Sója je hojne využívaná v gastronómii, a to predovšetkým ako obľúbená rastlinná náhrada živočíšnych výrobkov. Obsahujú ju napríklad tofu, tempeh, rastlinné mlieka, cukrovinky i rozličné polotovary. V mnohých prípadoch je sója súčasťou výrobku aj bez toho, aby to človek zaregistroval, napríklad v podobe sójového lecitínu, ktorý sa využíva ako emulgátor v potravinách.
O tejto strukovine sa však už dlhé roky vedú vášnivé debaty, pričom je v niektorých prípadoch oslavovaná za obsah minerálov a vitamínov, a v iných kritizovaná za negatívny dopad na ľudské zdravie.
„Sója je zo všetkých strukovín najhoršie stráviteľná a nie je jedno, ako sa podáva,“ upozorňuje gastroenterologička Alexandra Danningerová Molnárová a dodáva, že táto strukovina by nemala byť preferovanou potravinou. Základom je však pochopiť, ako vyzerá jej zdravá podoba a ktorému sójovému výrobku sa radšej vyhnúť.
(zdroj: Pixabay.com)Sója v (ne)zdravej podobe
Spotrebitelia by mali prihliadať najmä na to, či konzumujú fermentovanú alebo nefermentovanú sóju. Fermentácia je spôsob kvasenia, ktorý sóju zbavuje jej prirodzených toxínov – anti-nutričných faktorov, a tým ju podľa lekárky robí pre ľudské zdravie prospešnú.
V opačnom prípade zabraňujú toxíny a iné látky, ako napríklad goitrogény, správnej funkcii štítnej žľazy a enzýmov tráviacich bielkoviny, a môžu tiež spôsobovať hormonálne problémy.
Práve narušenej hormonálnej hladiny sa v súvislosti so sójou ľudia boja. Spájajú si ju s fytoestrogénom, ktorý táto strukovina obsahuje. Fytoestrogén sa však nerovná estrogénu, jeho účinky sú ženským pohlavným hormónom iba podobné a v istých prípadoch ich funkciu aj blokujú.
Fytoestrogény sa pritom podľa výživovej odborníčky Evy Blaho nachádzajú okrem sóje aj v jablkách, červenej repe, kapuste, mrkve, čerešniach, kukurici, jačmeni, hrášku, zemiakoch, fazuli a množstve ďalších plodín. „Úplne vyhnúť sa im nedá. A v dnešnej dobe je oveľa viac pravdepodobné, že nadmerné množstvo syntetického estrogénu sa do nášho tela dostane pitnou vodou, ako konzumáciou sóje,“ tvrdí Eva Blaho.
(zdroj: Flickr.com)Ktoré výrobky áno a ktoré nie
Čo teda samotné náhrady mäsa a výrobky, ktoré sa bez sóje nezaobídu? Ako rozpoznať fermentovanú a nefermentovanú sóju?
Pre zdravie bezpečné a prospešné výrobky z fermentovanej sóje poznáme najmä z ázijskej kuchyne. Ide o kvalitné tradičné sójové omáčky, tempeh ako náhrada mäsa či syra, miso pasta do polievok či nátierok a sójový syr natto. Odporúča ich aj Eva Blaho ako vhodnú alternatívu živočíšnych výrobkov, avšak iba na občasnú konzumáciu.
„Ani mäso a ani sója by sa na našom jedálničku nemali objavovať denne. V prípade sóje stačí jedenkrát týždenne a ideálne vo fermentovanej forme. Tofu stačí raz mesačne a sójové granuláty naozaj len výnimočne, až vôbec,“ radí.
Tempeh (zdroj: Flickr.com)Sóju na našom trhu však poznáme aj v spomínanej nefermentovanej podobe ako je tofu či sójové kocky, respektíve v podobe sójových bielkovín, ktoré obsahujú najmä vegetariánske polotovary a sójové nápoje. „Konzumovať nefermentované výrobky je absolútne nezdravé,“ tvrdí gastroenterologička Alexandra Danningerová Molnárová.
Výživová poradkyňa Eva Blaho ju dopĺňa, že každý vegetarián alebo človek, ktorý obmedzuje príjem mäsových výrobkov, by mal dbať na vyvážené zloženie svojho jedálnička. Bielkoviny v ňom by teda mali pochádzať z rôznych zdrojov a v správnych kombináciách.
Rozumný výber tak platí aj v prípade sójových mäsových alternatív, pri ktorých netreba zabúdať na pozorné čítanie zloženia a informovanie sa o spracovaní výrobku.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
