Roky výskumov ukázali, že inteligenciu dedíme po našich mamách

Predsudky nás zväčša nútia prispôsobiť sa názorom, že múdri sme po otcovi a pekní po mame. Najnovšie výskumy ukazujú, že to nie je pravda a na výške nášho IQ sa podieľajú matky, nie otcovia. 

Zodpovedné sú konkrétne za prenos génov inteligencie, ktoré sú viazané na chromozóm X. Ako je všeobecne známe, ženy majú dva takéto chromozómy, zatiaľ čo muži iba jeden.

Vedci sú navyše presvedčení, že rovnaké gény od otca môžu byť dokonca deaktivované, lebo ich prebije gén matky. Súvisí to predovšetkým s takým typom génov, ktoré nazývame podmienené a ktoré sa správajú inak v závislosti od svojho pôvodcu.

Podľa odborníkov tak môžu v niektorých prípadoch fungovať len vtedy, keď prídu od matky, v iných prípadoch zas len ak sú od otca. A gén inteligencie je aktivovaný vďaka našim mamám.

(zdroj: Pexels.com)

Materské gény zväčšovali mozog, otcovské telá

Jeden z prvých výskumov na túto tému vznikol už v roku 1984 v Cambridgei.

Denník Independent uvádza, že v laboratórnych podmienkach vedci použili geneticky upravené myši a prišli na to, že tie s vyšším množstvom materských génov mali väčšie hlavy a mozgy, ale menšie telá. Myši s vyšším počtom otcovských génov zase mali menšie mozgy a väčšie telá.

Prišlo sa tiež na to, že gény od matky smerujú priamo do mozgovej kôry, zatiaľ čo tie od otca do limbického systému. Ten je zodpovedný za naše emotívne či sexuálne správanie a súvisí aj s učením a pamäťou. Mozgová kôra sa zase spája s kognitívnymi funkciami ako sú myslenie, jazyk a plánovanie, ale aj motorickými funkciami.

Vrodená inteligencia nie je všetko

Výsledky z výskumov na myšiach sa napokon potvrdili aj na ľuďoch. Štúdie prebehli každý rok od roku 1994 na viac než 12-tisíc ľuďoch vo veku od 14 do 22 rokov. Aj napriek rozdielnym individuálnym vlastnostiam účastníkov (od rasy cez vzdelanie až po socio-ekonomický status) sa ukázalo, že na základe matkinho IQ mohli predpovedať aj IQ detí.

(zdroj: Flickr.com)

Vrodená inteligencia však nie je rozhodujúca. Zdedené dispozície totiž tvoria iba 40 až 60 % celkového IQ, zvyšok je závislý od prostredia a neustálej stimulácie. Znamená to, že ak sa aj dieťa narodí s vysokým inteligenčným kvocientom, ešte neznamená, že mu zostane po celý život. Preto je dôležité ho od útleho veku podnecovať a stimulovať, aby inteligencia nestagnovala či neupadala.

Informácie pochádzajú zo stránky Psychology-Spot.com odkazujúc na štúdie (1), (2), (3), (4).