Mala sotva dvadsať rokov, keď ju uniesli teroristi z islamskej organizácie ISIS a spravili z nej sexuálnu otrokyňu. Patrila totiž ku skupine Jezídov žijúcich v severnom Iraku v dedinke Kocho, ktorú radikáli v roku 2014 napadli a vyvraždili v nej všetkých mužov.

Po štvrť roku sa jej podarilo utiecť a stala sa bojovníčkou proti sexuálnemu násiliu vo vojne.
V piatok 5. októbra Nadiu Muradovú spolu s konžským lekárom Denisom Mukwegem výbor menoval laureátkou Nobelovej ceny za mier.
Podľa jeho členov Nadia preukázala neobvyklú odvahu, keď o utrpení sexuálnych otrokýň začala rozprávať verejne a zastávať sa obetí.
Druhá najmladšia
Muradová tak získala prestížne ocenenie za snahu ukončiť sexuálne násilie vo vojnách a ozbrojených kofliktoch.
Ešte pred štyrmi rokmi pritom nevedela, či sa zo zajatia dostane živá. Teroristi uniesli ju aj jej sestry, zabili jej bratov aj matku. A hoci Nadia niekoľkokrát dostala šancu utiecť, podarilo sa jej to až na druhý pokus po troch mesiacoch v zajatí.
Šťastena stála na jej strane, pretože v Mósule zaklopala na správne dvere. Ľudia za nimi si vypočuli jej príbeh a pomohli jej dostať sa z mesta.
„Neverila som, že niekto z dvoch miliónov ľudí v Mósule bude taký láskavý, aby mi pomohol, ale táto rodina tak učinila,“ povedala Nadia.
Ako dvadsaťpäťročná sa stala historicky druhou najmladšou laureátkou Nobelovej ceny za mier, po Malale Júsufzajovej, ktorá ju získala ako sedemnásťročná.
Chce spravodlivosť, nie smrť
Mladá dievčina patrí k jezídom, ktorých chce Islamský štát zlikvidovať. Ide o tvrdo prenasledovanú nábožensko-etnickú menšinu, ktorá žije najmä v niekoľkých krajinách na Blízkom východe a svoje náboženstvo považuje za najstaršie na svete.

Podľa zahraničných médií sa ISIS dopustili na tejto komunite genocídy, v snahe získať ňou obsadené územia.
Nadia Muradová je teraz jednou z tých, ktorí bojujú za spravodlivosť. „Pre mňa spravodlivosť neznamená potrestať ich smrťou. Im je jedno, či budú zabití, veď odpaľujú aj vlastné deti,“ povedala.
Namiesto toho sa pred dvomi rokmi spojila s bojovníčkou za ľudské práva a právničkou Amal Clooneyovou, ktorá zastupuje stovky ďalších mučených a unesených žien. Džihádistov z ISIS chce dostať pred Medzinárodný trestný súd v Haagu, aby sa zodpovedali zo svojich zločinov proti ľudskosti.
Nadia zároveň svoj príbeh odhalila aj pred Bezpečnostnou radou OSN a stala sa tiež vyslankyňou dobrej vôle OSN v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
Žena roka, v ktorej nie je miesto pre strach
Mladá Iračanka, ktorá našla azyl v Nemecku, priznala, že hoci ju unavuje opakovane opisovať, čím všetkým si prešla, k svojmu predošlému životu sa vráti až vtedy, „keď sa k nemu vrátia ženy v zajatí, keď moja komunita bude mať vo svete svoje miesto a keď uvidím ľudí zodpovedať sa za svoje zločiny".
Za osvetu a rozširovanie povedomia o zločinoch islamistov získala niekoľko ocenení vrátane Sacharovovej ceny, Ceny Václava Havla za ľudské práva a v roku 2016 ju magazín Glamour tituloval ako ženu roka.
To všetko vďaka jej vytrvalosti a nezastrašiteľnosti. „Nebojím sa ich. Čo viac mi môžu urobiť? Nie je vo mne miesto pre strach,“ vyhlásila Nadia.
„Tým, že sa Nadia podelila o svoj príbeh, upútala pozornosť celého sveta – od diplomatov z OSN cez aktivistov ako Amal Clooneyovú až po lídrov ISIS. Spustila globálnu iniciatívu proti genocíde na stránke nadiamurad.org a plánuje o probléme hovoriť aj naďalej,“ opísali zástupcovia magazínu kvality Nadie Muradovej a dôvody, pre ktoré ocenenie získala.