Málokto by od žien očakával, že sa vedia intenzívne brániť. A nielen to - že vedia byť plnohodnotnými osobnými ochrankyňami, vždy pripravenými brániť svojho klienta. Medzi túto menšinu patrí aj Češka Lenka (35), ktorá sa rozhodla pre svoju vlastnú ochranu v rozhovore neuviesť celé meno. Podelila sa však o skúsenosti zo sveta bodyguardov.
Okolo ženskej ochranky, respektíve žien bodyguardiek, je stále veľa tajomna. Prečo sa o nich tak málo hovorí, až má človek pocit, že neexistujú?
Samozrejme, že existujú, ale nie je nás toľko, ako mužov. Väčšina z nás v tomto odbore vykonáva svoju prácu tak, že si bežný človek ani nevšimne, že ide o ochranu osôb. Nemyslím si, že ide o nejaké tajomno. Práca mužov a žien v tejto branži je podobná a všetci sa vždy snažíme konať tak, aby si nás okolie veľmi nevšímalo. Práve to je princípom tejto práce.
Je to povolanie, ktoré si človek vysníva alebo sa k nemu dostane náhodou?
Môj sen to nebol, skôr veľká náhoda. Od detstva som sa venovala bojovým športom, a neskôr som nastúpila k jednej štátnej ozbrojenej zložke. Na jednom z výcvikov ma oslovil pracovník firmy, v ktorej momentálne pracujem. Ten nás sprevádzal celým kurzom. Asi som sa im práve hodila a tak mi ponúkol, či by som nechcela skúsiť niečo nové, no a už som vo firme zostala.
Aké výcviky ste museli absolvovať? S čím všetkým sa v rámci nich človek stretne?
Pred nástupom do terajšej firmy som pracovala trinásť rokov v istej štátnej ozbrojenej zložke. Tam som okrem iného absolvovala výcvik sebaobrany a aj základný strelecký výcvik. Bojovým umeniam a sebaobranným systémom som sa súkromne venovala dvanásť rokov a tiež som absolvovala základný parašutistický výcvik.
Následne po nástupe do súkromnej agentúry som, na rozdiel od štátnych zložiek, začala naozaj pravidelne navštevovať strelnicu a zúčastňovať sa rôznych špecializovaných taktických výcvikov. To je napokon, čo sa týka výcviku, hlavný rozdiel medzi štátnym a súkromným sektorom. Pokiaľ nepatríte do špeciálneho útvaru, tak v štátnej sfére chodíte na výcviky a streľby len párkrát do roka. V súkromnej firme máme streľby a cvičenia minimálne raz za štrnásť dní.
Sú výcviky rovnaké aj pre mužov, aj pre ženy vo všetkých ohľadoch?
Ja som absolvovala rovnaký výcvik ako muži. Vykonávam rovnakú prácu ako oni, tak nevidím dôvod na nejaké úľavy.
Lenka pri výcviku (zdroj: Peter Uram / Red Hawk Security)Povedzme, že človek má licenciu v rukách. Čo ďalej, čo všetko môže robiť? SBS, osobného strážcu, ochranku v podnikoch...?
Potom, ako človek dostane licenciu, môže v rámci zákona robiť všetko, na čo si trúfne, na čo má schopnosti a čo zvládne fyzicky a časovo. Iné schopnosti sa vyžadujú pri ozbrojenom sprievode pri prevoze peňazí, iné na osobnú ochranu alebo stráženie objektov.
Ktoré typy zákaziek sú teda pre pracovníka najrizikovejšie?
Najrizikovejšie zákazky sú tie, o ktorých nemáte dostatok, alebo ešte horšie, žiadne informácie. Ísť do akcie naslepo a nevedieť, kto je váš klient, čo robí, akí sú jeho nepriatelia, prečo prišli alebo s kým sa stretnúť, to je naozaj veľké riziko.
Na webe vašej agentúry sa píše: Dokážeme sa prispôsobiť i tomu najpodivnejšiemu prianiu našich zákazníkov. Aké sú vaše skúsenosti, čo najpodivnejšie ste zažili?
Áno, aj najpodivnejšie priania sa snažíme splniť, ale je to skôr myslené tak, že našu činnosť vieme prispôsobiť časovému harmonogramu, náboženským či iným zvykom.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
