Dnešný trh s oblečením navodzuje dojem, že nič nie je staršie ako móda minulej sezóny a len čo čerstvo nadiktovaný štýl obliekania vtrhne do obchodov, mal by aj do vášho šatníka.
Tento spôsob nadprodukcie oblečenia si však pýta svoju daň. O továrňach v ázijských krajinách, kde ľudia za nedostatočnú mzdu a neraz aj v nebezpečných pracovných podmienkach šijú oblečenie pre najväčšie módne reťazce, sa prestáva mlčať.
Do popredia sa dostáva aj riešenie prostredníctvom recyklácie oblečenia a striedmosti v nakupovaní nových kúskov, aby neskôr nedochádzalo k vytváraniu tisícok ton textilného odpadu. Ľudia nosia svoje staré oblečenie do second-handov, na charitu, tí kreatívnejší ho pretvárajú na nové nositeľné kúsky.
Globálnu zmenu však nie je možné urobiť zo dňa na deň. V tejto súvislosti je tiež zaujímavé vedieť, kde končí nie staré a obnosené oblečenie, ale práve to, ktoré sa nepredá a zostáva visieť na vešiakoch v obchodných reťazcoch aj na konci sezóny.

Značky si chránia imidž
„Značky majú rôzne stratégie pre manažment nepredaného oblečenia, záleží na trhu, na ktorom pôsobia,“ hovorí Kamila Boudová, česká odborníčka na udržateľnú módu, ktorá pôsobí aj v rámci medzinárodnej kampane za lepší módny priemysel, Fashion Revolution.
„Luxusné značky predávajú tovar v zľavách výlučne svojim zamestnancom. Zvyšok nepredaného tovaru pália, aby ochránili svoj imidž a ich oblečenie sa nedostalo na trh pod cenu,“ vysvetľuje Boudová praktiky známych značiek.
Dostupnejšie, menej luxusné reťazce v nižšom segmente trhu majú podľa nej zase vlastné outlety, alebo svoj tovar predávajú veľkopredajcom. Tí odstrihnú visačky s logom a oblečenie znova pustia na trh.
Okrem oficiálnych informácií, ktoré predajcovia v rámci svojho marketingu predostierajú verejnosti, niekedy vyplávajú na povrch aj neželané praktiky.
Napríklad v roku 2010 vypukol škandál, keď sa prišlo na to, že spoločnosti H&M a Wal-Mart znehodnocujú a následne vyhadzujú nové, nepredané oblečenie do smetí. Aby sa predišlo ich ďalšiemu noseniu, prípadne neželanému predaju za lacnejší peniaz, odstrihávali rukaviciam prsty či robili diery do tričiek.
O rok neskôr sa podobný scenár zopakoval aj pri luxusnej značke Victoria's Secret, keď predavačky pred očami zákazníčky rozstrihali vrátené, nenosené tepláky. Údajne išlo o bežný postup, ktorý však mal ďaleko od udržateľnosti módneho priemyslu.

Outlety, výpredaje, charita
Mnohé z medzinárodných spoločností, ktoré svoje odevy predávajú aj na slovenskom trhu, sa v rámci možností snažia správať eticky. S otázkou, čo robia s nepredaným oblečením, sme oslovili viacero náhodne vybratých módnych reťazcov. Odpovedala sotva polovica opýtaných, väčšina z nich však má spoločných menovateľov – outlety, výpredaje, charita.
„Nepredaný tovar C&A na základe dlhodobej spolupráce poskytujeme na lokálnej úrovni charitatívnym organizáciám,“ uviedla Veronika Kovaříková z tlačového oddelenia spoločnosti.
Marketingová manažérka Martina Vančová, ktorá má na Slovensku na starosti značky Reserved, Mohito, House, Cropp a Sinsay tvrdí, že všetky z nich sa snažia znížiť nepredajný tovar na minimum. Robia tak prostredníctvom výroby a dodávok takého oblečenia na jednotlivé trhy, ktoré odráža najnovšie trendy a vkus jednotlivých krajín.
„Ak sa aj napriek tejto snahe vyskytne oblečenie, ktoré sa v kamenných predajniach v rámci sezóny nepredá, presúvame ho do siete našich outletov. Prípadne je použité aj na charitatívne účely,“ dodala Vančová.

Do outletov mieri aj nepredané oblečenie značky Desigual. „Tam sa predáva vo vyšších zľavách, než v bežnej sieti obchodov,“ informovala marketingová manažérka Veronika Zámečníková.
„Oblečenie, ktoré nepredáme v plných cenách, predáme takmer komplet vo väčšine prípadov v jednotlivých vlnách výpredajov. Na trh sa zároveň snažíme dodávať oblečenie, ktoré kopíruje vkus a potreby zákazníkov. Oblečenie, ktoré zostane, darujeme charite,“ odpovedala manažérka spoločnosti Marks & Spencer Helena Vyhnánková.
Udržateľne sa snaží podľa vlastných slov konať aj značka Lindex. „Procesy máme nastavené tak, aby objem tovaru, ktorý do predajní príde, bol adekvátny objemu tovaru, ktorý predáme.
Nepredané kusy sa po sezóne dostávajú do zliav, a tak sa postupne vypredajú. Aktuálne u nás beží pilotný projekt Love Your Fashion, ktorý súvisí s recyklovaním módy. Zákazníkom ponúkame, aby svoje použité oblečenie odovzdali v našich predajniach,“ odpovedala marketingová manažérka spoločnosti Jana Hrušovská.
Kto nesie zodpovednosť
Čím viac sa o udržateľnosti módneho priemyslu bude hovoriť, tým viac sa preň môže urobiť. Ide však o zložitý a komplexný proces, ktorého súčasťou sú výrobné továrne, módne spoločnosti, spotrebitelia, ale aj vlády a neziskové organizácie. Istú časť zodpovednosti nesie každý z nich.
No hoci sú nakupujúci ľudia iba jedným článkom z dlhšieho reťazca, v rukách majú zásadnú moc. Majú totiž vplyv aj na správanie reťazcov s oblečením a to či už reaktívnym prístupom na ich neetické fungovanie a správanie, alebo svojím vlastným rozhodovaním, či nový kus oblečenia naozaj potrebujú.
Za neustály kolobeh výroby nového oblečenia a jeho následné vyhadzovanie totiž platíme vysokú cenu. Environmentálnu aj ľudskú.