Čo by sme si nevytrpeli pre módu a neobetovali pre pocit krásy? Nuž, odpoveďou je neraz to najcennejšie, čo máme – naše zdravie. Ak si myslíte, že dnešné módne trendy v obliekaní či líčení sú niekedy extrémne, radšej sa s nami pozrite do minulosti na niekoľko z nich, ktoré dokázali zabíjať.
Korzety

Áno, korzety kedysi zabíjali. A áno, používajú sa aj dnes. Na to, aby ženy vyzerali príťažlivo si nechávali a stále nechávajú vtesnávať svoje telá do úzkych korzetov, pri ktorých obliekaní potrebujú asistenciu niekoho ďalšieho. Je však pravda, že v minulosti boli tieto módne kúsky vyrábané z iných materiálov – kostí a kože zvierat, pričom pokope ich držali kovové tyče.
Takisto sťahovanie bolo oveľa extrémnejšie, aby mali ženy dokonale osí pás a zvýraznené prsia a boky. To neskôr viedlo ak nie k smrti zadusením či vnútorným krvácaniam, tak prinajmenšom k závažným zdravotným komplikáciám ako sú skolióza chrbtice, zlomené rebrá, deformácia panvy a hrudníka, ktoré spôsobovali problémy s dýchaním, omdlievanie, zápchy i poškodené vnútorné orgány.

Arzénovo zelené šaty
Viktoriánske obdobie sa nieslo aj na vlnách zelenej farby, ktorá bola veľmi obľúbená na ženských šatách, najmä pri slávnostných udalostiach. Aby však oblečenie mohlo získať vytúžené „fľaškovo-zelené“ zafarbenie, používalo sa na tento účel farbenie toxickým arzénom.
Ak však bolo nosenie takýchto šiat nebezpečné pre ženy, niekoľkonásobne väčšie riziko podstupovali práve farbiari, ktorí s arzénom pracovali priamo. Vystavení toxickej látke často zomierali na otravu, alebo trpeli závažnými zdravotnými príznakmi.
Rozžiarené rádioaktívne vlasy
V súčasnosti vieme vlasy rozžiariť zdravotne neškodnými šampónmi alebo zábavnými prípravkami, ktoré ich doslova rozsvietia. Majú však dosť ďaleko od trendov minulého storočia, keď ľudia o škodlivosti rádia nemali ani poňatia.
Používalo sa ako prostriedok na ich úpravu, aby vyzerali žiarivo a ako už možno očakávať od rádioaktívnej látky, vlasy niektorých žien dokonca vďaka akútnej otrave svietili v tme. Ostatné, ktoré toľko šťastia nemali, zomreli.
Zväzovanie chodidiel
Tento dnes už zakázaný rituál bol zhruba od 10. storočia tradíciou v Číne. Ženy považovali malé chodidlá, ktoré volali aj „lotosové nohy“, za záruku kvalitného vydaja a verilo sa, že veľké chodidlá ich predurčujú k nešťastnej budúcnosti, v ktorej si nenájdu manžela.

Deformovanie nôh sa začalo už v detskom veku. Malým dievčatkám sa zlomili prsty, ohli sa pod chodidlo a zviazali dlhou šatkou. Tie potom vyzerali ako polmesiac, no proces bol bolestivý a trval roky. Dôsledkom bola často amputácia prstov či rôzne infekcie, ktoré spôsobili smrť.
Krinolíny

Krinolíny patrili k móde viktoriánskej éry, najpopulárnejšie boli v polovici 19. storočia. Išlo o silno naškrobenú spodničku, respektíve sukňu vystuženú oceľou, ktorá mala tvarovať ženské šaty do veľkého objemu. Jej tvar sa rokmi menil, dodnes však v mysliach módnych historikov zostávajú nielen ako nepraktický, ale aj vražedný kúsok oblečenia.
Známe sú predovšetkým tým, že veľmi ľahko horeli, keďže pod nimi dobre prúdil vzduch a tiež preto, že bavlna a hodváb, z ktorého boli vyrobené, boli vysoko horľavé. V roku 1858 dokonca noviny New York Times priniesli informáciu, že vzplanutie krinolín spôsobovalo priemerne tri úmrtia za týždeň.

Odnímateľné vysoké goliere

Boli vynájdené v 19. storočí, aby sa muži vyhli každodennému vymieňaniu košieľ. Dodnes sa im však hovorí aj „otcovrahovia“, pretože silné naškrobenie goliera malo niekedy aj smrtiace účinky. Ich pevné utiahnutie neraz viedlo k pomalému zaduseniu, keďže golier zabraňoval plynulému prietoku krvi v tepnách na krku. Ak teda muži na golier zabudli alebo nebodaj s ním zaspali napríklad posediačky niekde na zábave, mohli zaspať naveky.