SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Bojujú za lepšie pôrody, nadávajú im do biomatiek

Veronika Pizano, Iveta Aldana a Lucia Lišiaková napísali knihu, ktorou chcú dopomôcť k zmene v slovenskom pôrodníctve.

Zľava - Veronika Pizano, Iveta Aldana, Lucia Lišiaková (Zdroj: Mono.sk)

Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku. Taký podtitul nesie čerstvo vydané dielo Ešte netlačte, ktoré tne do živého a popisuje realitu v slovenských pôrodniciach. Tri autorky v nej ponúkajú reálne, často až hrôzostrašné príbehy konkrétnych žien, vyjadrenia odborníkov, najnovšie vedecké poznatky a opisujú praktiky priamo z pôrodníc. To všetko, aby robili osvetu o téme, ktorá sa týka viac než 50-tisíc žien ročne.

Po sérii reportáží o pôrodníctve na Slovensku ste sa spoločne pustili do napísania knihy. Človeku po nej môže ostať veľmi ťažko. Myslíte, že vaše dielo je tak trocha šoková terapia pre mnohých, ktorí o pôrodoch na Slovensku nič netušia?

Iveta: Myslím si, že tá šoková terapia je potrebná, lebo veľa vecí, ktoré sa v pôrodníctve dejú, sú normalizované a ľudia, ktorí sa tou témou nezaoberajú, ich považujú za normálne. A tie veci normálne nie sú.

Lucia: Vieme, že sú na Slovensku aj dobré pôrody a vieme, že je veľa spokojných žien. No naším cieľom nebolo chváliť to, čo je dobré, lebo považujem za automatické a normálne, že žena v dobrom spomína na svoj pôrod, ale chceli sme upozorniť na negatívne veci, ktoré sa tu dejú, aby sa s tým začalo niečo diať.

Mnoho žien povie, že áno, ony mali dobrý pôrod, ale to neneguje zlé skúsenosti ostatných žien. A práve na to sme chceli poukázať – že je príliš veľa žien, ktoré sa cítia traumatizované a odnášajú si zlé skúsenosti a spomienky na pôrod. Toto chceme zmeniť.

Neobávali ste sa, že kniha odradí mnohé slovenské ženy, aby rodili v našich pôrodniciach?

Lucia: Dúfam, že nie. Nikomu sme nedávali návod, kde má rodiť, ale chceli sme, aby žena, ktorá ide rodiť na Slovensku, bola pripravená na to, ako tá prax reálne funguje a aby si zodpovedala otázku, čo ona sama očakáva od svojho pôrodu a ako ho chce prežiť. Prípadne nech vie, ako na niektoré veci reaguje personál, aby sa neskôr neobviňovala z niečoho, čo ovplyvniť nemohla.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Iveta: Ženy, ktoré žijú mimo Bratislavy alebo ďalej od hraníc s Českou republikou, nemajú veľmi na výber a na Slovensku rodiť musia.

Veronika: Neobávam sa. Reálne ženy, najmä mimo západného Slovenska, nemajú možnosť rodiť niekde inde. Ja by som bola veľmi rada, keby sa pôrodníkom a zdravotníkom na Slovensku dalo dôverovať. Človek tam ide s dôverou a tá je sklamaná.

Chápem, je to dilema, ale aj súčasťou problému, lebo sa potláča vetami ako – nie sú všetci rovnakí, česť výnimkám a podobne. Viem, že časť žien sa možno rozhodne pre pôrod doma, ale nebude ich veľa, alebo sa rozhodnú pre pôrod v zahraničí. No skôr si myslím, že tá kniha spôsobí, že o tom začnú aktívne rozmýšľať. A to je jedna z ciest, ako vytvoriť tlak.

Všetky tri ste matkami. Boli vaše osobne zlé skúsenosti s pôrodmi motiváciou k tomu, aby ste sa touto témou začali zaoberať?

Veronika: Ja som bola ten prípad, že som sa bála ísť na portál Modrý koník a dozvedieť sa o pôrode viac, lebo som si myslela, že by som to začala príliš riešiť. Nič som si nezisťovala, chodila som iba na predpôrodnú prípravu.

