Keby žil, oslavoval by tento rok osemdesiat rokov. Diváci si ho obľúbili pre jeho výnimočný komediálny talent, no v súkromí často ukazoval svoju menej prívetivú tvár. Podľa ľudí, ktorí ho dôverne poznali, býval prchký, uhundraný, bez štipky taktu a dokázal mnohých na počkanie uraziť.
Priatelia, jeho deti a manželky tvrdia, že týmto svojráznym spôsobom chránil svoje citlivé vnútro. Český režisér Jiří Krejčík, ktorý s Landovským dlhé roky spolupracoval, prirovnával jeho osobnosť k výbušnine: „On je, ako by ste cestovali s výbušninou. Nikdy sme nevedeli, kedy vybuchne. Jednoducho sa to dalo len predvídať.“
S Václavom Havlom boli dobrými priateľmi odjakživa
Ženy a rozvody
Pavel Landovský bol už ako dieťa zvláštny, nikdy sa nepodriadil názorom dospelých. „Počas vojny som domov naťahal množstvo zbraní, váľali sa vtedy po uliciach. Babička potom chodila s piatimi samopalmi navlečenými na pleci na políciu a ja som onedlho bol zase vyzbrojený,“ spomínal v jednom zo svojich posledných rozhovorov.
Jeho príhody z mladosti boli plné bizarných historiek, napríklad rád spomínal na to, ako s kamarátom Václavom Havlom „lovili“ ženy.
„My sme mali takú symbiózu. Ja som bol slávny a priebojný a on hovorieval, že keď sa na mňa nalepí, dvere na všetkých nočných podnikoch má otvorené. To už bol ženatý s veľmi peknou a tolerantnou Oľgou,“ prezradil netaktne.
Aj Landovský sa oženil mladý. „Prvá manželka sa volala Mirka. Vzal si ju, keď mal devätnásť, ona o rok menej. V tomto vzťahu sa narodila Iva. Manželstvo vydržalo krátko, len tri mesiace,“ spomína jeho sestra Helena na to, ako si založil rodinu.
„Potom si vzal Helenu, ktorá pracovala v divadle. Mali spolu dcéry Beatrice a Andreu. V polovici sedemdesiatych rokov si vzal Evu, s ktorou mal syna Jakuba a potom si vzal ešte Markétu,“ prezrádza celú anabázu bratovho rodinného života.
Pavel Landovský mal dokopy štyri manželky a sedem detí. „Som rodinný typ. Ženy ma k rozvodom vždy dohnali, neviem, prečo sa tak chceli vydávať,“ okomentoval svoju citovú nestálosť.

Hercom bez vzdelania
Stvárnil desiatky postáv v kultových filmoch ako Ostro sledované vlaky, Markéta Lazarová, Utrpení mladého Boháčka, Adelheid, nezabudnuteľná bola jeho postava majora v komédii Černí baroni.
Z novších filmov sme ho mohli vidieť v tituloch Vratné lahve, Chyťte doktora alebo Nestyda. Ako herec nemal odborné vzdelanie. Bol veľmi vydareným samorastom a pri každej príležitosti opakoval, že nikdy nehrá, vždy je len samým sebou.
Istý čas prežil nedobrovoľne v exile. V roku 1978 podpísal Chartu 77 a v rámci akcie Asanace bol nútený opustiť republiku. Osemnásť rokov jeho talent obdivovali diváci viedenského Burgtheatre. Domov sa vrátil až po Nežnej revolúcii.
Často spomínal na roky strávené s eštebákmi v pätách. Jeden z nich mu spôsobil zlomeniny nohy, Landovský si musel potom pomáhať pri chôdzi paličkou. Eštebákom pripisuje aj mŕtvicu, ktorá ho postihla na divadelnom zájazde.
„Bola to malá mozgová príhoda, dodnes mám pocit, že mi ju niekto zapríčinil,“ narážal na nekonečné výsluchy, ktoré mu podlomili zdravie.
V staršom veku sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Trápila ho cukrovka, mal problémy s alkoholom a chôdzou: „Trpím. Trpím na všetko, som totiž hypochonder. Jediné, čo mám v poriadku, je srdce,“ okomentoval svoj ťažký stav.
Paradoxne práve srdce ho napokon zradilo. Zomrel na infarkt, ktorý dostal niekoľko hodín po návrate z nemocnice, vo svojom milovanom kresle v obývačke pre televízorom.