Alana Thompson mala šesť rokov, keď sa stala hviezdou detských súťaží krásy a taktiež ústrednou postavou americkej reality šou Toddlers and Tiaras (Batoľatá a diadémy). V nej sa spolu s ďalšími deťmi predvádzala ako súťažiaca na spôsob dospelých „missiek“.

Nalepené mihalnice, nastriekané opálenie, umelé zuby a kilá make-upu boli poznávacím znamením takmer všetkých účastníčok vrátane Alany, známej ako Honey Boo Boo. Dnes má dievčina jedenásť rokov, bojuje s nadváhou a s upadajúcim záujmom verejnosti. Jej mama však prekvapivo pokračuje v ťažení po pozornosti a objavuje sa v ďalších reality šou.
Čo je na tomto prípade najzaujímavejšie je to, že nie je ojedinelý. Šťastné konce vo svete detských súťažiacich akoby ani neexistovali. Tvrdá realita ich vie poznačiť na dlhé roky dospievania.
Biznis, v ktorom je málo víťazov
Prípadov, ktoré sa pre detské hviezdičky bažiace po úspechu skončili neslávne, je veľké množstvo. Predovšetkým v USA, kde sa prvé detské súťaže krásy začali konať už v šesťdesiatych rokoch. S nástupom televíznych reality šou sa spustil aj biznis výhodný pre obe strany – ako televízie, tak aj účastníkov súťaží a ich rodičov.
Vyhrať však nemôžu všetci, a tak stovky či tisícky malých dievčat napokon končia v slzách, psychicky zdeptané a nešťastné z toho, že nesplnili sen zvíťaziť – sebe či svojim matkám. Mnohé sa neskôr po rokoch médiám priznávajú, že súťaže krásy nenávideli a za posadnuté víťazstvami označili skôr svoje mamy, ktoré ich do súťaží prihlásili.
Sú však aj výnimky. Jednou z najznámejších detských milionárok je deväťročná Isabella Barrett, ktorá žije život plný luxusu a všetky peniaze si zarobila sama. Dokonca spustila aj svoju vlastnú líniu oblečenia a šperkov.
Matky si liečia nízke sebavedomie
Človek nemusí byť nutne odborník, aby pochopil, že život krútiaci sa okolo popularity, krásy a zvodnosti nie je to, čo by mali deti zažívať. Absencia bežného života je tŕňom v oku kritikom takýchto súťaží a aj psychológom.
„Je jasné, že matky takýchto detí žijú sprostredkovaný život cez svoje dcéry. Dúfajúc, že ich dievčatká si získajú pozornosť a pocty, ktoré ony samy v životoch nedostávajú. Tieto matky sa snažia vyliečiť svoje nízke sebavedomie a hlad po obdive tým, že maľujú a obliekajú svoje dcéry do nevhodných šiat,“ myslí si psychoterapeut Mark Sichel.
Apeluje aj na to, že týmto deťom je odopierané detstvo a chvíle, kedy majú myslieť na hry, namiesto čoho sa snažia zapôsobiť na verejnosť prostredníctvom svojho výzoru.
Extrémy
Namaľované krásne tváričky a objemné účesy nie sú všetko, čo kritikov takýchto súťaží poburuje. Hon za žiariacou korunkou často sprevádzajú aj extrémy. Príkladom je štvorročná Destiny fajčiaca nepravú cigaretu napodobňujúc Oliviu Newton John vo filme Pomáda.
Za škandalózne tiež médiá označili aj trojročnú Paisley, ktorá v minisukni a vysokých kožených čižmičkách stvárňovala Juliu Roberts ako prostitútku z filmu Pretty Woman.
Za dno tejto reality šou označili kritici aj vypchaté prsia štvorročnej Maddy Jackson, ktorá sa prevtelila do speváčky Dolly Parton.
Skutočnosť je však taká, že súťaže majú striktné pravidlá a účastníčky sa musia snažiť čo najviac zaujať. Záleží to od typu šou – niektoré majú vymedzené vekové hranice (začína sa už od veku niekoľkých mesiacov), presný čas strávený na pódiu, obsah predvádzaných čísel či oblečenie (od športových kúskov cez plavky až po honosný štýl).
Každá účastníčka je hodnotená podľa svojej osobnosti, individuality, držania tela, talentu a sebavedomia na pódiu.
Tragické konce
Detské súťaže krásy sa nestali stredobodom pozornosti iba v posledných rokoch. Verejnosť si ich začala všímať a podrobovať kritike už v roku 1996, keď sa udial tragický prípad vraždy šesťročnej JonBenét Ramsey.
JonBenét bola známou americkou detskou miss, ktorá pokračovala v stopách svojej mamy, bývalej kráľovnej krásy. Jej vražda, ktorá dodnes nebola vyriešená, pohla mnohými Američanmi a zároveň priniesla aj vlnu kritiky smerom k rodičom takýchto detí.
Do popredia sa dostali otázky rodičovskej etiky či využívania ich potomkov, ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti.
Prípad JonBenét tak dodnes zostáva silným mementom pre ľudí, ktorí uprednostnili slávu pred obyčajným detstvom svojho dieťaťa.