Potom nastal deň termínu, mala som zlé výsledky a o dva dni som išla pod nôž. Nedopátrala som sa však, prečo to tak bolo a to som riešila veľmi dlho. Povedali mi iba, že dieťatko sa má zle a hotovo. Dôsledkom bolo teda to, že som sa s tým dlho nevedela vyrovnať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Lucia: Ja som mala môj prvý pôrod dosť traumatický a to, že sme sa obuli do tej témy? Chcela som si zodpovedať moje vlastné otázky, prečo sa stalo to, čo sa stalo a či to mohlo byť inak alebo či je toto norma, prípadne či som ja niekde zlyhala. To, že sme sa touto témou začali zaoberať, bolo pre mňa veľmi prirodzené. A tie tri roky, čo sme v nej téme strávili, mi veľmi pomohli a boli pre mňa takou malou terapiou.

Iveta: Keď sme sa tej téme začali venovať, tak som bola práve tehotná. Tým, že sme boli v jednom pracovnom tíme a poznali sme sa, tak som od Veroniky a Lucie vedela, aké mali pôrody a čo zažili. To ma dostalo do rozpoloženia, že aha a čo mám teraz robiť ja.

Rozhodovala som sa, kde budem rodiť a tým, ako ma ovplyvnili a začali sme zisťovať informácie, tak pre mňa padlo rozhodnutie, že na Slovensku, respektíve v Bratislave rodiť nechcem. Ja teda negatívny zážitok nemám, lebo som rodila v Hainburgu.

Najzásadnejšia informácia z vašej knihy je z môjho pohľadu tá, že v slovenskom pôrodníctve dochádza k porušovaniu ľudských práv a to hneď v niekoľkých formách. Veríte, že napísaním knihy môžete prispieť k zmene?

Lucia: Určite je toto náš vklad k zmene. Hlavným cieľom aj knihou, aj článkami, bolo rozvíriť diskusiu a poukázať na to, čo všetko sa v pôrodniciach porušuje, čo všetko sa u nás považuje za normu, čo normou nie je a nemalo by byť. Áno, cieľom bolo naštartovať zmenu a rozvíriť tému v spoločnosti. Aby sa ňou nezaoberalo len tých 54-tisíc žien, ktoré ročne porodia, ale aby sa dostala aj do iných kruhov. Treba robiť osvetu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Veronika: Tým, že je táto téma postavená na úroveň ľudských práv, zrazu má pre ľudí inú optiku. Keď sa povie, že v pôrodniciach sa porušujú ľudské práva, znie to úplne inak, ako keď povieme, že sa porušujú práva rodiacej ženy. Aké sú to práva rodiacej ženy? Bohužiaľ sa to celé muselo postaviť na úplne inú úroveň, aby sa to vnímalo serióznejšie a ako problém spoločnosti a nie iba žien.

Skúste niekoľkými slovami popísať, k čomu ste dospeli a čo sú tie najväčšie problémy slovenského pôrodníctva.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4R7Y na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4R7Y na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Tehotenstvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pôrody, Slovenské pôrodníctvo

Neprehliadnite tiež

Životný priestor len pár metrov štvorcových. Prečo sú drobné domy veľký fenomén?

Tiny houses sú podľa mnohých výhodnejšie ako hypotéka či garsónka.

Prvý "tiny house" na Slovensku, ktorý postavili Barbora a Tibor Bogdanovci.
Seriál o farbách (7. diel)

Legendy o čiernych zvieratách: Mačky odoženú zlé sily, slovanský zmok nosí majetok

Kedy znamená čierna farba dobré správy?

Čierna mačka nenosí vždy iba smolu.

Štyridsať vecí, ktoré môžete robiť doma v čase izolácie

Čím vyplniť čas, keď človek nesmie nikam chodiť?

Ilustračné foto.
Kristen Welkerová pred diskusiou
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.

Jaroslav Faltýnek a Andrej Babiš.
Minister obrany Jaroslav Naď.
Boris Kollár.
Celoplošné testovanie na Covid-19 na Slovensku.