Katarína Knechtová: Chcela by som mať vlastnú rodinu

Len nedávno vyšiel váš nový album Premeny. Čím je výnimočný?

Tento album som si dala ako darček k dvadsiatemu výročiu na scéne. Rozhodla som sa, že sa retrospektívne vrátim a zmapujem moju cestu s hudbou a tvorbu prostredníctvom mojich obľúbených piesní. Chcela som ich nahrať trošku inak. Majú nový aranžmán pre kapelu a malý orchester, takže aj emotívnejší charakter. Pomyselne tak uzatváram jednu kapitolu svojho hudobného života. Album je venovaný najmä fanúšikom, ktorí sú so mnou počas všetkých tých rokov.

Od počiatku vašej kariéry ste sa menili a tvarovali. Ako sa pritom menila vaša hudba?

Som človek, ktorý je tvárny. Nezostávam iba pri jednom žánri. Začínala som s kapelou IMT Smile. Neskôr, keď som bola v Pehe, zaujímali ma rôzne hudobné experimenty, zvuky, hrali sme sa s elektronikou. Napríklad pieseň Slnečná balada bola inšpirovaná albumom Madonny Ray of Light, ktorý vtedy vyšiel. Potom prišlo obdobie, keď sa mi páčili expresívne a živelné pesničkárky ako PJ Harvey, Björk a chcela som takto ladený album. To už bolo na mojej sólovej dráhe. Mala som vtedy česť pracovať so zahraničnými producentmi, producentom speváčky PJ Harvey alebo neskôr s Christianom Eignerom z Depeche Mode či s Cigánskymi diablami, keďže milujem ľudovú hudbu. Mám stále veľmi veľa nápadov, ktoré sa týkajú rôznych žánrov.

Nechcete ostať len pri rockovej hudbe. Je dôvodom aj to, že je tento žáner ťažké dostať do rádií?

Vôbec sa nezaoberám rádiami. Je to skôr o tom, že ma zaujímajú aj iné žánre a nechcem byť zaškatuľkovaná a fungovať len pod nálepkou speváčky s určitým štýlom. Hudba je pre mňa koncept niečoho širšieho. Chcem skúšať, učiť sa nové veci a posúvať sa ďalej. Ale možno si o rok naozaj poviem, že idem nahrať rockový album. A možno o tri roky neskôr budem spievať šarišské ľudové piesne, lebo je to krásne, chcem sa to naučiť, je to úplne iný žáner a veľa vám to dá. Dobrá škola bola aj to, keď som spievala cigánske pesničky s Cigánskymi diablami.

Od čias Pehy ste nepôsobili v žiadnej skupine. Prečo?

Chcela som fungovať sama za seba. Sólová kariéra mi poskytla obrovskú slobodu a možnosť realizovať sa. Nie vždy šlo o dobrý krok, ale aj tak. V kapele som bola uviazaná a spevácky mi sólo kariéra dala možnosť spolupracovať s rôznymi ľuďmi na rôznych projektoch. Tiež išlo o to, že ako žena v kapele plnej mužov som to mala komplikovanejšie. Dosť dlho mi trvalo nájsť skupinu ľudí, ktorí neriešia, kto komu rozkazuje a ktorí si spolu rozumejú.

Tento rok ste na jeseň absolvovali aj koncerty v Spojených štátoch pre Slovákov, ktorí tam žijú. Aké to pre vás bolo?

Veľmi inšpiratívne a krásne. Netušila som, že bude pre nich tak veľa znamenať, keď im človek prinesie kúsok domova. Cítila som sa ako niekde na Domaši. Bolo tam veľa východniarov, tradičné slovenské jedlá a dobrá nálada. Niektorí ma objímali, iní dokonca plakali.

(zdroj: Petra Bošanská)

Keď už sme pri východniaroch, vzťah medzi Slovákmi zo západu a východu je často plný rivality či predsudkov. Stretli ste sa s tým niekedy?

Bolo to tak zo začiatku. No keď si s ľuďmi vytvoríte určitý vzťah, zmení sa to. Je zaujímavé, že napriek tomu, že sme taká malá krajina, každé slovenské mesto má svoju „diagnózu“. Košičan je iný ako Prešovčan, Bratislava je tiež svojská, Žilina aj Banská Bystrica sú iné. Ale teraz, keď, povedzme, prídem ráno do nejakého bratislavského rádia, je tam plno východniarov. Začneme sa spolu rozprávať svojím dialektom a všetci otvárajú ústa. Junior, Marcel, Mišo Hudák, Čeky. Keď sa niekde stretneme, všetci majú po chlebe.

Plánujete koncerty v zahraničí aj v budúcnosti?

V prípade Spojených štátov to bol koncert na pozvanie, ale inak nemám ambíciu stať sa svetovou hviezdou spievajúcou po anglicky. Mne je dobre doma a cítim sa byť slovenskou speváčkou.

Počas návštevy New Yorku, kde Katka zahrala svoje piesne Slovákom a Čechom (zdroj: archív K. K.)

Neskúšali ste nikdy nahrávať v angličtine?

