Prejedanie sa kvôli stresu je podľa najnovšej štúdie len mýtus

Možno ste to už zažili aj vy – stresové obdobie vás donútilo siahnuť po niečom pod zub aj vtedy, keď ste nepociťovali hlad. Vinu zvalíte na záťaž či životné situácie, pre ktoré ste pod psychickým tlakom.

Nedávna štúdia zverejnená v časopise Biological Psychology však vo svojich výsledkoch oponuje a tvrdí, že zvýšená túžba po jedle počas stresu dokonca ani nie je skutočná. Stres na ľudí pôsobí presne opačne a ich apetít skôr znižuje.

Hlad alebo chuť?

Výskumníci vychádzali z údajov od 59 dobrovoľníkov, ktorí si po dobu desať dní päťkrát denne zapisovali, čo jedli a zaznamenávali pomocou aplikácie svoj emocionálny stav. Takisto vypĺňali dotazník, podľa ktorého zistili, k akému typu konzumentov patria podľa štýlu jedenia.

Vyberali si podľa toho, či jedia striedmo, aby si udržali hmotnosť, či ich jedlo láka svojou vôňou a výzorom, alebo podľa toho, či jedia ovplyvnení emóciami – pozitívnymi aj negatívnymi.

Pri každom jedle si tiež značili, či išlo o hlavné jedlo alebo menšie občerstvenie a v akej miere ich voľbu ovplyvnila časová tieseň. Jedným z najdôležitejších faktorov bola odpoveď na otázku, či jedli preto, lebo boli skutočne hladní, alebo preto, že na jedlo mali chuť a jednoducho ho jesť chceli.

(zdroj: Pexels.com)

Viac jeme, keď sme šťastní

Zaznamenané údaje priniesli niekoľko zaujímavých zistení – v rozpore s tým, čo sa traduje, stres nebol motiváciou, aby ľudia jedli viac len preto, že si chceli na niečom pochutiť. Tí, ktorí sa skutočne nachádzali v napätej situácii, vo svojich dotazníkoch častejšie uvádzali jedenie iba kvôli hladu.

Jediná súvislosť medzi negatívnymi emóciami, stresom a prejedaním sa bola u ľudí, ktorým sa jedenie spája s emocionálnym stavom. Výsledkom však koniec koncov bolo to, že takíto ľudia jedli v strese oveľa menej.

Štúdia naznačila, že „mlsanie“ bez pocitu hladu vzrastalo u ľudí predovšetkým vtedy, keď zažívali pozitívne emócie. Ľudia si často na niečom pochutili napríklad v prípade úspechu v práci, pri oslave narodenín, či keď sa chceli odmeniť.

(zdroj: SITA)

Pozor na dlhodobý stres

Stres a naše stravovacie návyky však vedci študujú už dlho a štúdia tohto typu nie je ojedinelá. Harvardskí odborníci napríklad tvrdia, že stres môže znížiť apetít, avšak iba na krátky čas. Môže za to hormón kortikotropín, ktorý potláča chuť na jedlo.

Keď však stres pretrváva dlhšie obdobie, nadobličky začnú vylučovať takzvaný stresový hormón, kortizol. Ten apetít zvyšuje a čím dlhšie človek zotrvá v stresovej situácii, tým viac sa môže hladina kortizolu zvýšiť a mať negatívny dopad na náš celkový stav a správanie aj v súvislosti s jedlom.

Najideálnejšie tak je sa stresu vyhýbať, respektíve napätie v našom tele odľahčiť napríklad športom, meditáciou či socializáciou s priateľmi.