Lenka Vavrinčíková: Každý je nahraditeľný, obzvlášť v šoubiznise

Stáva sa vám po šouprograme Tvoja tvár znie povedome, že vás ľudia zastavujú na ulici? Ako to znášate?

V súkromí nosím okuliare a veľmi jemný mejkap, no odkedy som vystupovala v šou, ľudia sa mi začali prihovárať. Napríklad v obchode na mňa šibalsky pozrela pokladníčka a povedala, že mi drží palce. Je to príjemné a najmä, nestáva sa to až tak často, že by mi to prekážalo.

Pôsobíte pokorne. Myslíte si, že je dôležité, aby človek v šoubiznise stál nohami na zemi?

Určite. Nie je nič horšie, ako keď si človek o sebe myslí viac, ako v skutočnosti je. Samozrejme, treba mať zdravé sebavedomie, no každý je nahraditeľný a v televízii a šoubiznise to platí obzvlášť. Som veľmi rada, že som začínala v televízii na pozícii asistentky – prešla som si tak zákulisím a odrobila som si aj niečo za kamerou. Viem, aké je to stáť na opačnej strane. Úprimne môžem povedať, že je to omnoho ťažšie ako moderovať.

Ako ste sa dostali k moderovaniu televízneho Počasia?

Pracovala som v Markíze v redakcii Telerána ako asistentka dramaturga. Pomáhala som so scenárom, robila som aj vlastné príspevky a reportáže. Potom išla jedna z našich rosničiek na materskú a zháňali za ňu náhradu. Oslovili ma na kamerové skúšky, uspela som, a tak som sa ocitla v Počasí.

(zdroj: Petra Bošanská)

Čo máte na svojej práci najradšej?

Úplne všetko. Baví ma, samozrejme, sledovať vývoj počasia a vedieť, čo nás čaká. Aj samotné nakrúcanie býva niekedy veľká zábava, pretože pracujem v štábe zloženom z mužov. Väčšinou ma priateľsky podpichujú a v štúdiu je dobrá atmosféra. Mám rada aj skrášľovaciu časť svojej profesie – možnosť vyskúšať si rôzne líčenie a outfity. Mám pocit, že mám úplne vysnívanú prácu.

Keďže sa Počasie stalo vašou pracovnou náplňou, zaujímate sa napríklad aj o pranostiky?

Áno, keď je priestor, do Počasia dávame aj rôzne rekordy či pranostiky. Vždy sa pritom bavíme na rôznych prirovnaniach, ktoré naši predkovia dokázali vymyslieť.

Myslíte si, že tieto pranostiky stále platia, aj keď už od ich vzniku uplynulo veľa času?

Globálne otepľovanie posunulo ročné obdobia aspoň o mesiac. Pranostiky by sa teda mali aktualizovať alebo by niekto mohol začať vymýšľať nové. Avšak v dnešnej ére smartfónov, keď má človek predpoveď počasia stále na dosah, pochybujem, že by sa niekto unúval.

(zdroj: Petra Bošanská)

Aké je vaše obľúbené ročné obdobie?

Mám rada jeseň. Ľuďom sa väčšinou zdá pochmúrna, ale mne sa páči v tom, že človek od nej veľa nečaká. Sme pripravení na hmlu, dážď a ochladenie, takže keď zrazu vyjde slnko, viac si toto milé prekvapenie vážime. Mám rada aj Sviatok všetkých svätých či ich novodobú súčasť, americký Halloween.

Vyštudovali ste žurnalistiku. Nerozmýšľali ste nad kariérou novinárky alebo prácou v rádiu?

Už na strednej škole som rada písala, takže som pomerne skoro vedela, akým smerom sa chcem uberať. Čítala som rôzne periodiká, a keď som v detstve chodila na prázdniny k starým rodičom, pozerala som s nimi diskusné relácie. Už ako desaťročná som poznala všetkých politikov.

Keď som nastúpila na žurnalistiku, od začiatku som sa orientovala skôr na tú televíznu. Zdá sa mi najzaujímavejšia, takže ma veľmi potešilo, keď sa mi podarilo dostať do Telerána. Nastúpila som do rozbehnutého kolotoča a zaúčala sa. Myslím si, že zo všetkých médií ma vždy bude najviac priťahovať televízia.

(zdroj: Petra Bošanská)

Ako dnes hodnotíte svoju skúsenosť v šou Tvoja tvár znie povedome?

Keď som nastúpila do šou, moji najbližší ma veľmi podporovali, pretože vedeli, že podobné skúsenosti už mám za sebou, a mohla by som ich znova oprášiť. Keď som bola malá, bavilo ma byť stredobodom pozornosti. Keď sa naskytla príležitosť niečo zaspievať alebo zarecitovať, vždy som sa ochotne ponúkla, rada som stála na javisku pred publikom. Ľudia, ktorí ma však nepoznajú od detstva, boli opatrnejší, skôr ma zneisťovali. Lenže, takáto ponuka sa neodmieta... Bola to úžasná skúsenosť s perfektným tímom, najprofesionálnejším, s akým som kedy pracovala. Zažila som veci, ktoré v bežnom televíznom prostredí človek nezažije. Miestami som si pripadala ako v Hollywoode, pretože na tom projekte pracoval kolos ľudí. Keby som sa mala opäť rozhodnúť, určite do toho idem znova.

