SME

Kristína Farkašová: Deti potrebujú mať mamu vedľa seba

Je matkou dcér dvojičiek, na materstvo sa pozerá s humorom a snaží sa to naučiť aj iné ženy.

(Zdroj: Petra Bošanská)

Herečka, moderátorka, textilná dizajnérka, spisovateľka, biznismenka a mama. Pod značkou Koláčová vymýšľa vtipné tričká a píše knižky, ktoré sú veselým pohľadom na materstvo.

Je mamou triapolročných dvojičiek Ely a Matildy a majiteľkou sučky Pompi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyzerá to tak, ako by si boli v jednej chvíli na viacerých miestach a na všetkých naplno. Ako to robíte?

To bude asi tým, že na prvom mieste som mama, takže dokážem byť na viacerých miestach naraz a robiť veľa vecí súčasne. Minimálne dve deti naraz som zvládla vytvoriť vo svojom bruchu. A tie ostatné veci vznikli preto, aby som mohla byť mama na plný úväzok. Písanie a textilný dizajn som začala robiť po večeroch, keď som čakala na ďalšie dojčenie. Tak som si privyrobila, nemusela chodiť do práce a všetok čas mohla venovať dievčatám. Byť mamou bolo mojím snom od puberty, takže som si z neho odmietala ukracovať. Robím všetko naplno, to je pravda. A viete prečo? Lebo robím len to, čo ma baví a to je škoda flákať.

SkryťVypnúť reklamu

Vraj vašim dvojičkám Ele a Matilde vôbec nedávate sladkosti, je to pravda?

Nejem sladkosti, takže dievčatá ma ich nevidia jesť, preto si ich ani nepýtajú. Áno, klobásku si pýtajú. Sladkú chuť však, samozrejme, poznajú a v škôlke jedia všetko, čo im naložia. Ale načo jesť rafinovaný cukor, keď nikomu nechýba? Aj tak je ho všade plno a ani o tom často nevieme. My máme doma rafinovanejšie sladkosti. Cez zimu veľa pečieme, tiež pomerne zdravo.

Úplne odmietate opatrovateľku. Prečo?

Nepotrebovala som ju. Prácu som si organizovala na dni, keď býva Juraj doma a len veľmi výnimočne som neodmietla spolupráce v iné dni. Kedysi mi bolo povedané, že ak neprestanem dojčiť, prídem o kariéru. Povedala som si, že radšej ako o mlieko. Som presvedčená, že deti potrebujú mať mamu vedľa seba. Nepotrebujú, aby im behala za zadkom, ale je fajn, ak tam niekde periférne je. Chodíme nonstop medzi ľudí, veľa cestujeme, máme veľa kamarátov, nebojte sa, nie sme len my tri zavreté v pivnici J. Seriálov ešte bude, ale či budem znovu mama, to v tejto chvíli netuším. Nič na svete by ma tak nenaštvalo, keby som si „mamovanie“ neužila naplno. Nič na svete ma ešte tak nebavilo… a neunavovalo.

SkryťVypnúť reklamu

Ste prísna mama alebo ste prísnejšia na seba ako na deti?

Som prísna na seba, pretože som si sama šéfom a často si musím prikazovať pracovať a hádam sa so sebou, svojou zamestnankyňou, ktorej sa nechce. Prináša to veľké vnútorné dialógy a vyhováračky! Inak si nemyslím, že som veľmi prísna. Hranice však určujem sebe aj dievčatám. Odkedy mám deti, nie som veľmi ja, skôr sa to pretransformovalo na my. Takže na my som občas prísna, ale myslím si, že som viac zážitková, šialená, zberateľka pekných zážitkov.

Otázka najjednoduchšia, ale aj najzákernejšia. Ste šťastná?

