeli. Nehovoriac o tom, že celá táto práca je tak veľmi tímová, že nestojí a nepadá na mne.

Som dôležitý článok tímu ako ostatní, ale nie je to skromnosť. Ja len viem, že naozaj zakaždým začínam od nuly. A viem, ako s každou tou vecou nanovo, síce s radosťou a chuťou, no hrozne bojujem, kreujem ju, mám pocit, že nič neviem. Jasné, skúsenosti sú na nezaplatenie v tom, ako zvládať určité situácie, ale to, že viete zvládnuť nejakú situáciu vám nezaručí, že bude skvelý výsledok."

Považujete za veľkú výhodu to, že nie ste ako herečka zaškatuľkovaná? Človek si pri vašom mene napríklad nepovie - to je tá, čo hráva princezné.

"Veľmi pracujem na tom, aby to tak bolo. A ak si nemôžete povedať, že som zaškatuľkovaná, tak to je pre mňa tisíc bodov. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa ľudia pozerali na príbeh a na postavu a jej osud, a nie na Táňu Pauhofovú. To je podľa mňa na nezaplatenie, lebo potom má herec stále čo objavovať a má kam ísť ďalej."

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  7. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 201
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 25 048
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 22 135
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 11 092
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 275
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 655
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 961
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 313
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 057
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 911

Téma: Slovenské herečky


Článok je zaradený aj do ďalších tém Film, Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Neprehliadnite tiež

Slovenky organizujú islandský festival: Objednať si ich kapelu je drahé

Regina Ulejová a Laura Lovišková približujú, ako sa organizuje festival.