Ktorá z premien sa vám páčila najviac?

Veľmi som sa zžila s Keithom Flintom, spevákom zo skupiny Prodigy, ktorú som počúvala ešte na základnej škole. Pre ľudí z môjho okolia to bol asi najväčší moment prekvapenia, pretože z upravenej usmiatej rosničky sa zrazu stal uvrešťaný plešatý chlap s piercingom a roztrhanými nohavicami. Myslím si, že táto premena mi veľmi vyšla, keďže sa ma zľakli aj ľudia v zákulisí.

Lenkina najobľúbenejšia premena v show Tvoja tvár znie povedome – frontman kapely Prodigy Keith Flint

Vedeli by ste si predstaviť vyskúšať aj herectvo?

Asi by som si vedela predstaviť nejakú menšiu úlohu, vymeniť povolanie by som však nechcela. Herectvo je veľmi náročné – časovo, fyzicky aj psychicky. Okrem toho si neviem predstaviť, že by som sa po zvyšok života učila texty. Stačili mi všetky tie roky strávené v škole.

Mali ste niekedy trému?

V detstve som chodila do muzikálovej školy, takže som bola trochu zvyknutá na javisko. Nikdy som však nevystupovala pred takou masou ako v tvári. Mala som veľkú trému, to priznám. Veľmi som sa bála, či to zvládnem, či nedostanem blok. Keď však zazneli na javisku prvé tóny, sústredila som sa už len na svoje vystúpenie a tréma postupne opadla.

S partnerom Albertom žijete už desať rokov. Čo je podľa vás dôležité, aby vzťah fungoval?

Aby sa povahy partnerov dopĺňali. S Albertom sme dosť rozdielni – on je pokojný a rozvážny, na všetko nájde riešenie, ja som skôr citlivá a impulzívna. Partneri by mali pre seba byť najdôležitejšími ľuďmi na svete, mali by spraviť všetko pre šťastie toho druhého. Mali by radi spoločne tráviť čas, ale aj vedieť si občas oddýchnuť jeden od druhého a mať svoje vlastné koníčky a aktivity. Veľmi dôležité je aj naučiť sa hovoriť„prepáč“, aj keď to niekedy nie je ľahké.

Žijete na Záhorí. Prečo ste si vybrali vidiek a nie mesto?

Chceli sme byť v prírode a vyskúšať si bývanie v dome. Presťahovali sme sa z bratislavskej Petržalky, takže to bola dosť veľká zmena. Samozrejme, rozhodovanie bolo skôr spontánne. Nežijeme usadnutým spôsobom, takže keď nás to prestane baviť, vrátime sa naspäť do mesta. Ale možné je aj to, že budeme žiť na vidieku šťastne až do smrti.

Je život na vidieku ekologickejší? Snažíte sa robiť niečo pre životné prostredie?

Tým, že bývam na dedine, vidím, ako si ľudia tú krásnu prírodu, v ktorej žijú, absolútne nevážia. V meste sú vďační za každý štvorcový meter parku, no keď sa u nás doma idem prejsť do lesa, nachádzam obrovské skládky komunálneho odpadu. Ľudia si ničia prírodu, ktorú by si mali ochraňovať. Čo sa týka životného prostredia, snažíme sa prispieť aspoň troškou – triedime odpad a kompostujeme.

(zdroj: Petra Bošanská)

Vraveli ste, že obľubujete zmeny. Rada aj cestujete?

Áno, no keď vidím, čo sa deje vo svete, som opatrnejšia. Najradšej mám Grécko a jeho ostrovy. Veľmi sa mi páčilo na Karpathose či Thassose. Viem si predstaviť mať v Grécku víkendový domček.

Aký máte postoj k sociálnym médiám?

V súčasnosti sa nedá od sociálnych médií úplne odstrihnúť, musíme sa im prispôsobiť. Používam ich však striedmo. Ľudia si v mojom mene zakladali falošné profily, kde robili strašné gramatické chyby. Založila som si preto vlastný instagram, kde dávam zaujímavé momenty z televízneho zákulisia alebo rôznych akcií. Používam aj facebook, kde sledujem napríklad bývalých spolužiakov alebo kamarátov z tváre. V reálnom živote sa nemôžeme často stretávať, ale vďaka sociálnym sieťam mám o nich prehľad.

Máte plány nejaké do budúcna? V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, že vás možno v televízii využijú aj inak ako v Počasí.

Nie, nie, nikdy nič neplánujem. Ani v televízii som neuvažovala, akú pozíciu môžem získať, nevnucovala som sa. Príležitosti vždy ku mne prišli ako z blesk z jasného neba. Nič neočakávam a vďaka tomu nie som sklamaná. Svoju robotu mám rada, pokojne by som ju vedela robiť ďalších dvadsať rokov, nepotrebujem veci silou-mocou meniť. Nechávam všetko plynúť, ak si totiž niečo naplánujete, život vám to aj tak ešte desaťkrát otočí a skončíte niekde úplne inde.

Autor: Miriam Fulmeková