Edith Piaf: Drogy a alkohol ju pripravili o majetok, fanúšikov aj priateľov

Edith Piaf, vlastným menom Edith Giovanna Gassion, sa musela od začiatku ťažko pretĺkať životom. Na svet prišla na schodoch jedného z parížskych domov.

Dodnes na ňom visí tabuľa, ktorá  pripomína jej narodenie: „Na schodoch tohto domu sa narodila 19. decembra 1915 v najväčšej chudobe Edith Piaf, ktorej hlas neskôr otriasol svetom.“

O detstve tejto výnimočnej speváčky sa veľa nevie, vyhla sa mu aj vo svojej útlej knižke memoárov. Jej matka bola speváčkou v kaviarňach, otec pouličným akrobatom. Dcéru ešte maličkú zverili do opatery babičiek. Tá z otcovej strany vlastnila nevestinec, kde Edith vyrastala.

Medzi ľahkými dievčatami sa naučila chodiť, tu sa hrávala s bábikami. Akokoľvek nevyhovujúce prostredie to bolo, predajné dievčatá  Edith milovali. Keď v troch rokoch oslepla po neliečenom zápale rohovky, vyzbierali sa jej na púť k svätej Tereze z Lisieux. A stal sa zázrak, po štyroch rokoch v tme začala opäť vidieť.

Tehotná v šestnástich

Nedostatok peňazí ju vyhnal na ulicu, kde spievala a čakala, kedy sa nad ňou niekto zľutuje a hodí jej do klobúka pár drobných. Práve tam stretla svoju prvú lásku, Malého Luisa, ktorý pracoval ako roznášač nákupov.

Narodila sa im dcéra Marcelle, Edith mala v tom čase čerstvých šestnásť. Láska k Louisovi dlho nevydržala. „Nikdy sa mi nepodarilo udržať si nadlho človeka, ktorého som milovala," tvrdila vo svojich spomienkach Piaf.

Od otca svojho dieťaťa ušla za vojakom, do ktorého sa bezhlavo zamilovala, no nový vzťah bol komplikovaný. Dôvodom bol Luis a dcéra, ktorá ich s Edith stále spájala.

„Môj legionár ma miloval. Žiadal, aby ho poslali do Afriky. Tam aj zahynul,“ spomínala vo svojej autobiografii. O tejto krátkej intenzívnej láske Piaf spievala v piesni Mon Légionnaire, ktorá ju preslávila. „Dlho som ju nemohla spievať bez chvenia," povedala.

Vraj sa jej vždy pritom vždy vynárali spomienky na strateného milenca aj na dieťa, ktoré v tom čase tiež zomrelo. Malá Marcelle dostala v dvoch rokoch smrteľný zápal mozgových blán. Táto udalosť bola poslednou kvapkou vo vzťahu Edit a Malého Luisa. Odvtedy sa už nevídali.

Potom sa Piaf opäť vrátila na ulicu. Mala dvadsať, keď jej hlas zaujal majiteľa nočného klubu Louisa Lepléena. Priamo z ulice ju vtiahol do svojho podniku, kde  sa stretávala  parížska smotánka. Práve on jej dal prezývku Môme Piaf, v preklade Vrabčiatko. Inšpiroval ho jej drobný vzrast.

Ochranné krídla však nad ňou držal sotva rok. Keď ho našli zavraždeného v jeho byte, obvinenie padlo na Edith. Nemala najlepšiu povesť, pohybovala sa na ulici medzi prostitútkami. Polícia však nemala dosť dôkazov, a tak mladú ženu napokon prepustili.

Cesta ku vzdelaniu

Po Lepléenovej vražde sa už nemohla vrátiť do jeho klubu, a tak skončila zase, tak ako mnohokrát predtým na ulici. Pomocnú ruku jej podal ďalší muž. Raymond Asso ju naučil vyberaným spôsobom, ukázala jej, aké knihy má čítať, čo si obliekať, aby zapadla medzi smotánku.

