Sophie Marceau oslávi už onedlho - 17. novembra - okrúhlu päťdesiatku. Vďaka jej pôvabu by jej nikto nehádal taký vek. Vo filmovom svete sa presadila
len vďaka prirodzenému talentu. Nepochádza z umeleckej rodiny, ktorá by jej vydláždila cestu ku sláve, nechodila do špičkových škôl, dokonca nemá ani maturitu.
Narodila sa v obyčajnej parížskej rodine. Otec Benito Maupu bol vodičom nákladného auta, mama Simone predavačka. Mali staršieho syna Sylvaina a mladšiu dcéru Sophie, ktorá už ako dieťa vynikala nezvyčajnou krásou. Ako trinásťročná si začala zarábať v modelingu.
Samozrejme, dala sa na to pre peniaze, chcela si tak vylepšiť biedne vreckové. Po rozvode rodičov žila s otcom na parížskom predmestí, peňazí nemali nazvyš a všetky pokusy mladučkej Sophie nájsť si nejakú brigádu skončili nezdarom.
„Chcela som si zarobiť nejaké peniaze, aby som mohla ísť do kina, alebo si niečo kúpiť na seba. Opatrovanie detí našich susedov, ktorí mali ešte menej peňazí ako my, neprichádzalo do úvahy. V supermarkete za rohom som chcela vybaľovať škatule s tovarom, no odmietli ma, že som príliš malá a slabá. A potom som v novinách našla inzerát modelingovej agentúry,“ porozprávala o svojich začiatkoch vo svete módy pre magazín nemeckých novín Sűddeutsche Zeitung.
Spomenula aj, že jej matka spočiatku nebola nadšená z modelingovej „brigády“, aj to, aké problémy jej priniesla v mladom veku rýchla sláva.
Ako modelke sa jej už čoskoro otvorili dvere k herectvu. V roku 1980 hľadal režisér Claude Pinoteau herečky do filmu La Boum (Párty) o dospievajúcej mládeži.
Chcel neopozerané tváre a skúšal hľadať talenty aj medzi modelkami. Sophie neušla jeho pozornosti. Šla na konkurz a podpísala svoj prvý dlhodobý kontrakt.
Bolo to jej šťastné rozhodnutie. Film sa stal hitom, a nielen vo Francúzsku. Pre veľký úspech natočili v roku 1982 aj jeho pokračovanie a rok neskôr získala Sophie Marceau Cézara, francúzsku obdobu Oscara.

Závisť a neprajnosť
Kým sa na filmovom plátne sľubne rozvíjala jej herecká kariéra, v bežnom živote prežívala Sophie ťažké chvíle. Spolužiaci zo strednej školy nezvládali pocit, že majú medzi sebou hviezdu.
Chodila na štátnu aj súkromnú školu, no nedokázala zapadnúť do žiadneho školského kolektívu. Jednoducho nezvládala závisť a neprajnosť rovesníkov.
„Mala som značku, nálepku protekčná, akoby som nebola z tohto sveta. Spolužiaci nevedeli, ako sa majú so mnou baviť. Keď som mala sedemnásť rozhodla som sa opustiť školu,“ priznala.
Za svoju filmovú prvotinu zarobila toľko peňazí, že si mohla kúpiť byt v Paríži. Rozhodla sa žiť po svojom, bez akademického vzdelania.
O dva roky sa stretla s dôležitým človekom, ktorý jej radikálne zasiahol do života. Bol ním poľský režisér a spisovateľ Andrzej Zulawski. O dvadsaťšesť rokov starší filmár rýchlo spoznal, aký má Sophie talent.
V roku 1985 prišiel do kín ich prvý spoločný film Šialená láska. Námet sa čiastočne zhodoval s tým, čo Sophie prežívala s Andrzejom. To, čo medzi nimi vzniklo, bola napriek veľkému vekovému rozdielu veľká láska.
Ich vzťah bol síce plný turbulencií a poriadne búrlivý, napriek tomu prerástol do silného puta. O desať rokov neskôr sa im narodil syn Vincent a Sophie si myslela, že ich nič nerozdelí.
„Bola som presvedčená, že je to láska na celý život. Páčilo sa mi, že sa okolo mňa točili oveľa mladší muži, no nikto nebol zaujímavejší ako Andrzej,“ povedala.
Ale ako sa ukázalo, jej parter to vnímal inak. V roku 2001 sa ich vzťah rozpadol a Sophie už onedlho tvorila pár s americkým producentom Jimom Lemleyom, s ktorým mala dcéru Julliette.
Tento vzťah však vydržal len pár rokov. Po rozchode s Lemleyom sa Sophie začala stretávať s mužom, s ktorým vytvorili populárnu charizmatickú dvojicu, s hercom Christopherom Lambertom. Ich spoločné šťastie vydržalo sedem rokov, v roku 2014 prišiel rozchod.

Bondovo dievča
Keď sa prednedávnom francúzsky magazín Paris Match spýtal svojich mužských čitateľov, s kým by chceli stráviť noc, osemdesiatpäť percent z nich odpovedalo, že so Sophie Marceauovou.
Brunetka s olivovými očami je stále očarujúca, má nádherné telo a aj tesne pred päťdesiatkou podnecuje u svojich fanúšikov erotické fantázie.
K jej popularite u mužského publika prispela úloha vo filme Statočné srdce, kde si ju za partnerku vybral sám Mel Gibson.
Medzinárodnú popularitu jej však priniesla najmä rola po boku filmového agenta Jamesa Bonda, vo filme Jeden svet nestačí. Bondovým dievčaťom sa stala na výslovnú žiadosť hlavného predstaviteľa Piercea Brosnana.
„Rola Elektry bola pre mňa vtedy takmer rozprávková výzva – byť očarujúca, šialená megalomanka v paláci kdesi v horách,“ poznamenala Sophie po nakrúcaní.
Hoci je v jej bohatej filmografii viacero hollywoodskych filmov, kariéra v zámorí nebola pre ňu nikdy prioritou. Stále tvrdí, že sa jej viac páčia filmové projekty, ku ktorým sa dostáva vo Francúzsku a v Európe.
Dokonca si už vyskúšala aj pozíciu na režisérskej stoličke, čo jej umožnilo urobiť si pohľad na filmovú tvorbu z iného uhla. Uvedomuje si, že je dominantný typ a potrebuje mať veci pod kontrolou.
Vraj jej nerobí problém niesť na pleciach zodpovednosť, spojenú s režisérskym postom. V každom prípade film Speak to Me of Love, ktorý režírovala, jej priniesol ocenenie na medzinárodnom filmovom festivale v Montreale.

Spánok, jedlo a víno
Hollywood jej nevyhovuje aj pre tlak, ktorý producenti a režiséri vyvíjajú na herečky. Požiadavky, aby boli ultraštíhle a stále vyzerali mlado, aj keď sú už v zrelom veku, jej pripadajú absurdné.
„Je to tam strašné a pre ženy nad štyridsať rokov priam katastrofa. Som rada, že väčšina scenárov, ktoré mi ponúkli, bola taká zlá, že ich bolo pre mňa ľahké odmietnuť. Nemám rada prácu v krajine bez histórie, tam kde sú najväčším kultúrnym dedičstvom džínsy, ktoré boli v podstate aj tak vynájdené v Nemecku,“ povedala nemeckým novinárom a dodala, že hoci si uvedomuje pribúdajú roky a vrásky, chce sa s nimi vyrovnať po svojom.
„Áno, som márnivá. Keď vidím svoju tvár zblízka v zrkadle, kde každá vráska má asi dva metre, trápi ma to,“ priznala a prezradila aj svoje tajomstvo, ako sa jej darí uchovať mladistvý šarm a príťažlivú postavu: „Je to ťažká práca. Chodím skoro spať, často som v posteli skôr ako moje deti. Jem všetky nesmierne zdravé veci, veľa športujem a keď priberiem tri kilá, mám pokazenú náladu. Dokonca som prestala fajčiť, čo nebolo ľahké. Zostalo mi už len červené víno. Som predsa Francúzka.“