Ľudstvo sa snažilo zabrániť otehotneniu už od čias pred Kristom. Než sme sa dopracovali k dnešnej modernej podobe antikoncepcie, prešli si ženy viacerými spôsobmi, ktoré ich mali ochrániť pred počatím.
Vo väčšine prípadov však nešlo o efektívne metódy. Ak vynecháme dodnes využívaný postup prerušovanej súlože spomínaný už v Biblii, spočiatku sa ženy spoliehali najmä na bariérovú antikoncepciu. Celá prevencia pritom väčšinou ležala práve na ich pleciach.
Okolo roku 1500 p.n.l. sa používala v starovekom Egypte kombinácia medu, uhličitanu sodného a krokodílieho trusu na vytvorenie hustej hmoty, ktorú si ženy vložili do pošvy.
V starovekej Číne vraj navyše konkubíny pili nápoje s olovom a ortuťou.

Ženy používali ako ochranu aj rôzne rastliny, v starovekom Grécku najmä silphium nazývaný aj silphion, či kvety divej mrkvy, granátového jablka, palmy datľovej alebo myrhy. Viaceré z používaných rastlín pritom mali toxické vlastnosti a ženy si museli dávať pozor, aby neprekročili kritické množstvo.
Moderné štúdie realizované v 20. storočí dokázali, že niektoré z nich mali naozaj isté antikoncepčné vlastnosti.
Cirkev antikoncepciu zakazovala
V stredoveku bola akákoľvek antikoncepcia odsúdená predstaviteľmi katolíckej cirkvi. Považovali ju za nemorálnu, no ženy ju aj napriek tomu tajne používali. Okrem tradičného prerušovaného styku napríklad konzumovali korene z ľalií či rastliny známej ako ruta.
To však bola ešte relatívne „normálna“ ochrana pred počatím na rozdiel od bizarnej rady, podľa ktorej si ženy mali počas styku obviazať okolo stehien alebo krku semenníky lasice.
Na prelome stredoveku a novoveku sa tiež postupne dostávalo do povedomia aj používanie kondómov. Vyrábali sa z čriev zvierat a hoci historici a archeológovia polemizujú o ich používaní už dávno predtým, spoliehajú sa najmä na prvotné písomné dôkazy zo 16. storočia.
Kondómy vtedy slúžili najmä ako prevencia pred pohlavnými chorobami (napríklad syfilisom) a ich ďalší účel ako ochrana pred otehotnením sa spomína až začiatkom 17. storočia.

Dezinfekčný prostriedok ako antikoncepcia
Napriek mnohým obmedzeniam v súvislosti s používaním antikoncepcie sa jej ženy (ale ani muži) nikdy celkom nevzdali. V roku 1870 bolo napríklad v USA zakázané šíriť informácie o antikoncepcii a taktiež jej používanie. Viktoriánska éra však prišla s riešením, ako tento zákaz obísť.
Prostriedky na zabránenie počatia sa predávali ako intímne hygienické produkty, v názvoch a popisoch však priamo neinformovali o antikoncepčných účinkoch. Išlo teda o akési verejné tajomstvo.
Druhým riešením bolo tento zákaz jednoducho ignorovať. Ženy sa skúšali vyhnúť otehotneniu napríklad špongiami, čapíkmi a vaginálnymi výplachmi. Horším a nebezpečnejším spôsobom bolo použitie Lysolu, teda dezinfekčného prostriedku, ktorým sa čistili záchody.

Verilo sa, že zabíja spermie, neskoršie výskumy však dokázali, že to bola bohapustá marketingová lož a mnohé ženy stála život, alebo im v „lepšom“ prípade spôsobila zranenia a popáleniny.
Revolučná tabletka
Na ceste za modernou antikoncepciou sa za prelomové považuje predovšetkým dvadsiate storočie. Na jeho počiatku sa však pojem „prevencia pred počatím“ spájal aj s rôznymi hlúpymi metódami.
Okrem Lysolu to bola napríklad aj viera, že pred tehotenstvom môže ženy ochrániť Coca-Cola, ktorá mala zabíjať spermie. Podobné názory si ľudia odovzdávali aj o ďalších produktoch používaných v domácnosti. Mohla za to výrazná reklama a propagácia, na ktorú firmy v tých časoch obetovali tisíce dolárov.

Za skutočný zlom a oficiálny počiatok užívania hormonálnej tabletkovej antikoncepcie sa však považuje rok 1956. Spolutvorcom nového typu ochrany pred počatím sa stal biológ Gregory Pincus. Zároveň sa v tom čase podarilo chemikovi Carlovi Djerassimu nezávisle vytvoriť progesterónovú tabletku, ktorá dokázala zabrániť ovulácii.

Na podobnom výskume pracoval aj Pincus, ktorý vyvinul syntetický hormón potláčajúci ovuláciu u zvierat. Po následných pokusoch na ľuďoch sa ústna antikoncepcia rozšírila do sveta a už v prvých rokoch ju začali používať milióny žien. Tabletka tak spôsobila doslova medzinárodnú revolúciu.