Ako ste sa k tejto pre ženu netradičnej práci dostali?
Bolo to presne v období štátnic, keď mi končila aj pracovná zmluva vo vtedajšej práci, a tak som si hľadala nové pracovné ponuky. Túto som našla zverejnenú na internete. Poslala som životopis a do dvoch týždňov ma zavolali na pohovor. Išlo o pozíciu koordinátor údržby. Prvý pohovor som mala s chief engineerom, ktorý bol Škót. Bolo to zaujímavé, zle som mu rozumela, ale jemu sa páčil môj životopis a pracovné skúsenosti. Vždy som pracovala v priemyselnom odvetví, či už to bol elektrotechnický alebo automobilový priemysel. Technické veci mi teda neboli vôbec cudzie. Všetko, čo očakávali od danej pozície, som spĺňala, tak som postúpila do druhého kola a nakoniec som to miesto dostala.
Nevyslovil vtedy váš potenciálny zamestnávateľ prekvapenie nad tým, že ste žena a zaujímate sa o technické smery?
Zamestnávateľ prekvapený nebol, to skôr ja – už len z toho, že ma pozvali na pohovor.
Čo je na tejto pozícii vašou úlohou?
Zabezpečiť, aby všetko v hoteli fungovalo tak, ako má. Ide o prevádzkové úlohy hotela, riadenie tímu, kontrolu nákladov, outsourcingu, ale aj o preventívnu údržbu hotela na základe štandardov siete.
Vidíte rozdiel v šéfovaní ženám a mužom?
Áno, určite. Pre mňa je lepšie mať v tíme mužov ako ženy. Z predošlých zamestnaní mám skúsenosti aj s riadením žien, takže to viem porovnať. Možno ešte aj zmiešaný tím mužov a žien je celkom fajn.
V čom sa tieto dve skupiny líšia? Akí sú ako zamestnanci muži a aké sú ženy?
Na základe mojich skúseností môžem povedať, že práca so ženami je náročnejšia, pretože sú citlivejšie a viac emocionálne. Často som videla aj to, aké dokážu narobiť následky intrigy na pracovisku a u mužov sa s týmto až tak veľmi nestretnete. Príkazy nadriadených neberú osobne, ale ako úlohy, ktoré im boli zadané a treba ich spraviť. Viac to neriešia. Vždy je dobré, aby bol v tíme aspoň jeden muž, ten vie atmosféru odľahčiť a aj keď sú stresové či krízové situácie, zrazu sa dá ľahšie dýchať.

Necítili ste nikdy, že by vás vaši mužskí zamestnanci podceňovali alebo pochybovali o vašich vedúcich schopnostiach?
Samozrejme, že áno.
Prečo to bolo podľa vás tak? Prečo majú ľudia tendenciu podceniť ženu na riadiacej pozícii?
Myslím si, že stále veľa ľudí berie ženu ako slabšiu osobnosť, ktorá pre nich nepredstavuje až takú autoritu ako muž v riadiacej funkcii. Tiež si ale myslím, že už aj k nám prichádza trend, že ženy sú a naozaj vedia byť profesionálkami na riadiacich pozíciách, tak ako to môžeme vidieť v západoeurópskych krajinách.
Akú taktiku ste teda vo vzťahu k svojim mužským zamestnancom zvolili?
Myslím si, že žena musí vynaložiť veľmi veľa úsilia na to, aby sa dokázala vyrovnať pozícii muža. No treba mať odhodlanie a odvahu presadiť sa vo svete mužov. Treba sa správať podľa seba a nehrať sa na niečo, čo nie sme. Musím ale povedať, že nie je nad to mať dobrého šéfa, od ktorého sa môžete veľa vecí naučiť. Ja som mala to šťastie asi v každej práci. Keď vám šéf venuje svoj čas, či už na riešenie rôznych problémov alebo na pracovný rozvoj – to je tá najlepšia škola.
Čo je na tejto práci pre ženu najťažšie?
Dosiahnuť rešpekt a uznanie u mužov. Myslím si, že žena je na riadiacom poste viac testovaná. Musí vedieť dokázať svoj vplyv, vedieť presadiť si svoj názor. Je dôležité, aby sa žena v mužskom svete stala taktiež trošku mužom, aby pochopila mužské zmýšľanie, ale naďalej si ponechala ženský pôvab. V mojej rodine majú všetky ženy veľmi výrazné a silné postavenia v práci a myslím, že aj to je niečo, čo ma motivuje isť ďalej, pretože viem, že na to máme.
Myslíte si, že ženy sú vhodnými adeptmi na vedúce pozície?
Samozrejme, ale nie každá žena má vlastnosti potrebné na vedúce pozície v sebe. Ale to je zrejme podobné aj u mužov, nielen u žien.
Prečo sú spoločnosťou tak podceňované a získavajú menej vedúcich pracovných pozícií?
Je to možno preto, že okolie ženy stále považuje za nedostatočne pripravené chopiť sa riadiacich pozícií. To, samozrejme, potom výrazne vplýva na sebavedomie žien. Muži sú oveľa sebavedomejší ako ženy.
VIZITKA:
Lenka Danišová vyštudovala odbor profesijnej etiky. Jej prvá práca bola asistentka nákupu a exportu, kde sa prvýkrát stretla s elektrotechnickým priemyslom. Neskôr pracovala pre firmu, ktorá vyrába plošné spoje do LCD televízorov a mala na starosti sklad surového materiálu na výrobu. Za štyri roky sa vďaka tejto práci naučila veľa o kórejskej kultúre, pracovných postupoch a štandardoch a tiež o ich spôsobe riadenia podniku. Následne si našla prácu v automobilovom priemysle a pracovala ako supervízor vnútornej logistiky a neskôr ako kontakt pre zákazníkov na projekte pre Volkswagen UP. Po prechode do bratislavského hotela Sheraton v roku 2014 si urobila ešte doplnkové postgraduálne štúdium v odbore Facility Management. Prvý polrok tu pôsobila ako asistentka, neskôr sa posunula na pozíciu Junior Chief Engineer. V súčasnosti pracuje v hoteli Sheraton ako vedúca inžinierka a vedie technické oddelenie.