Všeobecne som rozhodne veľmi šťastná. Až na pár zádrhov si žijem svoj sen, cítim motýliky v bruchu z tešenia sa a veľa sa smejem. Ale niekedy mám príšernú depku a neviem ako ďalej. Tak to má asi väčšina ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Snívate ešte? Ako a kde sa vidíte o päť rokov... keď naozaj popustíte uzdu fantázii?

Snívam stále. A možno aj stálejšie ako stále. Som rojko s vierou, že všetko zlé sa vyrieši. O päť rokov? Môžem parafrázovať Simu Martausovú a jej pesničku Normálny život? „Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa? Chalúpku v horách a záhradu so susedmi zdieľať. Len tak objať si muža a mať pocit, že mám kam ísť…” Takto nejako to vidím. A k tomu písanie niečoho srandovné, občas si niečo pekné zahrať, mať veľa psov a čo ja viem… tri deti. A budem sa veľa smiať a budem mať okolo očí také tie smiechové vrásky. A v krásnej kabelke budem mať voňavé paradajky z vlastnej záhrady.

Vaša kariéra spisovateľky sa začala písaním vtipných blogov, ktoré boli postavené na reálnych zážitkoch a skúsenostiach s dvojičkami. Ako vám to vôbec napadlo a aká bolo vaša prvotná ambícia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štvali ma „mindžujúce“ mamy. V mojom okolí bolo strašne veľa mám - sťažovateliek. Aj keď občas padám na hubu a potrebujem sa vykecať z pretlaku vyčerpanosti, nikdy si reálne nesťažujem. Dievčatá sa narodili predčasne a nič nebolo isté, a ja som si vtedy uvedomila to krehké šťastie, že sú tu, že sú v poriadku, že by som si naozajsky „mindžovať“ nikdy nedovolila. A tak som všetko to, na čo by sa rozhodne nadávať dalo, začala prerábať do humoru, zážitkov. Niekedy som si to naozaj takto potrebovala na večer preložiť do pozitívna, aby som tomu vzápätí uverila a mohla sa tešiť na ďalší deň. Takže, toto bola moja ambícia. Navyše som sa po večeroch medzi dojčeniami príšerne nudila. A chcelo sa mi ťukať do klávesnice počítača, lebo ten zvuk milujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Knihou Som mama ste prekvapili, ilustroval ju váš otec a je mimoriadne úspešná... aký je to pocit?

Nečakaný. Blogy som nechcela vydať knižne, dlho som sa tomu bránila. Ukecali ma vo vydavateľstve. Možno práve vďaka tomu, že knižka nebola písaná z vypočítavosti, má úspech. Som tvor výrazne úprimný, ukecaný, takže asi to sa mojej hlavnej cieľovke, mamám, zapáčilo. Neviem. Asi sa im páči aj to, že v tom nie sú samy a že niekto s humorom opisuje ich pocity. Ja si to nekonečne vážim, pretože vďaka všetkým čitateľom majú dievčatá už tri roky pravidelný týždenníček, čo považujem za vzácnosť.

Od septembra chodia vaše dvojičky do škôlky. Máte teraz viac času? Napríklad na druhú knihu Stále som mama?

Zase to nemala byť kniha. Len mi bolo ľúto prestať s písaním. Bolo by mi ľúto, keby som dievčatám neznačila všetky tie srandy, či prúsery, ktoré sa nám dejú. A teda ďakujem všetkým čitateľom a čitateľkám, či čitateľčatám, že ma povzbudzovali a čítali a písali mi nekonečne vtipné a dojímavé správy. Vďaka nim bude druhá knižka. Ak to takto pôjde ďalej, čochvíľa je na pultoch Som svokra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo okrem písania ešte robíte, napríklad v malej kancelárii, ktorú ste si prenajali v centre mesta?

