„Mladých ľudí nezaujíma televízia, pozrú si Youtube,“ vyhlásil pred tromi rokmi pre SME najznámejší slovenský Youtuber GoGo. Stále má pravdu, hoci za ten čas sa situácia na Slovensku výrazne pohla.
Tínedžeri a nezriedka aj mladšie deti do desať rokov sa od pasívneho pozerania posunuli k vytváraniu vlastných vlogov, teda videí. Sedia pred kamerou, rozprávajú zábavné príhody zo života, spievajú, hrajú videohry, predstavujú obecenstvu svoj súkromný svet a názory na život.
Každý z nich má na to nejaký dôvod, ktorému staršia generácia nie vždy rozumie.
„Pre niekoho je to možnosť, ako ukázať, čo vie, pre niekoho je to forma vyjadrenia, možnosť využitia potenciálu či trávenia voľného času, iný chce získať pozornosť, úspech. Ide skôr o fenomén súčasnosti, ktorý sa spája s obdivom, uznaním či slávou. A práve to sú veci, po ktorých istým spôsobom túžime všetci,“ vysvetľuje pohnútky mladých ľudí psychológ Marek Madro.
(zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)Videá sú súčasťou ich života
Túžba po pozornosti a vyniknutí sa týka ľubovoľnej vekovej kategórie, deti nevynímajúc. Je preto na mieste pochopiť ich snahu zaujať napríklad u svojich rovesníkov. Často vidia vzory práve v najúspešnejších Youtuberoch, ktorí ich môžu inšpirovať k internetovej aktivite tohto typu.
Marek Madro, ktorý je zároveň aj zakladateľom projektu Internetovej Poradne pre mladých IPčko.sk, si myslí, že vlogovanie je dnes bežnou súčasťou života mladých.
„Či už aktívnym vytváraním, alebo pasívnym sledovaním videí sa cítia byť v kontakte s mnohými ľuďmi. Deti a mladí ľudia si vďaka nahrávaniu videí o sebe, svojich záujmoch či bežných veciach, ktorými žijú, vytvárajú priestor pre svoj vlastný rozvoj v rôznych oblastiach,“ hovorí.
Nezakazovať, usmerňovať
Generácia Ypsilon alebo takzvané „miléniové deti“ narodené do sveta ovplyvneného internetom a pokročilými technológiami sa stretávajú s virtuálnym svetom každodenne. O stupeň staršiu generáciu však neraz rozhorčuje, koľko času trávia pri počítačoch, tabletoch a mobiloch. No tak ako na všetko, aj na tento fenomén sa dá pozrieť z viacerých uhlov pohľadu.
Prvým z nich je ich vlastné bezpečie na internete, o ktorom deti, ktoré ešte len „vhupli“ do tínedžerského veku, nie vždy hlbšie premýšľajú.
„Mladí ľudia si popri rozprávaní a natáčaní svojho života neraz neuvedomujú riziká, ktoré natáčanie a zverejňovanie súkromných informácií prináša,“ hovorí psychológ a dodáva, že skôr ako zákaz takýchto aktivít, je dôležitá otvorená a podporujúca komunikácia medzi dieťaťom a rodičom.
(zdroj: Pexels.com)„Rodič by mal svoje dieťa usmerniť a upozorniť na nebezpečné alebo citlivé informácie, o ktorých by nemalo rozprávať alebo ich uvádzať na internete,“ radí.
Výhodou v takomto prípade je to, že mama a otec vedia, čo ich dieťa robí online a v prípade potreby ho dokážu včas naviesť správnym smerom. Zároveň môže mladý človek cítiť podporu svojho rodiča a ochotu pomôcť mu, vďaka čomu sa môže upevniť dôvera a vzťah medzi nimi.
Príliš veľa času online
Iným pohľadom na problematiku je kritika príliš skorého používania moderných technológií a internetu. Ak si uvedomíme, že nakrúcanie videí, ich umiestňovanie na Youtube a následné čakanie na spätnú väzbu môže mladým ľuďom zabrať aj niekoľko hodín, na mieste je otázka, aký dlhý čas by mali tráviť online.
Americkí vedci nedávno skúmali dáta z národného prieskumu detského zdravia a potvrdili odhady rodičov. Zistili, že u detí vo veku od 6 do 17 rokov je veľký súvis medzi dĺžkou času stráveného s digitálnymi médiami a odkladaním ich povinností. Autorka štúdie Stephanie Ruest odporúča rodičom, aby pri stanovovaní limitov pre deti v súvislosti s počítačmi či tabletmi mysleli aj na dopad na ich zdravie a správanie.
Na základe toho sa školopovinným deťom (zhruba vo veku od 5 až 18 rokov) odporúča vymedziť presný čas, počas ktorého môžu moderné technológie využívať, vysvetliť im hrozby kyberšikany, obťažovania na internete či ohrozenia ich súkromia.
Dôležité je tiež vyhnúť sa digitálnym médiám aspoň hodinu pred spánkom a deti podnecovať minimálne k hodine fyzickej aktivity denne.
(zdroj: Pexels.com)Mladí rozvíjajú svoje schopnosti
Ak sa vrátime späť k vlogovaniu a skúsime sa zamyslieť nad tým, čo mladým ľuďom prináša, nebude také ťažké nájsť aj viacero pozitív. Nakrúcanie videí preto netreba hneď zatracovať.
„Mladí vďaka nim rozvíjajú svoje sociálne schopnosti vrátane komunikačnej, skúšajú a učia sa rôzne technické zručnosti. Vlogovanie podporuje ich tvorivosť, odvahu, vytrvalosť a prostredníctvom reakcií a komentárov od známych aj neznámych ľudí získavajú spätnú väzbu na svoju vlastnú prácu. Vytvárajú si tak aj svoj sebaobraz, svoju hodnotu a sebavedomie,“ vymenúva Marek Madro.
Tvrdí, že písanie blogov či nakrúcanie videí nie je len časovo, ale neraz aj duševne náročná činnosť. A hoci mladý človek za svoju námahu nie vždy získa iba pozitívne hodnotenia, naučí sa pracovať s rôznymi, aj negatívnymi reakciami okolia. „Vlogovanie si teda vyžaduje i dosť veľkú odolnosť mladého človeka, aby zvládol prijať nielen pochvalu, ale aj kritiku,“ uzatvára psychológ.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
