Kristína Farkašová: Deti potrebujú mať mamu vedľa seba

Herečka, moderátorka, textilná dizajnérka, spisovateľka, biznismenka a mama. Pod značkou Koláčová vymýšľa vtipné tričká a píše knižky, ktoré sú veselým pohľadom na materstvo.

Je mamou triapolročných dvojičiek Ely a Matildy a majiteľkou sučky Pompi.

Vyzerá to tak, ako by si boli v jednej chvíli na viacerých miestach a na všetkých naplno. Ako to robíte?

To bude asi tým, že na prvom mieste som mama, takže dokážem byť na viacerých miestach naraz a robiť veľa vecí súčasne. Minimálne dve deti naraz som zvládla vytvoriť vo svojom bruchu. A tie ostatné veci vznikli preto, aby som mohla byť mama na plný úväzok. Písanie a textilný dizajn som začala robiť po večeroch, keď som čakala na ďalšie dojčenie. Tak som si privyrobila, nemusela chodiť do práce a všetok čas mohla venovať dievčatám. Byť mamou bolo mojím snom od puberty, takže som si z neho odmietala ukracovať. Robím všetko naplno, to je pravda. A viete prečo? Lebo robím len to, čo ma baví a to je škoda flákať.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Vraj vašim dvojičkám Ele a Matilde vôbec nedávate sladkosti, je to pravda?

Nejem sladkosti, takže dievčatá ma ich nevidia jesť, preto si ich ani nepýtajú. Áno, klobásku si pýtajú. Sladkú chuť však, samozrejme, poznajú a v škôlke jedia všetko, čo im naložia. Ale načo jesť rafinovaný cukor, keď nikomu nechýba? Aj tak je ho všade plno a ani o tom často nevieme. My máme doma rafinovanejšie sladkosti. Cez zimu veľa pečieme, tiež pomerne zdravo.

(zdroj: Petra Bošanská)

Úplne odmietate opatrovateľku. Prečo?

Nepotrebovala som ju. Prácu som si organizovala na dni, keď býva Juraj doma a len veľmi výnimočne som neodmietla spolupráce v iné dni. Kedysi mi bolo povedané, že ak neprestanem dojčiť, prídem o kariéru. Povedala som si, že radšej ako o mlieko. Som presvedčená, že deti potrebujú mať mamu vedľa seba. Nepotrebujú, aby im behala za zadkom, ale je fajn, ak tam niekde periférne je. Chodíme nonstop medzi ľudí, veľa cestujeme, máme veľa kamarátov, nebojte sa, nie sme len my tri zavreté v pivnici J. Seriálov ešte bude, ale či budem znovu mama, to v tejto chvíli netuším. Nič na svete by ma tak nenaštvalo, keby som si „mamovanie“ neužila naplno. Nič na svete ma ešte tak nebavilo… a neunavovalo.

Ste prísna mama alebo ste prísnejšia na seba ako na deti?

Som prísna na seba, pretože som si sama šéfom a často si musím prikazovať pracovať a hádam sa so sebou, svojou zamestnankyňou, ktorej sa nechce. Prináša to veľké vnútorné dialógy a vyhováračky! Inak si nemyslím, že som veľmi prísna. Hranice však určujem sebe aj dievčatám. Odkedy mám deti, nie som veľmi ja, skôr sa to pretransformovalo na my. Takže na my som občas prísna, ale myslím si, že som viac zážitková, šialená, zberateľka pekných zážitkov.

Kristína Farkašová so svojimi dvomi dcérami (zdroj: archív K. F.)

Otázka najjednoduchšia, ale aj najzákernejšia. Ste šťastná?

Všeobecne som rozhodne veľmi šťastná. Až na pár zádrhov si žijem svoj sen, cítim motýliky v bruchu z tešenia sa a veľa sa smejem. Ale niekedy mám príšernú depku a neviem ako ďalej. Tak to má asi väčšina ľudí.

Snívate ešte? Ako a kde sa vidíte o päť rokov... keď naozaj popustíte uzdu fantázii?

Snívam stále. A možno aj stálejšie ako stále. Som rojko s vierou, že všetko zlé sa vyrieši. O päť rokov? Môžem parafrázovať Simu Martausovú a jej pesničku Normálny život? „Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa? Chalúpku v horách a záhradu so susedmi zdieľať. Len tak objať si muža a mať pocit, že mám kam ísť…” Takto nejako to vidím. A k tomu písanie niečoho srandovné, občas si niečo pekné zahrať, mať veľa psov a čo ja viem… tri deti. A budem sa veľa smiať a budem mať okolo očí také tie smiechové vrásky. A v krásnej kabelke budem mať voňavé paradajky z vlastnej záhrady.

(zdroj: Petra Bošanská)

Vaša kariéra spisovateľky sa začala písaním vtipných blogov, ktoré boli postavené na reálnych zážitkoch a skúsenostiach s dvojičkami. Ako vám to vôbec napadlo a aká bolo vaša prvotná ambícia?

Štvali ma „mindžujúce“ mamy. V mojom okolí bolo strašne veľa mám - sťažovateliek. Aj keď občas padám na hubu a potrebujem sa vykecať z pretlaku vyčerpanosti, nikdy si reálne nesťažujem. Dievčatá sa narodili predčasne a nič nebolo isté, a ja som si vtedy uvedomila to krehké šťastie, že sú tu, že sú v poriadku, že by som si naozajsky „mindžovať“ nikdy nedovolila. A tak som všetko to, na čo by sa rozhodne nadávať dalo, začala prerábať do humoru, zážitkov. Niekedy som si to naozaj takto potrebovala na večer preložiť do pozitívna, aby som tomu vzápätí uverila a mohla sa tešiť na ďalší deň. Takže, toto bola moja ambícia. Navyše som sa po večeroch medzi dojčeniami príšerne nudila. A chcelo sa mi ťukať do klávesnice počítača, lebo ten zvuk milujem.

