Svoj povestný francúzsky šarm uplatnila aj v najnovšom filme Le Cancre, ktorý práve prichádza do kín. Výborný genetický základ má vraj po matke.
Stále vitálna Renée Deneuve má dnes neuveriteľných stopäť rokov: „Moja mama žije na tom istom mieste, kde som vyrastala.
Chodievam za ňou do domu, v ktorom som každý rok strávila prázdniny. Stále si rozumieme a máme dobrý vzťah,“ vyjadrila sa Catherine Deneuve pre magazín OK!.
Navonok nestarnúca diva však zároveň dodáva, že aj keď na červenom koberci pôsobí sviežo a aktívne, za dverami jej domu na ňu neraz doľahne únava.
„Hnevá ma, že nemôžem robiť toľko vecí ako kedysi. Chýba mi potrebná sila. Musím sa zmieriť s tým, že s pribúdajúcimi rokmi sa energia vytráca a človek už nevydrží toľko čo doteraz. Som nostalgickejšia, ako som bývala.“
Zároveň však dodáva, že má zázračnú schopnosť zaspať kdekoľvek a kedykoľvek. „Veľmi mi pomáha zavrieť oči aspoň na pätnásť minút. Takto to vraj robieval aj Napoleon.
Zaspím pokojne aj v kostýme a dokonca si pritom nezničím ani účes. Raz ma pri nakrúcaní filmu, kde som hrala francúzsku kráľovnú, odfotili, ako spím s korunou na hlave,“ priznáva.

Nechce ísť do dôchodku
V kondícii sa udržuje plávaním, ktoré miluje, a cvičením. „Pravidelne cvičím jogu a pilates, aj keď sa to väčšinou len ťažko vkladá do môjho denného režimu. Chodím spať veľmi neskoro a ráno potom neviem vstávať. Doobedie by som vždy najradšej preleňošila,“ prezradila na seba.
Vstať z postele ju núti najmä množstvo pracovných schôdzok. Už dlhé roky sa drží hesla „minimálne jeden film za rok“. Na dôchodok rozhodne nepomýšľa.
„Pre filmových hercov a spevákov je ťažké odísť. Celý náš život je naplnený prácou, ktorá je najmä o kontakte s ľuďmi, a preto si nedokážeme predstaviť, že by sme zrazu mali ostať doma bez práce,“ tvrdí.
Vraj kým sa bude schopná naučiť text a bude ju baviť hrať, nemá dôvod končiť.
Ako dieťa z hereckej rodiny sa dostala k filmu s neuveriteľnou ľahkosťou. Prvú úlohu odohrala už ako štrnásťročná. So spolužiakmi sa objavila v snímke Školáčky.
Účinkovala v niekoľkých menších úlohách, až kým sa nestretla s režisérom Rogerom Vadimom. V sedemnástich rokoch s ním začala žiť a on z nej chcel urobiť hviezdu, tak ako z bývalej manželky Brigitte Bardotovej.
Catherine si na jeho odporúčanie zafarbila hnedé vlasy na blond a kvôli staršej sestre Francoise, ktorá už bola úspešnou herečkou, prijala priezvisko svojej matky.
S Vadimom však napokon nakrútila iba jeden film - nie veľmi úspešný prepis dvoch románov markíza de Sade Neresť a cnosť.
Vo vzťahu s režisérom sa jej narodil syn Christian. Narodenie dieťaťa však ich vzťahu neprospelo. Sotva osemnásťročná začínajúca herečka zostávala s bábätkom sama, kým jej muž chodil po záletoch.
Podvádzal ju s množstvom žien a ona to nedokázala znášať. O pár rokov neskôr stretla fotografa Davida Baileya, aj tento vzťah mal podobný scenár.
Začal sa veľkou vášňou, nasledovala svadba, no už dva roky po nej si mladomanželia nemali čo povedať. V tom čase už Bailey trávi viac času s mladučkými modelkami ako s Catherine.
Chladná kráska
Opäť ostala sama, posilnená o novú životnú skúsenosť. Stala sa slávnou a veľmi obsadzovanou herečkou.
V roku 1965 vytvorila hlavnú úlohu v hudobnom filme Dáždničky z Cherbourgu, v ktorom naplno uplatnila svoj pôvab a ukázala svoje herecké schopnosti.
O tri roky nasledoval Demyho muzikál Slečinky z Rochefortu, v ktorom hrala so sestrou Francoise. Tá onedlho tragicky zahynula pri autonehode.
Vtedy už bola Catherine pre divákov z celého sveta novým stelesnením francúzskeho šarmu. Jej chladná krása lákala mnohých známych režisérov.