„On bol prvý človek, ktorý mi pomohol nezištne, a nie preto, aby som sa na druhý deň stala jeho milenkou. Predtým som nijakú knižku ani neotvorila, myslela som si, že čítajú iba buržuji. Raymond ma zmenil. Naučil ma, ako sa stať človekom," spomínala na svojho dobrodinca, ktorý sa stal jej textárom a manžérom. 

Ich vzťah sa skončil, keď Raymond narukoval. Edith  sa cítila opustená vo vojnovom Paríži a hľadala spriaznenú dušu v každom peknom mužovi, ktorý jej prišiel do cesty.

Miláčik Marcel

Medzi desiatkami milencov bol jeden výnimočný. Boxerský šampión Marcel Cerdan sa stal pre vtedy už slávnu šansoniérku životnou láskou. Zoznámili sa počas jej návštevy Spojených štátov. „Marcel ma znova naučil žiť, zbavil ma trpkosti a beznádeje,“ tvrdila.

Na fotografiách s ním Piaf skutočne žiari. Ani tento médiami ostro sledovaný vzťah však nebol bezproblémový, keďže Cerdan bol ženatý. Napokon predčasne zahynul pri leteckom nešťastí. Lietadlo na trase Paríž - New York havarovalo pri Azorských ostrovoch.

Edith  na neho nedokázala zabudnúť. V jednej z najdojemnejších pasáží vo svojej autobiografii opisuje ako sa vždy, keď stála pred dôležitým rozhodnutím, radila v duchu s Marcelom. Jeho smrť ju hlboko zasiahla.

„Vzdala som sa. Padla som na samé dno priepasti. Tento úder som nevydržala, uchýlila som sa k narkotikám," priznala. Bola závislá od morfia. Začala ho užívať dva roky po Cerdanovej smrti, po ťažkej autonehode.

Lekári jej ho ordinovali, aby ju netrápili bolesti. Nikto vtedy netušil, že by sa u nej mohla rozvinúť taká silná závislosť, že bez svojej „dávky“ sa nedokáže ani postaviť na pódium. 

„Moji priatelia ma vídali s penou na ústach. Videli ma, ako si za kulisami narýchlo cez sukňu a pančuchy vpichujem injekciu, bez ktorej som už nemohla vyjsť na scénu," povedala. Keď sa raz pokúsila zvládnuť koncert bez drogy, nespomenula si na text a diváci ju vypískali.

Muži, drogy, alkohol

Zo svojej závislosti sa niekoľkokrát liečila. Drogy a alkohol ju pripravili o majetok, fanúšikov aj priateľov. Paradoxne, o mužov nemala núdzu ani v tom najťažšom období.

Niekoľko ďalších románikov zavŕšila svadba s gréckym kaderníkom Théom Sarapom. Ona mala štyridsaťsedem a jej manžel o dvadsať rokov menej. Bulvárni novinári rozoberali necitlivo ich nerovný vzťah.

A Edith nemala energiu im čeliť. Jej zdravotný stav sa v tom čase prudko zhoršoval. Naposledy spievala 25. septembra 1962 z vrcholu Eiffelovej veže na premiére filmu Najdlhší deň.

V záhradách paláca Chaillot sedeli Eisenhower, Churchill, Montgomery, iránsky šach s cisárovnou, princ a princezná z Liége, grécka princezná Sophia, princ Rainer z Monaka, Elizabeth Taylorová, Sophia Lorenová a na gigantickom plátne sledovali siluetu Edith Piaf.

O rok neskôr 10. októbra 1963 zomrela. Keďže si vždy priala zomrieť v Paríži, jej manžel ju narýchlo previezol do tohto mesta a jej smrť oznámil až o deň neskôr. V deň pohrebu ju odprevádzalo k cintorínu Père Lachaise pol milióna ľudí.

Cirkev jej odmietla vystrojiť obrad, pretože podľa oficiálneho vyhlásenia „žila v rozpore s katolíckou morálkou, rozviedla sa a viedla búrlivý sexuálny život“. Edith Piaf uložili jej najbližší do hrobu spolu s jej otcom a dcérkou Marcelle. O sedem rokov neskôr tam pochovali aj Théa Sarapa, ktorý sa zabil pri autonehode.