Čo nás môžu deti naučiť o zdravom stravovaní

Autorka je dietologička a pôsobí vo vedení organizácie Words to Eat By, ktorá sa špecializuje na problematiku vzdelávania a osvety zdravého stravovania.

Mojou prácou, a robím ju rada, je učiť dospelých i deti zdravému stravovaniu. Dospelým vždy podčiarkujem, že sú pre svoje deti vzorom, ale tiež im pripomínam, že aj od nich sa môžu čo to naučiť.

Deti, počnúc batoľaťom, disponujú stravovacími návykmi, na ktoré už mnohí dospelí zabudli. Ak si rodičia nájdu chvíľu čas a prizrú sa svojim ratolestiam pozornejšie, budú príjemne prekvapení tým, čo všetko sa môžu od nich naučiť.

Tu sú štyri detské zvyky, ktoré dospelým môžu zmeniť ich stravovacie návyky – k lepšiemu.

Deti si jedlo nosia so sebou

Možno ste sa už zbavili svojej detskej termosky s motívom Star Wars, ale nazrite do školskej tašky vášho dieťaťa. Mali by ste si všimnúť najmä tieto tri veci, a bolo by múdre sa nimi inšpirovať:

Obed. Pokiaľ si zabalíte výdatný obed, tak nielenže ušetríte, pretože sa vyhnete kantíne, ale nehrozí, že obed budete musieť predčasne prerušiť. Ten svoj totiž už budete mať pripravený a hneď poruke. Navyše, vďaka príprave jedla doma máte kontrolu nad veľkosťou svojej porcie i jej obsahom. Čiže pravdepodobnosť prejedenia sa je nižšia.

Desiata. Síce už dávno nemáte školské prestávky na hranie, ale to neznamená, že si nemôžete so sebou nosiť niečo ľahké (napríklad ovocie) na preklenutie hladu medzi hlavnými chodmi. Deti zvyknú jesť každé tri – štyri hodiny, aby si udržali energiu potrebnú na sústredenie sa v škole. A to rozhodne môže fungovať aj u dospelých v práci.

Voda. Prenosná fľaša s vodou vám pomôže v dodržiavaní pitného režimu a tiež vás udrží ďalej od automatov s presladenými limonádami a džúsmi. Práve pitný režim je dôležitý, pretože už len ľahká dehydratácia môže negatívne ovplyvniť pamäť, koncentráciu a kognitívne myslenie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zdravé pravidlá: Raw jedlá majú riziká Čítajte 

Deti jedia len to, čo im chutí

Všimnite si, že deťom stačí jedno sústo nechutného jedla a druhýkrát si už nedajú. S dospelými je to často inak. Koľkokrát ste si odpili z nejakej malinovky alebo prežúvali pukance len preto, že ste ich mali pred sebou na stole?

Deti sú prieberčivé a odpornému jedlu ďalšiu šancu nedajú. Možno vedia prečo. Skúste si osvojiť niečo z tej detskej nevinnosti, ktorá umožňuje ohrdnúť jedlom prosto preto, lebo je nechutné. Kalórie sa dajú nabrať aj príjemnejším spôsobom než zatuchnutými pukancami.

Deti si užívajú každý hlt

Na druhej strane, keď sa už deti do niečoho zahryznú, užívajú si to. A vôbec nepočítajú kalórie a už tobôž sa nezaoberajú výčitkami svedomia. Všimnite si, ako sa vrhajú po narodeninovej torte, chcú si len užiť opojnú sladkú chuť.

Pritom nemusí ísť nevyhnutné o sladké hostiny. Všimli ste si niekedy batoľatá, ako sa správajú k neznámemu jedlu? Neskúšajú len chuť, snažia sa zapojiť všetky zmysly – ako jedlo vyzerá či ako vonia. Niečo také prosté ako zelená fazuľa sa odrazu stáva objektom hodným hlbšieho výskumu. A radosti.

Malé deti bez problémov dokážu to, o čo sa dlhé mesiace pokúšajú dospelí na čele s dietológmi – uvedomelé jedenie. To značí spomaliť, uvedomiť a vychutnávať si každé sústo – od chuti, vzhľadu až po vôňu – bez akýchkoľvek rušivých momentov.

Dospelí zvyknú jesť inak. Zvyčajne len náhlivo hlcú. Koľkokrát ste si chceli odhryznúť zo svojho sendviča, aby ste si hneď nato uvedomili, že už ste ho zjedli? A nemáte ani potuchy ako a kedy sa to stalo.

Práca, čítanie či televízia počas jedenia len odvádzajú pozornosť od jedla samotného. A to je problém, pretože ak sa človek na jedlo nesústredí, ľahko sa môže prejesť. A keď sa to začne diať častejšie, nevyhnutným následkom je zvyšujúca sa hmotnosť.

Takže odložte telefón, vypnite počítač a sústreďte sa na jedlo, užívajte si ho presne tak, ako deti. Ostatné činnosti nechajte na neskôr.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo riskujete, ak z dieťaťa urobíte vegána Čítajte 

Deti sa neprejedajú

Deti majú prirodzenú schopnosť regulovať príjem jedla. Jedia, keď sú hladné a prestanú, keď majú dosť. Ale s pribúdajúcim vekom jedinec začína ignorovať vnútorný pocit hladu. Miesto toho stále viac a viac reaguje na vonkajšie signály podnecujúce apetít.

Povedzme, že ste práve dojedli obed, no pri pekárni, okolo ktorej prechádzate, zacítite dráždivú vôňu čerstvo upečenej tvarohovej buchty. Pokiaľ si jednu kúpite, podľahli ste pokušeniu, nie hladu. Externé podnety ako vzhľad či vôňa veľmi často vedú ku konzumácii napriek tomu, že naše telo hlad nepociťuje.

Rovnako môže príjem jedla podnietiť určité emotívne vypätie, napríklad stres, hnev, alebo človek siaha po jedle len tak, z nudy.

Skúste v sebe opäť nájsť dieťa. Jedzte vtedy, keď sa ozve telo, keď máte hlad, vyhnite sa vyjedaniu chladničky pod tlakom emócií či iných vonkajších podnetov.

Keď cítite, že už máte takmer dosť, proste nejedzte. Vyvarujete sa tak nepríjemnému pocitu prejedenia a nafúknutia.

Autor: Cara Rosenbloom