Keď McDonald naštve Taliana, začne sa revolúcia. Poznáte slow food?

Spoznajte hnutie, ktoré chce ľudí naučiť stravovať sa s dôrazom na hodnoty.

(Zdroj: Flickr.com)

Na úvod jeden veľký paradox. Ktovie, či by dnes milióny ľudí na celom svete boli súčasťou hnutia Slow Food, nebyť milovanej i nenávidenej siete rýchleho občerstvenia.

Keby McDonald´s neotvorili v roku 1986 svoju prvú taliansku pobočku uprostred Ríma, zrejme by otec celej vznešenej gastro myšlienky, novinár Carlo Petrini, vybíjal svoje rozhorčenie iba textami v gastronomických časopisoch.

To rozhorčenie sa týkalo a dodnes týka vytláčania tradičných a lokálnych jedál z našich jedálničkov, ignorácie regionálnej kultúry, sezónnych potravín a v neposlednom rade zabudnutia na pôžitok z chutí. Teda nič, čo by korešpondovalo s hodnotami fast-foodu. 

Všetko sa však vyvinulo inak.

Dobré, čisté, férové

Časopis Time o Petrinim napísal, že zmenil spôsob, akým premýšľame o jedle, a že je Don Juanom vo svete potravín. Lepšiu charakteristiku by sme pre propagátora „pomalého jedla“ zrejme nenašli.

Medzinárodné hnutie Slow Food bolo oficiálne založené práve v roku 1986 v talianskom mestečku Bra, o tri roky neskôr v Paríži došlo k podpísaniu oficiálneho manifestu. Postupne sa filiálky hnutia začali šíriť do ďalších krajín a dnes existuje viac než 1500 takzvaných konvívií (lokálnych pobočiek) po celom svete.

Spolu s nimi sa rozšírila aj hlavná myšlienka, ktorú si podporovatelia hnutia opakujú ako mantru –  dobré, čisté a férové.

Jedlo by malo byť dobré, aby sme z neho mali gastronomický pôžitok, čisté, aby neobsahovalo pesticídy, škodlivé látky a neohrozovalo životné prostredie, a férové, aby boli dostatočne finančne ohodnotení jeho výrobcovia a pestovatelia a nepodporovalo sa ich vykorisťovanie.

Nejde teda „len“ o vychutnávanie si potravy. Ide aj o kvalitu vypestovaných plodín, podporu udržateľného poľnohospodárstva, univerzálneho prístupu k zdravému jedlu a ekologických ideí – spojenia národnej kultúry jedla s ochranou životného prostredia.

Nevieme, čo jeme

Zakladateľ Slow Food sa tiež výrazne ohradil proti ľudskej nevedomosti. Veľkým problémom je podľa neho to, že nevieme, čo jeme, nepýtame sa, odkiaľ dané jedlo pochádza, či ako bolo pripravené. Navyše si zabúdame potraviny vychutnávať v spoločnosti blízkych a mnohokrát ním zbytočne plytváme.

„Dnes si už sotva niekto kúpi víno priamo od vinára, ktorému dôveruje alebo si ide na farmu kúpiť vajíčka, kurča či zajaca. Málokto pozná pekára, ktorý mu pečie chlieb, mäsiara, ktorý zabije prasa a pripraví mäso, človeka, ktorý dojí mlieko od svojich oviec a kôz, aby spravil syr,“ hovorí 67-ročný Petrini.

Slow Food ako sieť

Osvetu medzi ľuďmi sa hnutie Slow Food snaží robiť aj prostredníctvom ďalších menších organizácií. Každá z nich má svoju vlastnú misiu a cieľ. Patrí medzi ne napríklad Youth Food Movement, ktoré vzdeláva mladých ľudí na školách o myšlienke slow food a revolúcii v stravovaní.

Ďalej sieť Terra Madre spájajúca potravinárske komunity s kuchármi a odborníkmi, aby sa spoločne zasadzovali za udržateľné poľnohospodárstvo. Dôležitú úlohu zohráva aj organizácia Ark of Taste, ktorá aktívne uchováva a chráni ohrozené druhy plodín. Nových profesionálov v oblasti jedla zase vzdeláva Univerzita gastronomických vied v Taliansku.

Zapája sa aj Slovensko

K filozofii hnutia sa hlási aj Slovensko a to dokonca tromi konvíviami – Slow Food Banská Bystrica, Slow Food Tatry a Slow Food Pressburg. Líderka bratislavskej pobočky, Petra Molnárová, hovorí o spôsobe, akým sa združenie zapája do podpory hlavnej myšlienky Slow Food:

„Snažíme sa navrátiť hodnotu potravinám, rešpektujúc toho, kto ich pre nás vyrába, v harmónii so životným prostredím a ekosystémami, aj vďaka vedomostiam vychádzajúcim z územia a tradícií. Snažíme sa aktivovať u ľudí záujem o to, čo jedia a ako sa jedlo dostáva na ich stoly,“ objasňuje.

Loading

...

Napriek všetkému si nemyslí, že by Slováci až príliš holdovali rýchlemu občerstveniu: „Fastfood je súčasťou uponáhľanej doby a bohužiaľ je súčasťou aj životov mnohých Slovákov, ale nemyslím si, že sme národom fast-foodov. Máme všetko a je na nás ako si vyberať. Je to skôr hodnotová vec - čomu pripisujeme v živote väčšiu váhu, ako máme postavené priority,“ hovorí Molnárová. 

Slow Food Pressburg je aktívnou súčasťou komunitného projektu Dobrý Trh, ktorý sa koná trikrát ročne v uliciach Starého Mesta. Jeho jarná edícia je dokonca venovaná práve hnutiu Slow Food a hodnotám, ktoré zdôrazňuje.

Konvívium v hlavnom meste sa tiež podieľalo na tvorbe koncepcie potravinových trhov, ktoré vyústili k vypracovaniu takzvaného trhového kódexu. Ním sa riadia pravidelné sobotné potravinové trhy v Starej tržnici.

Petra Molnárová sa teší aj z toho, že správanie spotrebiteľov naznačuje určitý pokrok. „Čoraz viac vyhľadávajú možnosti osobného kontaktu s producentmi, snažia sa kupovať priamo, či už na farmách, alebo na miestnych trhoch a to je znamenie, že ideme správnym smerom,“ uzatvára optimisticky.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 19 450
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 143
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 368
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 057
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 187
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 835
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 550
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 480
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 420
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 1 027

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Róbert Bezák: Študoval som, aby som bol kňazom. Potom sa to zosypalo

Špeciálne vydanie podcastu Dobré ráno.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.

PLUS

Z macesu sa nechudne. Na Slovensku sa vyrába viac než sto rokov

Chrumkavé plátky kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

Neprehliadnite tiež

Mariana Kováčová: Najťažšie pre dieťa je, keď sa násilia na ňom dopúšťajú rodičia

Zakladateľka Centra Slniečko nám porozprávala o najakútnejších problémoch detského sveta.

Tri lyžiarske rakúske destinácie: Tu zažijete viac ako lyžovačku

V rakúskych lyžiarskych strediskách na vás okrem skvelých zjazdoviek čaká aj viacero noviniek.

Mariah Carey: Prečo je speváčka považovaná za kráľovnú Vianoc?

Jej žezlo nikto nedokáže prevziať, hoci mnohí by chceli.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Prečítajte si rozhovor s Marianou Kováčovou, ktorá sa venuje problematike týrania detí.

Biblia módy oslavuje výročie. Časopis Vogue má 125 rokov

V decembri 1892 vyšlo prvé číslo magazínu, ktorý je vo svete módy ikonou.