Mám jeden album práve s Christianom Eignerom, Tajomstvá, ktorý vznikol duálne po anglicky aj po slovensky. Vydali sme ho aj v angličtine, ale stala sa taká zaujímavá vec. V tom období oň prejavili záujem britská BBC, Taliani aj Nemci, ale zaujal ich paradoxne viac v slovenčine. Ja tomu rozumiem, lebo viem, že tomu jazyku viem dať pridanú hodnotu, pretože je môj. V spojení s hudbou má potom na ľudí iný, väčší vplyv. V angličtine neviem tak prežívať veci, vyjadriť emócie. Aj keď je pravda, že slovenčina je ťažká a nič vám nedaruje. Musíte sa naučiť s ňou pracovať. O to väčšiu silu má však potom pieseň, ktorú v nej naspievate.

(zdroj: Petra Bošanská)

Ako prebieha proces písania vašich piesní?

Hovorím tomu, že mám dar od Boha. Som intuitívny hráč, ktorý hľadá tóny. Páči sa mi na tom aj to, že nikdy neviem, kedy ku mne príde inšpirácia. Keď som zložila pieseň Spomaľ, alebo Môj bože, myslela som si, že už nenapíšem nič iné. A potom si miešate doma kávu a zrazu to príde. Chytíte to v tom momente za pačesy a pracujete. Texty som začala písať až po čase. Keď už to nikto iný za mňa nemohol vyjadriť, pretože tie veci boli príliš šité na telo. Keď prišla inšpirácia o chemickom vzorci o pol štvrtej ráno, tak som písala.

Narážate na vašu novú pieseň Fea o chémii lásky? Keď ste ju písali, prebiehali tieto chemické procesy aj vo vás?

Tie prebiehajú vždy. Ja som presne jedna z tých závislákov, ktorí ich potrebujú. A som stále zaľúbená.

Katkin nový album Premeny (zdroj: archív K. K.)

Aké sú pocity, ktoré vo vás aktuálne vládnu? Ste šťastná?

Posledné dva roky prežívam jedno z najkrajších období. Teší ma, že sa mi darí veci doťahovať do konca, že nie som taká depresívna, že sa viem viac tešiť zo života, mám v sebe väčší pokoj. Nemyslím si, že sa okolo mňa toho veľa zmenilo. Skôr som sa zmenila ja.

O svojej kariére máte jasnú predstavu. A čo osobný život?

Veľmi by som chcela mať vlastnú rodinu a dal by Boh, aby to bolo čo najskôr. Uvidíme, či sa to podarí. Moju prácu zo života nikdy nepustím, no viem, že sú aj iné veci, ktoré by mali byť jeho súčasťou.

(zdroj: Petra Bošanská)

Takže to vyzerá tak, že rok 2016 bol pre vás dobrým rokom?

Pre mňa to bol zlomový, veľmi intenzívny rok. Veľa som cestovala, v mojom živote vznikalo veľa hudby, mala som česť absolvovať úžasné turné Prežijú len milenci s malým orchestrom a mojou kapelou, s ľuďmi, ktorí sa potom podieľali aj na nahrávaní albumu Premeny. Keď som odišla z Pehy, hovorila som si, že už nikdy nebudem v hudobnej skupine, no s mojimi hudobníkmi máme skvelý vzťah. Zároveň sa pozitívne vyvíjali aj veci v mojom osobnom živote, takže som za všetko veľmi vďačná.

Aké sú vaše plány v novom roku?

Čaká ma cestovanie, pretože na jar sa chystám na celý mesiac do Mexika. Chcem tiež venovať viac času cvičeniu hry na gitare, učiť sa nové veci a v hlave mám množstvo nápadov, ktoré by som chcela realizovať. No čím som staršia, tým viac sa snažím žiť v prítomnosti. Plány sú, ale v prvom rade chcem pozvoľna hľadať inšpiráciu.

Stalo sa vám niekedy, že ste prišli do momentu vyhorenia, alebo nechuti k svojmu povolaniu?

Takéto pretlaky som mala. Naozajstné vyhorenie som prežila, keď sme hrali s Pehou. Po poslednom albume. Hrali sme neuveriteľné množstvo koncertov, nebola som zdravá, bola som vyčerpaná a brala som lieky na depresiu. Rozbil sa mi kompletne osobný život, sťahovala som sa a končila s kapelou. Ďalších skoro osem rokov som nemohla doma počúvať hudbu. Len minulý rok som si domov konečne kúpila reproduktory.

(zdroj: Petra Bošanská)

Dávate si aj nejaké predsavzatia?

Mojím predsavzatím je, že budem naozaj poctivo chodiť na angličtinu, aby som z toho nevypadávala a nezabúdala. Druhá vec je životospráva. Ale to už sa snažím udržiavať v zdravom režime dlhší čas.

Ako vyzerá zdravá životospráva vo vašom predvedení?

Dôležitá je najmä zdravá sebaláska. Človek by sa mal mať rád, mal by si dopriať dobrý spánok a jedlo a venovať sa sebe. Kedysi som bola totálny nešportovec a moja strava v mužskom kolektíve bola priam katastrofálna. Mala som problémy so žalúdkom, zlé trávenie. Pre časté cestovanie ma bolel chrbát, keď som mala dvadsaťsedem rokov, nevedela som sa otočiť na posteli. Musela som to zmeniť. Mesiac som strávila v Indii s kamarátkou, ktorá je učiteľkou jogy. Okrem toho cvičím s vlastným telom, snažím sa chodiť von do prírody, behať, plávať. Pomáha to aj psychicky.

Styling a vizáž: Jana Milatová