Keď McDonald naštve Taliana, začne sa revolúcia. Poznáte slow food?

Spoznajte hnutie, ktoré chce ľudí naučiť stravovať sa s dôrazom na hodnoty.

(Zdroj: Flickr.com)

Na úvod jeden veľký paradox. Ktovie, či by dnes milióny ľudí na celom svete boli súčasťou hnutia Slow Food, nebyť milovanej i nenávidenej siete rýchleho občerstvenia.

Keby McDonald´s neotvorili v roku 1986 svoju prvú taliansku pobočku uprostred Ríma, zrejme by otec celej vznešenej gastro myšlienky, novinár Carlo Petrini, vybíjal svoje rozhorčenie iba textami v gastronomických časopisoch.

To rozhorčenie sa týkalo a dodnes týka vytláčania tradičných a lokálnych jedál z našich jedálničkov, ignorácie regionálnej kultúry, sezónnych potravín a v neposlednom rade zabudnutia na pôžitok z chutí. Teda nič, čo by korešpondovalo s hodnotami fast-foodu. 

Všetko sa však vyvinulo inak.

Dobré, čisté, férové

Časopis Time o Petrinim napísal, že zmenil spôsob, akým premýšľame o jedle, a že je Don Juanom vo svete potravín. Lepšiu charakteristiku by sme pre propagátora „pomalého jedla“ zrejme nenašli.

Medzinárodné hnutie Slow Food bolo oficiálne založené práve v roku 1986 v talianskom mestečku Bra, o tri roky neskôr v Paríži došlo k podpísaniu oficiálneho manifestu. Postupne sa filiálky hnutia začali šíriť do ďalších krajín a dnes existuje viac než 1500 takzvaných konvívií (lokálnych pobočiek) po celom svete.

Spolu s nimi sa rozšírila aj hlavná myšlienka, ktorú si podporovatelia hnutia opakujú ako mantru –  dobré, čisté a férové.

Jedlo by malo byť dobré, aby sme z neho mali gastronomický pôžitok, čisté, aby neobsahovalo pesticídy, škodlivé látky a neohrozovalo životné prostredie, a férové, aby boli dostatočne finančne ohodnotení jeho výrobcovia a pestovatelia a nepodporovalo sa ich vykorisťovanie.

Nejde teda „len“ o vychutnávanie si potravy. Ide aj o kvalitu vypestovaných plodín, podporu udržateľného poľnohospodárstva, univerzálneho prístupu k zdravému jedlu a ekologických ideí – spojenia národnej kultúry jedla s ochranou životného prostredia.

Nevieme, čo jeme

Zakladateľ Slow Food sa tiež výrazne ohradil proti ľudskej nevedomosti. Veľkým problémom je podľa neho to, že nevieme, čo jeme, nepýtame sa, odkiaľ dané jedlo pochádza, či ako bolo pripravené. Navyše si zabúdame potraviny vychutnávať v spoločnosti blízkych a mnohokrát ním zbytočne plytváme.

„Dnes si už sotva niekto kúpi víno priamo od vinára, ktorému dôveruje alebo si ide na farmu kúpiť vajíčka, kurča či zajaca. Málokto pozná pekára, ktorý mu pečie chlieb, mäsiara, ktorý zabije prasa a pripraví mäso, človeka, ktorý dojí mlieko od svojich oviec a kôz, aby spravil syr,“ hovorí 67-ročný Petrini.

Slow Food ako sieť

Osvetu medzi ľuďmi sa hnutie Slow Food snaží robiť aj prostredníctvom ďalších menších organizácií. Každá z nich má svoju vlastnú misiu a cieľ. Patrí medzi ne napríklad Youth Food Movement, ktoré vzdeláva mladých ľudí na školách o myšlienke slow food a revolúcii v stravovaní.

Ďalej sieť Terra Madre spájajúca potravinárske komunity s kuchármi a odborníkmi, aby sa spoločne zasadzovali za udržateľné poľnohospodárstvo. Dôležitú úlohu zohráva aj organizácia Ark of Taste, ktorá aktívne uchováva a chráni ohrozené druhy plodín. Nových profesionálov v oblasti jedla zase vzdeláva Univerzita gastronomických vied v Taliansku.

Zapája sa aj Slovensko

K filozofii hnutia sa hlási aj Slovensko a to dokonca tromi konvíviami – Slow Food Banská Bystrica, Slow Food Tatry a Slow Food Pressburg. Líderka bratislavskej pobočky, Petra Molnárová, hovorí o spôsobe, akým sa združenie zapája do podpory hlavnej myšlienky Slow Food:

„Snažíme sa navrátiť hodnotu potravinám, rešpektujúc toho, kto ich pre nás vyrába, v harmónii so životným prostredím a ekosystémami, aj vďaka vedomostiam vychádzajúcim z územia a tradícií. Snažíme sa aktivovať u ľudí záujem o to, čo jedia a ako sa jedlo dostáva na ich stoly,“ objasňuje.

Loading

...

Napriek všetkému si nemyslí, že by Slováci až príliš holdovali rýchlemu občerstveniu: „Fastfood je súčasťou uponáhľanej doby a bohužiaľ je súčasťou aj životov mnohých Slovákov, ale nemyslím si, že sme národom fast-foodov. Máme všetko a je na nás ako si vyberať. Je to skôr hodnotová vec - čomu pripisujeme v živote väčšiu váhu, ako máme postavené priority,“ hovorí Molnárová. 

Slow Food Pressburg je aktívnou súčasťou komunitného projektu Dobrý Trh, ktorý sa koná trikrát ročne v uliciach Starého Mesta. Jeho jarná edícia je dokonca venovaná práve hnutiu Slow Food a hodnotám, ktoré zdôrazňuje.

Konvívium v hlavnom meste sa tiež podieľalo na tvorbe koncepcie potravinových trhov, ktoré vyústili k vypracovaniu takzvaného trhového kódexu. Ním sa riadia pravidelné sobotné potravinové trhy v Starej tržnici.

Petra Molnárová sa teší aj z toho, že správanie spotrebiteľov naznačuje určitý pokrok. „Čoraz viac vyhľadávajú možnosti osobného kontaktu s producentmi, snažia sa kupovať priamo, či už na farmách, alebo na miestnych trhoch a to je znamenie, že ideme správnym smerom,“ uzatvára optimisticky.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  8. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  9. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 352
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 232
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 141
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 911
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 944
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 502
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 852
  8. Splnený sen 1 814
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 578
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 309

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

Neprehliadnite tiež

Michael Fassbender a Alicia Vikander sa zosobášili

Známy herecký pár si povedal svoje áno po troch rokoch vzťahu.

Kým ženy nenosili ani spodnú bielizeň, muži si na pančuchách zakladali

Než sa z pančúch stal symbol ženskosti, nosili ich muži.

Speváčka Pink otvorene o svojom vzťahu: Na monogamii treba neustále pracovať

V partnerstve podľa nej nastanú chvíle, kedy sa pár vyhýba intímnostiam aj celý rok.

V dennom televíznom vysielaní Briti prvýkrát ukázali ženskú bradavku

V boji proti rakovine prsníka sa organizácii CoppaFeel! podarilo získať právo odvysielať svoju reklamu s nahým prsníkom.