Niektorí hádky a konflikty z duše nenávidia a snažia sa im vyhýbať ako čert krížu, iní sa dokážu poškriepiť za každú drobnosť. Ak aj väčšinou hádky odsudzujeme a považujeme ich za konfliktný, teda nesprávny spôsob riešenia problémov, nie vždy platí, že sú neprospešné. Je zdravé hádať sa?
"Ako sa to vezme. Hádať sa za všetko nie je zdravé. Keď je však konflikt dlhodobejšie neriešený a spôsobuje problémy vo vzťahu, tak je dobré ho otvoriť," uvádza do problematiky psychologička Jaroslava Gajdošová.
Na mysli má pritom konštruktívnu, nie deštruktívnu hádku. Iba málokto však v praxi skutočne ovláda jej princípy.
"Pri konštruktívnej hádke ventiluje človek emócie tak, že vedome neublíži tomu, s kým sa háda a sleduje cieľ hádky – výmenu informácií, dohodu, kompromis, nápravu. Pri deštruktívnej hádke ide o víťazstvo. Pokoriť a ponížiť toho druhého, vyhrať za každú cenu. Jemu sa na chvíľku uľaví, ale uškodí tomu druhému, ktorý sa, naopak, dostane do napätia," vysvetľuje Gajdošová.
Takto sa potom človek dostáva do kolobehu, keďže sa z poníženého postavenia chce dostať napríklad prostredníctvom pomsty či ďalšej hádky.
Ako to robiť konštruktívne
Ak chcete vedieť zvládať konflikty správnym spôsobom a s pozitívnym výsledkom, mali by ste sa držať niekoľkých zásad. Možno to bude znieť zvláštne, no psychologička radí, že na hádke, respektíve riešení sporu sa treba najprv vopred dohodnúť a musia s ňou súhlasiť obidve strany. Treba poznať tému, čas a miesto.
"Nemali by tam byť svedkovia a malo by to byť medzi štyrmi očami, aby si naozaj všetko mohli úprimne povedať. Keď už k tomu celému príde, platí zásada, že nie je cieľom poraziť toho druhého. Cieľom je vyjadriť, čo mu prekáža, popritom sa emócie ventilujú už len tým, že sa problém pomenúva," hovorí Gajdošová.