Predovšetkým píšem. Píšem toho viac, ľudia ani netušia koľko, písanie ma napĺňa. Vyštudovala som dramaturgiu a písanie k nej, samozrejme, patrí, len som roky nemala správnu tému. Tak som si ju dvojmo porodila. Ak sa mi nedá písať, dizajnujem, vymýšľam, kreslím. Teraz bude mať moja značka Koláčová nové tenisky, nové detské, aj dospelácke oblečenie. Všetko sú to krásne a vzácne spolupráce.

Zo známej ryšavky ste teraz brunetka, čo sa skrýva za touto radikálnou zmenou imidžu?

V živote človeka nastanú dlhodobé obdobia, keď si nevie dať rady. A vtedy už veľmi nechce byť sebou, obzvlášť, keď sa vidí kade tade a vykúka na seba z chladničky. Vtedy hľadá, možno na prvý pohľad, absurdné cestičky, ako ujsť, respektíve byť niekým iným. Znova sa nájsť, znova sa nadýchnuť. Niekedy urobí niečo racionálne, niekedy si pre lepší pocit zmení účes, aby si k nejakému potrebnému výsledku dopomohol. Chcela som byť viac sebou, ako Kristínou Farkašovou. Chcem vyriešiť kopec ťažkých vecí a verím, že niekedy k tomu pomôže napríklad aj nová farba vlasov a ofina. Vidím svet inak. Nielen cez ofinu, čo mi lezie do očí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako zvyčajne trávite Vianoce a aké – asi – budú tie tohtoročné?

Vianoce trávime tradične a odkedy sa narodili dievčatá, opäť sa na ne môžem pozerať detskou optikou. Sú pre mňa obdobím, na ktoré sa pripravujem aj pol roka. Milujem obddarúvať blízkych, milujem s dievčatami pripravovať atmosféru, vyrábať ozdoby, darčeky. Milujem do úmoru piecť a pri každej sladkosti, ktorú nikdy neochutnám, sa tešiť na rezne. Aj keď boli už Vianoce všelijaké, vždy boli nakoniec krásne. Aké budú tieto? Netuším, no viem, že budú o čosi komplikovanejšie a možno aj smutnejšie, ale verím, že napriek tomu sa mi koledy a vôňa ihličia dostanú pod kožu.

Kristína, prečo?

Pre veľa vecí, ale napríklad aj preto, že nás je v rodine o jedného menej a nie všetko, čo ste si kedysi vysnívali, funguje. A vzdať sa hoci aj „nefungujúcich“ vecí býva ťažké a smutné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zakladáte si na tradíciách, vôbec máte rada rutinu v živote, alebo ste skôr invenčný typ?

Som invenčný typ, ktorý k životu potrebuje istý druh rutiny. Zakladám si na tradíciách, ale pokiaľ mám tie tradície dodržiavať len preto, že sú tradíciami, dokážem ich opustiť. Ale Tichú noc mi neberte!

Čo vás vie naozaj vytočiť?

Najviac na svete ma dokáže vytočiť neschopnosť komunikácie. Otázky, na ktoré sa nedostáva odpovedí, odbiehanie od problémov a témy. Vtedy zúrim a viem byť šialene protivná. Z bezradnosti mám pocit, že som paralyzovaná. Inak ma rozhodne v živote viac vecí teší, ako poburuje.

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic

Autor: Andrea Coddington

Slovenské herečky

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  2. Čo majú spoločné roboty s legom? Prekvapivo veľa
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 19 065
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 5 112
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 4 983
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 606
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 928
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 793
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 1 781
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 1 575
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  2. Andrea Podešvová: Je nevera vždy zrada, alebo niekedy len volanie o pomoc?
  3. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  4. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  5. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  6. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  7. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  8. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 701
  2. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 23 908
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 437
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 137
  5. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 9 573
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 829
  7. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 7 756
  8. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 6 238
  1. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
  2. Věra Tepličková: Na Devíne sláva bola, ušlo sa vám kúsok z vola?
  3. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  4. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  5. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  6. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  7. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  8. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
SkryťZatvoriť reklamu