Trendy v stravovaní sa menia každú chvíľu a čo bolo včera zdravé, dnes už môže byť tým najväčším rizikom a škodlivinou. No viera, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa a je nezdravé ich vynechávať, je už dlhé roky takmer nedotknuteľná, a len máloktorý laik ju spochybňuje.
Zatiaľ čo jedny štúdie dokazujú spojitosť raňajok s naštartovaním metabolizmu, menším apetítom počas dňa, zníženým rizikom obezity či lepšou koncentráciou, ukazuje sa aj skrytá a opačná stránka.
Ľudia veria, spoločnosti bohatnú
Profesor Terence Kealey, britský odborník na klinickú biochémiu, sa vo svojej nedávno vydanej publikácii Raňajky sú nebezpečné jedlo pýta niekoľko základných otázok – aký je spoľahlivý vedecký a lekársky dôkaz opodstatnenej konzumácie raňajok?
Prečo ľudia predpokladajú, že jedenie raňajok znižuje celkové množstvo jedla, ktoré počas dňa skonzumujú, keď je to naopak? Aké sú potenciálne výhody vynechania raňajok okrem straty hmotnosti a nižšieho krvného tlaku?
Sám si ako diabetik druhého typu začal všímať, že po zjedení raňajok boli hodnoty jeho cukru v krvi nezvyčajne vysoké. V norme boli vtedy, keď si dal oneskorené raňajky, alebo počkal s jedlom až do obeda.
Vo svojom výskume objavil množstvo informácií – okrem iného napríklad aj to, že niektoré štúdie o raňajkovaní sponzorovali spoločnosti na výrobu cereálií a ďalších jedál považovaných za „raňajkové“. Výrobcovia slaného a sladkého pečiva, cereálií či toastov najviac bohatnú práve na tom, že ľudia veria prospešnosti raňajkovania.

Neraňajkovanie nemusí súvisieť s obezitou
Kealey tiež uvádza, že jedenie raňajok môže, v kontraste s tým, čomu ľudia veria, zvýšiť denný príjem kalórií. Podporujú ho aj niektoré štúdie , ktorých účastníci neraňajkovali alebo raňajkovali iba menšie jedlo, no nejedli preto neskôr viac, práve naopak. Ak raňajkovali jedlo, ktoré malo 600 alebo viac kalórií, ich obed bol len o niečo menej výdatný.
Profesor vo svojej knihe opisuje aj štúdiu, podľa ktorej urobia diabetici druhého typu lepšie, ak raňajky preskočia a dajú si radšej výdatnejší obed a večeru. Ľudia, ktorí pravidelne vynechávajú raňajky, jedia často menej alebo rovnaké množstvo ako tí, ktorí pravidelne raňajkujú.
To môže znamenať, že výhody a nevýhody raňajkovania a neraňajkovania sú vysoko individuálne a závisia od celkového životného štýlu človeka. Odborníci neraz dávajú ako príklad ľudí, ktorí preskakujú raňajky, no počas dňa sa ešte navyše nehýbu, prípadne cestou do práce schmatnú nejakú sladkosť, večer sedia s naloženým tanierom nezdravých potravín a tým pádom majú výslednú nadváhu.
Medzi neraňajkovaním a obezitou tak nemusí nutne byť kauzalita (že jedno zapríčiňuje druhé), ale iba korelácia (istý vzájomný vzťah) a dokazuje to aj metaštúdia z roku 2014. Tá opätovne preskúmala výsledky iných výskumov a narazila na určité metodologické chyby, nejednoznačnosť a skreslenia.
Počúvajte svoje telo
Odborník na výživu John Berardi tvrdí, že raňajkovať nie je povinné a je na každom z nás, ako sa rozhodne a čo mu hovorí jeho telo. Jednoducho povedané, znamená to, že nejde o najdôležitejšie jedlo dňa. Dodáva však, že pri dôsledkoch na naše zdravie nejde len o raňajkovanie ako také, ale hlavne o to čo jeme a ako.
Aj profesor Kealey súhlasí, že vynechávanie raňajok nie je pre všetkých. Potrebujú ich deti, najmä tie trpiace podvýživou a dať si prvé jedlo dňa krátko po zobudení môžu taktiež ľudia, ktorí s raňajkovaním nemajú žiaden problém a majú primeranú hmotnosť.
Ak sa však ráno necítite hneď hladní, viete fungovať aj bez raňajkovania, nenúťte sa doň len preto, že vám to prikazujú „raňajkové dogmy“.