Knihou Som mama ste prekvapili, ilustroval ju váš otec a je mimoriadne úspešná... aký je to pocit?

Nečakaný. Blogy som nechcela vydať knižne, dlho som sa tomu bránila. Ukecali ma vo vydavateľstve. Možno práve vďaka tomu, že knižka nebola písaná z vypočítavosti, má úspech. Som tvor výrazne úprimný, ukecaný, takže asi to sa mojej hlavnej cieľovke, mamám, zapáčilo. Neviem. Asi sa im páči aj to, že v tom nie sú samy a že niekto s humorom opisuje ich pocity. Ja si to nekonečne vážim, pretože vďaka všetkým čitateľom majú dievčatá už tri roky pravidelný týždenníček, čo považujem za vzácnosť.

Nové tehotenské koláčovské tričká od Kristíny (zdroj: archív K. F.)

Od septembra chodia vaše dvojičky do škôlky. Máte teraz viac času? Napríklad na druhú knihu Stále som mama?

Zase to nemala byť kniha. Len mi bolo ľúto prestať s písaním. Bolo by mi ľúto, keby som dievčatám neznačila všetky tie srandy, či prúsery, ktoré sa nám dejú. A teda ďakujem všetkým čitateľom a čitateľkám, či čitateľčatám, že ma povzbudzovali a čítali a písali mi nekonečne vtipné a dojímavé správy. Vďaka nim bude druhá knižka. Ak to takto pôjde ďalej, čochvíľa je na pultoch Som svokra.

Kristína Farkašová spolupracuje aj so značkou Hero a v novej kampani k nápoju pre mamičky Sunar Gravimilk, navrhla špeciálny termohnrček s vtipným odkazom. (zdroj: Gravimilk)

Čo okrem písania ešte robíte, napríklad v malej kancelárii, ktorú ste si prenajali v centre mesta?

Predovšetkým píšem. Píšem toho viac, ľudia ani netušia koľko, písanie ma napĺňa. Vyštudovala som dramaturgiu a písanie k nej, samozrejme, patrí, len som roky nemala správnu tému. Tak som si ju dvojmo porodila. Ak sa mi nedá písať, dizajnujem, vymýšľam, kreslím. Teraz bude mať moja značka Koláčová nové tenisky, nové detské, aj dospelácke oblečenie. Všetko sú to krásne a vzácne spolupráce.

Zo známej ryšavky ste teraz brunetka, čo sa skrýva za touto radikálnou zmenou imidžu?

V živote človeka nastanú dlhodobé obdobia, keď si nevie dať rady. A vtedy už veľmi nechce byť sebou, obzvlášť, keď sa vidí kade tade a vykúka na seba z chladničky. Vtedy hľadá, možno na prvý pohľad, absurdné cestičky, ako ujsť, respektíve byť niekým iným. Znova sa nájsť, znova sa nadýchnuť. Niekedy urobí niečo racionálne, niekedy si pre lepší pocit zmení účes, aby si k nejakému potrebnému výsledku dopomohol. Chcela som byť viac sebou, ako Kristínou Farkašovou. Chcem vyriešiť kopec ťažkých vecí a verím, že niekedy k tomu pomôže napríklad aj nová farba vlasov a ofina. Vidím svet inak. Nielen cez ofinu, čo mi lezie do očí.

(zdroj: Petra Bošanská)

Ako zvyčajne trávite Vianoce a aké – asi – budú tie tohtoročné?

Vianoce trávime tradične a odkedy sa narodili dievčatá, opäť sa na ne môžem pozerať detskou optikou. Sú pre mňa obdobím, na ktoré sa pripravujem aj pol roka. Milujem obddarúvať blízkych, milujem s dievčatami pripravovať atmosféru, vyrábať ozdoby, darčeky. Milujem do úmoru piecť a pri každej sladkosti, ktorú nikdy neochutnám, sa tešiť na rezne. Aj keď boli už Vianoce všelijaké, vždy boli nakoniec krásne. Aké budú tieto? Netuším, no viem, že budú o čosi komplikovanejšie a možno aj smutnejšie, ale verím, že napriek tomu sa mi koledy a vôňa ihličia dostanú pod kožu.

Kristína, prečo?

Pre veľa vecí, ale napríklad aj preto, že nás je v rodine o jedného menej a nie všetko, čo ste si kedysi vysnívali, funguje. A vzdať sa hoci aj „nefungujúcich“ vecí býva ťažké a smutné.

Zakladáte si na tradíciách, vôbec máte rada rutinu v živote, alebo ste skôr invenčný typ?

Som invenčný typ, ktorý k životu potrebuje istý druh rutiny. Zakladám si na tradíciách, ale pokiaľ mám tie tradície dodržiavať len preto, že sú tradíciami, dokážem ich opustiť. Ale Tichú noc mi neberte!

Čo vás vie naozaj vytočiť?

Najviac na svete ma dokáže vytočiť neschopnosť komunikácie. Otázky, na ktoré sa nedostáva odpovedí, odbiehanie od problémov a témy. Vtedy zúrim a viem byť šialene protivná. Z bezradnosti mám pocit, že som paralyzovaná. Inak ma rozhodne v živote viac vecí teší, ako poburuje.

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic