Keď McDonald naštve Taliana, začne sa revolúcia. Poznáte slow food?

Spoznajte hnutie, ktoré chce ľudí naučiť stravovať sa s dôrazom na hodnoty.

(Zdroj: Flickr.com)

Na úvod jeden veľký paradox. Ktovie, či by dnes milióny ľudí na celom svete boli súčasťou hnutia Slow Food, nebyť milovanej i nenávidenej siete rýchleho občerstvenia.

Keby McDonald´s neotvorili v roku 1986 svoju prvú taliansku pobočku uprostred Ríma, zrejme by otec celej vznešenej gastro myšlienky, novinár Carlo Petrini, vybíjal svoje rozhorčenie iba textami v gastronomických časopisoch.

To rozhorčenie sa týkalo a dodnes týka vytláčania tradičných a lokálnych jedál z našich jedálničkov, ignorácie regionálnej kultúry, sezónnych potravín a v neposlednom rade zabudnutia na pôžitok z chutí. Teda nič, čo by korešpondovalo s hodnotami fast-foodu. 

Všetko sa však vyvinulo inak.

Dobré, čisté, férové

Časopis Time o Petrinim napísal, že zmenil spôsob, akým premýšľame o jedle, a že je Don Juanom vo svete potravín. Lepšiu charakteristiku by sme pre propagátora „pomalého jedla“ zrejme nenašli.

Medzinárodné hnutie Slow Food bolo oficiálne založené práve v roku 1986 v talianskom mestečku Bra, o tri roky neskôr v Paríži došlo k podpísaniu oficiálneho manifestu. Postupne sa filiálky hnutia začali šíriť do ďalších krajín a dnes existuje viac než 1500 takzvaných konvívií (lokálnych pobočiek) po celom svete.

Spolu s nimi sa rozšírila aj hlavná myšlienka, ktorú si podporovatelia hnutia opakujú ako mantru –  dobré, čisté a férové.

Jedlo by malo byť dobré, aby sme z neho mali gastronomický pôžitok, čisté, aby neobsahovalo pesticídy, škodlivé látky a neohrozovalo životné prostredie, a férové, aby boli dostatočne finančne ohodnotení jeho výrobcovia a pestovatelia a nepodporovalo sa ich vykorisťovanie.

Nejde teda „len“ o vychutnávanie si potravy. Ide aj o kvalitu vypestovaných plodín, podporu udržateľného poľnohospodárstva, univerzálneho prístupu k zdravému jedlu a ekologických ideí – spojenia národnej kultúry jedla s ochranou životného prostredia.

Nevieme, čo jeme

Zakladateľ Slow Food sa tiež výrazne ohradil proti ľudskej nevedomosti. Veľkým problémom je podľa neho to, že nevieme, čo jeme, nepýtame sa, odkiaľ dané jedlo pochádza, či ako bolo pripravené. Navyše si zabúdame potraviny vychutnávať v spoločnosti blízkych a mnohokrát ním zbytočne plytváme.

„Dnes si už sotva niekto kúpi víno priamo od vinára, ktorému dôveruje alebo si ide na farmu kúpiť vajíčka, kurča či zajaca. Málokto pozná pekára, ktorý mu pečie chlieb, mäsiara, ktorý zabije prasa a pripraví mäso, človeka, ktorý dojí mlieko od svojich oviec a kôz, aby spravil syr,“ hovorí 67-ročný Petrini.

Slow Food ako sieť

Osvetu medzi ľuďmi sa hnutie Slow Food snaží robiť aj prostredníctvom ďalších menších organizácií. Každá z nich má svoju vlastnú misiu a cieľ. Patrí medzi ne napríklad Youth Food Movement, ktoré vzdeláva mladých ľudí na školách o myšlienke slow food a revolúcii v stravovaní.

Ďalej sieť Terra Madre spájajúca potravinárske komunity s kuchármi a odborníkmi, aby sa spoločne zasadzovali za udržateľné poľnohospodárstvo. Dôležitú úlohu zohráva aj organizácia Ark of Taste, ktorá aktívne uchováva a chráni ohrozené druhy plodín. Nových profesionálov v oblasti jedla zase vzdeláva Univerzita gastronomických vied v Taliansku.

Zapája sa aj Slovensko

K filozofii hnutia sa hlási aj Slovensko a to dokonca tromi konvíviami – Slow Food Banská Bystrica, Slow Food Tatry a Slow Food Pressburg. Líderka bratislavskej pobočky, Petra Molnárová, hovorí o spôsobe, akým sa združenie zapája do podpory hlavnej myšlienky Slow Food:

„Snažíme sa navrátiť hodnotu potravinám, rešpektujúc toho, kto ich pre nás vyrába, v harmónii so životným prostredím a ekosystémami, aj vďaka vedomostiam vychádzajúcim z územia a tradícií. Snažíme sa aktivovať u ľudí záujem o to, čo jedia a ako sa jedlo dostáva na ich stoly,“ objasňuje.

Loading

...

Napriek všetkému si nemyslí, že by Slováci až príliš holdovali rýchlemu občerstveniu: „Fastfood je súčasťou uponáhľanej doby a bohužiaľ je súčasťou aj životov mnohých Slovákov, ale nemyslím si, že sme národom fast-foodov. Máme všetko a je na nás ako si vyberať. Je to skôr hodnotová vec - čomu pripisujeme v živote väčšiu váhu, ako máme postavené priority,“ hovorí Molnárová. 

Slow Food Pressburg je aktívnou súčasťou komunitného projektu Dobrý Trh, ktorý sa koná trikrát ročne v uliciach Starého Mesta. Jeho jarná edícia je dokonca venovaná práve hnutiu Slow Food a hodnotám, ktoré zdôrazňuje.

Konvívium v hlavnom meste sa tiež podieľalo na tvorbe koncepcie potravinových trhov, ktoré vyústili k vypracovaniu takzvaného trhového kódexu. Ním sa riadia pravidelné sobotné potravinové trhy v Starej tržnici.

Petra Molnárová sa teší aj z toho, že správanie spotrebiteľov naznačuje určitý pokrok. „Čoraz viac vyhľadávajú možnosti osobného kontaktu s producentmi, snažia sa kupovať priamo, či už na farmách, alebo na miestnych trhoch a to je znamenie, že ideme správnym smerom,“ uzatvára optimisticky.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 569
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 043
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 505
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 575
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 529
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 902
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 462
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 643
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 458
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 186

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOLNÝ ZEMPLÍN KORZÁR

Smer na východe už oslavuje MDŽ. Zabáva vtipmi o svokrách

Nikto nespomínal ističe, ceny elektriny, ani dôchodky.

Neprehliadnite tiež

Filmová cesta Emmy Stone až k oscarovému La La Landu

Herečka získala prvú sošku Oscara. Takto sa menila v priebehu svojej filmovej kariéry.

Móda na Oscaroch 2017: Kto zvíťazil svojim štýlom?

Celebrity sa zišli na najprestížnejšom odovzdávaní filmových cien, niektoré by si zaslúžili zlatú sošku aj za štýl.

Zajačia paštéta

Domáca paštéta chutí úplne inak ako tá, ktorú bežne dostať v obchode. Ak sa vám nelení stráviť nejaký čas v kuchyni, dajte sa do prípravy.

Kohút na víne je francúzska klasika. Ukážeme vám ako na to.

Chceli by ste uvariť večeru hodnú skutočného gurmána? Pripravte si kohúta na víne. Miloš Mikuš pripravil recept s fotopostupom, s ktorým sa vám to určite podarí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop