Na úvod jeden veľký paradox. Ktovie, či by dnes milióny ľudí na celom svete boli súčasťou hnutia Slow Food, nebyť milovanej i nenávidenej siete rýchleho občerstvenia.
Keby McDonald´s neotvorili v roku 1986 svoju prvú taliansku pobočku uprostred Ríma, zrejme by otec celej vznešenej gastro myšlienky, novinár Carlo Petrini, vybíjal svoje rozhorčenie iba textami v gastronomických časopisoch.
To rozhorčenie sa týkalo a dodnes týka vytláčania tradičných a lokálnych jedál z našich jedálničkov, ignorácie regionálnej kultúry, sezónnych potravín a v neposlednom rade zabudnutia na pôžitok z chutí. Teda nič, čo by korešpondovalo s hodnotami fast-foodu.
Všetko sa však vyvinulo inak.
(zdroj: Flickr.com)Dobré, čisté, férové
Časopis Time o Petrinim napísal, že zmenil spôsob, akým premýšľame o jedle, a že je Don Juanom vo svete potravín. Lepšiu charakteristiku by sme pre propagátora „pomalého jedla“ zrejme nenašli.
Medzinárodné hnutie Slow Food bolo oficiálne založené práve v roku 1986 v talianskom mestečku Bra, o tri roky neskôr v Paríži došlo k podpísaniu oficiálneho manifestu. Postupne sa filiálky hnutia začali šíriť do ďalších krajín a dnes existuje viac než 1500 takzvaných konvívií (lokálnych pobočiek) po celom svete.
Spolu s nimi sa rozšírila aj hlavná myšlienka, ktorú si podporovatelia hnutia opakujú ako mantru – dobré, čisté a férové.
Jedlo by malo byť dobré, aby sme z neho mali gastronomický pôžitok, čisté, aby neobsahovalo pesticídy, škodlivé látky a neohrozovalo životné prostredie, a férové, aby boli dostatočne finančne ohodnotení jeho výrobcovia a pestovatelia a nepodporovalo sa ich vykorisťovanie.
Nejde teda „len“ o vychutnávanie si potravy. Ide aj o kvalitu vypestovaných plodín, podporu udržateľného poľnohospodárstva, univerzálneho prístupu k zdravému jedlu a ekologických ideí – spojenia národnej kultúry jedla s ochranou životného prostredia.
(zdroj: Flickr.com)Nevieme, čo jeme
Zakladateľ Slow Food sa tiež výrazne ohradil proti ľudskej nevedomosti. Veľkým problémom je podľa neho to, že nevieme, čo jeme, nepýtame sa, odkiaľ dané jedlo pochádza, či ako bolo pripravené. Navyše si zabúdame potraviny vychutnávať v spoločnosti blízkych a mnohokrát ním zbytočne plytváme.
„Dnes si už sotva niekto kúpi víno priamo od vinára, ktorému dôveruje alebo si ide na farmu kúpiť vajíčka, kurča či zajaca. Málokto pozná pekára, ktorý mu pečie chlieb, mäsiara, ktorý zabije prasa a pripraví mäso, človeka, ktorý dojí mlieko od svojich oviec a kôz, aby spravil syr,“ hovorí 67-ročný Petrini.
Slow Food ako sieť
Osvetu medzi ľuďmi sa hnutie Slow Food snaží robiť aj prostredníctvom ďalších menších organizácií. Každá z nich má svoju vlastnú misiu a cieľ. Patrí medzi ne napríklad Youth Food Movement, ktoré vzdeláva mladých ľudí na školách o myšlienke slow food a revolúcii v stravovaní.
Ďalej sieť Terra Madre spájajúca potravinárske komunity s kuchármi a odborníkmi, aby sa spoločne zasadzovali za udržateľné poľnohospodárstvo. Dôležitú úlohu zohráva aj organizácia Ark of Taste, ktorá aktívne uchováva a chráni ohrozené druhy plodín. Nových profesionálov v oblasti jedla zase vzdeláva Univerzita gastronomických vied v Taliansku.
Zapája sa aj Slovensko
K filozofii hnutia sa hlási aj Slovensko a to dokonca tromi konvíviami – Slow Food Banská Bystrica, Slow Food Tatry a Slow Food Pressburg. Líderka bratislavskej pobočky, Petra Molnárová, hovorí o spôsobe, akým sa združenie zapája do podpory hlavnej myšlienky Slow Food:
„Snažíme sa navrátiť hodnotu potravinám, rešpektujúc toho, kto ich pre nás vyrába, v harmónii so životným prostredím a ekosystémami, aj vďaka vedomostiam vychádzajúcim z územia a tradícií. Snažíme sa aktivovať u ľudí záujem o to, čo jedia a ako sa jedlo dostáva na ich stoly,“ objasňuje.
Napriek všetkému si nemyslí, že by Slováci až príliš holdovali rýchlemu občerstveniu: „Fastfood je súčasťou uponáhľanej doby a bohužiaľ je súčasťou aj životov mnohých Slovákov, ale nemyslím si, že sme národom fast-foodov. Máme všetko a je na nás ako si vyberať. Je to skôr hodnotová vec - čomu pripisujeme v živote väčšiu váhu, ako máme postavené priority,“ hovorí Molnárová.
Slow Food Pressburg je aktívnou súčasťou komunitného projektu Dobrý Trh, ktorý sa koná trikrát ročne v uliciach Starého Mesta. Jeho jarná edícia je dokonca venovaná práve hnutiu Slow Food a hodnotám, ktoré zdôrazňuje.
Konvívium v hlavnom meste sa tiež podieľalo na tvorbe koncepcie potravinových trhov, ktoré vyústili k vypracovaniu takzvaného trhového kódexu. Ním sa riadia pravidelné sobotné potravinové trhy v Starej tržnici.
Petra Molnárová sa teší aj z toho, že správanie spotrebiteľov naznačuje určitý pokrok. „Čoraz viac vyhľadávajú možnosti osobného kontaktu s producentmi, snažia sa kupovať priamo, či už na farmách, alebo na miestnych trhoch a to je znamenie, že ideme správnym smerom,“ uzatvára optimisticky.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
