Počítače ani tablety očné chyby nevyvolajú, pri krátkozrakosti však neprospievajú

Výskumníci a oční lekári uvádzajú, že za posledných tridsať rokov sa krátkozrakosť, inak nazývaná aj myopia, stala globálnym problémom. Hoci sa jej výskyt líši v rôznych populáciách i etnických skupinách, odborníci sa zhodujú, že problémami najčastejšie trpia práve mladí, školopovinní ľudia.

Očná lekárka Iveta Katuščáková z UVEA Mediklinik v Martine upozorňuje, že v Európe ide približne o 25 percent končiacich stredoškolákov, ktorí majú problém so zrakom. Zo všetkých krajín na svete sú na tom najhoršie Japonsko, Čína a krajiny Ďalekého východu, kde má tento problém 80 až 90 percent mladých ľudí.

(zdroj: Flickr.com)

Okuliare verzus operácia

K oftalmológovi prichádzajú už deti od šiestich rokov. U tých sa krátkozrakosť koriguje pomocou okuliarov. „V tomto prípade ide o krátkozrakosť nízkeho a stredného stupňa, ktorá nepresiahne hodnotu -6 dioptrií a môže postupovať asi do 20 roku života,“ hovorí Katuščáková.

Dopĺňa ju očný lekár Peter Žiak: „U pacientov s krátkozrakosťou sa najčastejšie vykonáva takzvaný excimer laserový zákrok, verejnosti známy aj ako laserová operácia očí. Tá je určená pre ľudí s hodnotou najviac do -9,0 dioptrií, ktorí dovŕšia aspoň hranicu 18 rokov.“

Zjednodušene povedané, u menších detí sa zrak môže upraviť vďaka okuliarom, dospelí majú možnosť siahnuť aj po operačnom zákroku.

Presná príčina neznáma

Hoci v súčasnosti radi vidíme vinníkov v moderných technológiách, hlavná príčina krátkozrakosti dodnes nie je presne známa. Hovorí sa o dedičnosti, častom pozeraní na predmety z bezprostrednej blízkosti, ale aj o nedostatočnom pobyte na dennom svetle. K tomuto dôvodu sa prikláňa aj štúdia z minulého roka.

„Presné vysvetlenie, prečo pobyt vonku na svetle znižuje nárast krátkozrakosti nie je, ale jedna z hypotéz znie, že svetlo stimuluje uvoľňovanie dopamínu do sietnice, kde bráni predlžovaniu oka počas jeho vývoja,“ vysvetľuje Iveta Katuščáková.

Dodáva tiež, že dnes je potvrdené, že očné chyby nevyvoláva sedenie za počítačom, používanie mobilu či tabletu. „Existuje však celý rad štúdii, v ktorých sa dáva do súvisu nárast dioptrií s nadmernou záťažou očí pri práci na blízko, ako aj s pobytom, ktorý strávime vonku na dennom svetle,“ hovorí lekárka.

(zdroj: Pexels.com)

S monitorom sa kamaráťte, no nie príliš

Ak ste sa potešili, že za vašu krátkozrakosť nemôže pozeranie sa na monitor, Katuščáková upozorňuje, že ani dlhodobé vysedávanie pred obrazovkou počítača nášmu zdraviu neprospieva. „U detí môže vyvolať bolesti hlavy a u dospelých takzvaný syndróm počítačového videnia. Ten sa prejavuje únavou očí, začervenaním, slzením, dvojitým videním.“

Ohrozenejší sú ľudia s nekvalitným slzným filmom alebo tí, ktorí sa neliečia na rozličné očné chyby. Okrem toho pri intenzívnom sledovaní monitora mnoho ľudí zabúda žmurkať, čím môže vzniknúť takzvaný syndróm suchého oka. Doktorka preto odporúča dodržiavať niekoľko pravidiel a skúsiť aj cvičenia.

„Po dvadsiatich minútach práce s počítačom sa na chvíľu zahľadíme na vzdialený predmet a asi dvadsaťkrát za sebou zažmurkáme. Monitor si umiestnime približne šesťdesiat centimetrov od očí a mali by sme ho sledovať pod uhlom pätnásť až dvadsať stupňov,“ radí Katuščáková. 

(zdroj: Pexels.com)