Obsadzovali ju do úloh nejednoznačne pôsobiacich žien, ktorých krása zastiera ich hlbokú emocionalitu, často aj duševnú nevyrovnanosť a hnev proti celému svetu.
Veľmi pôsobivo zahrala Carol, ženu, ktorá sa ticho prepadá do šialenstva v Polanského psychotrileri Hnus.
V Kráske dňa Louisa Buňuela vytvorila postavu bohatej Severine, ktorá si spestruje manželskú nudu prostitúciou.
A s Buňuelom nakrútila aj jeden zo svojich najlepších filmov Tristana. Hrala v ňom telesne postihnutú ženu, ktorá sa v dusnom ovzduší frankistického Španielska chce pomstiť za svoj ťažký osud. Kruté bezohľadné krásky zahrala v Bytostiach režisérky Agnes Vardyovej a v Siréne z Missisipi od Francoisa Truffauta.
O chlade a zvláštnej rezervovanosti, ktorú na nej diváci obdivovali, sa rozhovoril aj Bernard Violet, keď pred desiatimi rokmi vydal o herečke knihu.
„Deneuve natočila veľké filmy, ale z ľudského hľadiska sa mi zdá veľkým sklamaním," povedal v rozhovore pre denník Le Parisien. Označil ju za veľmi uzavretú, rozhodnú a nanajvýš vypočítavú ženu, ktorá vždy vedela, čo chce.
„Jej vášeň pre peniaze ju niekedy vedie k tomu, že je ochotná pristúpiť na čokoľvek, prepožičať svoj obraz priemyselným spoločnostiam alebo si dávať platiť za účasť na mondénnych večierkoch," vyhlásil o nej.

Milenka ženatého muža
Ľudia, ktorí ju zbožňujú, však tvrdia, že tieto povahové črty sú pre Catherine istou formou obrany, najmä pred mužmi. Šťastie s nimi nemala ani do tretice.
S hercom Marcellom Mastroiannim sa po prvýkrát stretla pri nakrúcaní filmu Toto sa stáva len druhým. Okamžite medzi nimi preskočila iskra, vzájomnú náklonnosť si však spočiatku nepripúšťali.
Catherine bola sklamaná predošlými nevydarenými láskami a Marcello ženatý. Napokon sa ľady prelomili.
„Nebudem zastierať, že konvencie išli stranou a onedlho sme sa stali milencami,“ priznala francúzska diva v rozhovore pre magazín Marie Claire.
Vzťah s prelietavým hercom trval len do chvíle, kým doň nevstúpila Mastroianniho manželka Flora, ktorá už roky akceptovala jeho nevery. Catherine sa však o svoju lásku nedokázala deliť.
Keď otehotnela, začala na Marcella tlačiť, aby odišiel od manželky. A to bol začiatok konca. Rozhodol sa zostať po boku Flory, nenáročnej ženy, ktorá ho dokázala akceptovať takého, aký bol.
Ku Catherine sa nevrátil ani po narodení dcéry Chiary, ktorá sa naňho podobala ako vajce vajcu. Medzi Marcellom a Catherine ostala veľká priepasť.
Keď zomrel, poslala mu na pohreb veniec s nápisom „Pre veľkého muža môjho malého života.“ Z úcty k jeho rodine na poslednú rozlúčku s ním nešla.
Odvtedy sa už o mužoch po jej boku nehovorí. Jej deti Chiara a Christian sa stali hercami. Catherine sa s nimi občas objaví v spoločnosti alebo na filmovom plátne.
Rada spomína na chvíle, keď boli malí. „Keď deti odídu z domu, už nikdy s nimi nie ste tak často, ako by ste si priali. Preto si chvíle spoločnej práce nesmierne vážim,“ tvrdí.