Čo si možno v súčasnosti predstaviť pod pojmom burleska?
Je to umelecký štýl, ani nie tanečný. Skôr druh vystúpenia. Vzniklo v 17. storočí a jeho názov je odvodený od talianskeho slova burla, čo znamená v preklade „satira“ alebo „vtip“. Chudobní ľudia sa bavili vtipnými scénkami, ktoré napodobňovali rôznych známych ľudí a odľahčovali dianie na politickej scéne alebo medzi šľachtou.
Katarína Čunderlíková
- má 24 rokov a pochádza z Bratislavy,
- šesť rokov sa profesionálne venovala modelingu na Slovensku aj v zahraničí,
- od roku 2014 pôsobí ako burleskná tanečnica,
- so svojimi vystúpeniami sa dostala na viaceré festivaly a súťaže po celej Európe, na súťaži v Taliansku vyhrala titul Queen of Burlesque, v Paríži sa stala headlinerkou známeho kabaretu,
- v Bratislave založila tanečnú školu Hall of Tease, učí kurzy a organizuje predstavenia.
Ženy sa postupne začali viac odhaľovať, čo bolo súčasťou provokácie. Paradoxom však je, že keď sa žena tanečnica niekde objavila, okolie uchvátila, každý jej chcel podržať dvere a obdivoval ju. Rozmach nastal najmä v päťdesiatych rokoch.
Burleska bola vtedy najpopulárnejším spôsobom zábavy. Nejde o striptíz, ale o zvádzanie, naťahovanie publika a jeho pobavenie krásou ženy a humorom. Popularita tohto druhu vystúpenia sa začala navracať po roku 2000.
Začala s ním aj Dita Von Teese a pridali sa k nej aj ďalšie osobnosti. Ide o obdobie zvané neoburleska alebo moderná burleska. Rozdiel je v tom, že umelkyne majú voľnejšiu ruku, môžu sa pohrať s hudbou, kostýmami, tancom, akrobaciou. Všetci si však dnes spájajú burlesku so ženskosťou a sebavedomím.
V čom sa ešte burleska líši od striptízu?
Ide o to publikum zabaviť prvkami odhaľovania sa. Ale netreba sa odhaľovať príliš. Niektoré tanečnice si vedia vyzliekať napínavo niekoľko minút rukavičku. Rozdiel medzi striptízom a burleskou je aj v tom, že tanečnica, teda performerka, môže mať hocikoľko rokov, vystupovať môže do akého veku chce a nejde len o vychudnuté modelky.
Je tam rôznorodosť postáv. Burleska na rozdiel od striptízu obsahuje aj príbeh. Nie je to len o tom, že žena príde a vyzlečie sa, často jej vystúpenie môže mať aj hlbšie posolstvo, napríklad politické. Zaujímavé je, že sa tanečnice nevyzlečú úplne donaha, je to skôr o zvádzaní a zabávaní ľudí a to je na tom vzrušujúce.
O vás sa hovorí ako o jednej z prvých burleskných tanečníc na Slovensku. Odkedy zvádzate publikum týmto spôsobom umenia?
V roku 2014 som sa prihlásila na kurz nevediac, čo vlastne burleska je. Chcela som najmä tancovať a na kurz som nepotrebovala žiadne skúsenosti, tak som to skúsila a zamilovala som sa do tohto umenia od prvej sekundy.
Najviac sa mi na tom páčilo, že nepotrebujete spĺňať nejaké špeciálne požiadavky na vzhľad, vek alebo skúsenosti, pretože môžete pracovať s tým, čo máte a čo viete. Ide o to, že každý sme originál, cítime hudbu inak a máme rôzne predstavy, takže si všetko môžeme osvojiť a poňať tak, aby sme sa v tom cítili dobre.
“Páči sa mi, akí sú ľudia v šoku z toho, že sa k nim blížim a trochu sa boja. Nahotu si vždy nechávam na úplný koniec.
„
Po roku chodenia na kurz sme sa s kamoškami dohodli, že spravíme predstavenie pre našich kamarátov. Mala som obrovskú trému, pretože z nášho pôvodného plánu sa stala velikánska šou v divadle pre 150 hostí, na ktorú sme si každá pripravili svoje choreografie, kostýmy a prípravám sme venovali niekoľko mesiacov.
Vystúpenie dopadlo nad naše očakávania. Bol to najväčší zážitok! Potom som si povedala, že to takto nemôže ostať a chcem to zažiť znovu. Zistila som, že v zahraničí sa organizujú burleskné festivaly, ktoré dávajú priestor aj nováčikom, a tak som im rozoslala video z môjho vystúpenia.
Nakoniec sa mi ozvali viacerí organizátori a začala som chodiť vystupovať aj do zahraničia. Takže po roku navštevovania kurzov som začala chodiť na festivaly, začala som cestovať a vystupovať. Získala som kontakty a trošku som si urobila meno.
Aký typ performerky ste?
Našla som sa v klasickej tradičnej burleske. Moje vystúpenia sú zvodné a elegantné, snažím sa, aby boli pôvabné. Snažím sa publikum nielen zabaviť a napínať, ale ho aj zapájať. Rozhadzujem do publika kúsky svojho oblečenia alebo k niekomu prídem.
Páči sa mi, akí sú ľudia v šoku z toho, že sa k nim blížim a trochu sa boja. Nahotu si vždy nechávam na úplný koniec. Odhalenie prichádza v posledných dvoch, troch sekundách a hneď potom odchádzam z pódia.

Ako sa na burlesku pozerajú Slováci? Kto na vystúpenia chodí najčastejšie?
Stalo sa, že som prišla na firemný večierok vystupovať a keď som sa začala vyzliekať, ľudia si mysleli, že ide o striptíz. Vďaka kurzom sa však už o burleske začalo šíriť povedomie. Najčastejšie sú v publiku ženy.

Je to asi najmä tým, že obdivujú symboliku vystúpenia, ktoré predstavuje ženskosť, ženskú silu, a páči sa im aj to, že performerky sú rôzne a nemusia spĺňať žiadne vizuálne ani vekové požiadavky. Najčastejšie vystupujem na burleskných festivaloch, firemných večierkoch, oslavách, ale u nás je toho ešte stále málo.
V ktorých mestách ste sa ukázali?
V Londýne, Edinburghu, Glasgowe, Paríži, Ríme, Viedni, Varšave, Belfaste... Je ich skutočne veľa, takmer celá Európa. Občas chodím aj na celý mesiac na turné. Každý piatok a sobotu som v inej krajine.