Klára Halandová pracovala v osemdesiatych rokoch v Liečebnom dome Hviezdoslav. Vysoké Tatry vyhľadávali hostia prevažne z dôvodu respiračných ochorení.
Dýchali čerstvý tatranský vzduch a užívali si oddych alebo sa do Tatier vybrali za odmenu, ktorú im ponúkol ich zamestnávateľ.
Keď hotel po rokoch rekonštruovali a otvárali ho ako Grand Hotel Kempinski vedela, že sa musí prihlásiť na konkurz. Práca kultúrneho referenta sa zmenila a rovnako sa zmenil jej názov.
Dnes je Klára Halandová concierge v luxusnom hoteli tesne pred odchodom do dôchodku, no stále plní požiadavky tatranských turistov. Ako sa zmenili a ako dnes vyzerá turizmus v slovenských horách nám prezradila v rozhovore.
Ako ste sa dostali k práci v hoteli?
K práci kultúrnej referentky som sa dostala podobne ako k terajšej. V roku 1976 sa otváral liečebný dom Helios, prijali ma a o mesiac som už pracovala v LD Hviezdoslav. Pred otvorením nového “Grandu“ v roku 2009 bol v Starom Smokovci vyhlásený konkurz na rôzne hotelové profesie. Vedela som, že tam musím ísť! Práca v liečebnom dome bola veľkolepá, veľmi pestrá, tvorili sme program spoločenského diania. Bolo to prepojené so športovými akciami ako Tatranský pohár - skoky na lyžiach, Výstupy na Kriváň či Rysy.
Ako si máme predstaviť prácu kultúrnej referentky v liečebnom dome osemdesiatych rokov?
Kultúrny program sa zostavoval každý týždeň, schvaľoval ho vedúci lekár. Napríklad, trikrát týždenne knižnica, jedenkrát diskotéka, jedenkrát tanečný večierok s hudobnou skupinou, premietala som filmy na uhlíkovej premietačke v kabínke na povale nad súčasnou Grand Restaurant. Organizovali sme vychádzky za históriou osady aj poldenné túry s rehabilitačným pracovníkom. Robili sme zájazdy do okolia, aj do Poľska. Nechýbali koncerty, vystúpenia folklórnych súborov, besedy s lekárom, s horským vodcom, o Tatrách a podobne. Ľudia sa najčastejšie pýtali, kedy bude najbližšia tancovačka, ale zaujímali sa aj o históriou Tatier a výlety do okolia.
Z akých krajín boli najčastejšie návštevníci v osemdesiatych rokoch a odkiaľ sú dnes?
V osemdesiatych rokoch boli hostia najmä z Čiech a Slovenska. Väčšina našich hostí v súčasnosti sú Slováci – ich podiel dosahuje 45 percent. Nasledujú ich Česi – tých je 23 percent. Potom sú to najmä hostia zo susedných krajín, ako je Poľsko, Maďarsko a Rakúsko. Vítame však klientelu z celého sveta a hrdí sme najmä na to, že máme veľký podiel hostí, ktorí sa k nám vracajú pravidelne.
Viete už dnes predpokladať, akú zábavu hľadajú jednotlivé národy? Dá sa povedať, že niektoré krajiny sú viac na tancovanie, iné na wellness a ďalšie skôr na turistiku?
Každý hosť je individuálny a požiadavky sa preto nedajú vyslovene špecifikovať podľa národnosti. Vo všeobecnosti ale platí, že hostia z Izraela alebo z Veľkej Británie majú viac požiadaviek, keďže nepoznajú špecifickosť regiónu a jeho možnosti. Napriek množstvu ponúk, ktoré máme, stále nevedia, čo majú robiť. Stále však platí to, že hosťom sa snažíme splniť každé prianie bez ohľadu na ich národnosť.
Tatranskí hostia v minulosti (zdroj: Grand Hotel Kempinski)Kedysi sa do Tatier chodilo najmä za kúpeľnou kultúrou. Stále tento trend pretrváva alebo chcú ľudia chodiť skôr do prírody?
Kedysi pôsobili Tatry ako klimatické kúpele, ľudia sem chodili kvôli čerstvému vzduchu a horskej klíme. To, samozrejme, platí aj dnes, tatranská príroda je pre mnohých hostí lákadlom. Svoje si tu nájdu aktívni turisti, ale aj tí, ktorí sa chcú venovať len príjemným prechádzkam, napríklad okolo Štrbského plesa. V spa majú potom možnosť relaxovať vo viacerých typoch sáun, dopriať si masáž či inú relaxačnú procedúru.
Ktoré podujatia a miesta ste návštevníkom najradšej odporúčali?
Nakoľko to boli astmatickí pacienti návšteva jaskýň bola pre nich výdatná inhalácia. Starší pacienti mali radi folklórne programy. Zahraniční hostia často absolvovali všetky výlety do okolia.
Aká bola v časoch socializmu atmosféra v hoteli a celkovo v Tatrách?
Ľudia boli družní, spoločenskí, vedeli sa neuveriteľne zabávať bez ohľadu na vek. Spomínam si, že keď prišiel niekto výnimočný, hneď zasvietil v dave. Bolo to obdobie, keď za kultúrou do kúpeľov chodili aj obyvatelia osady, zamestnanci a športovci. Hostia vyhľadávali zábavu a chceli zabudnúť na chorobu. Jednoducho pookriať. Chodili na vychádzky a tatranská klíma robila skutočné zázraky. Tvrdili, že celý rok sú v pohode, ak strávia aspoň 3 týždne na Štrbskom Plese.
Aká je situácia dnes?
Dnes existujú luxusné ponuky pre hostí: výlet na Lomnický štít, let balónom, vyhliadkové lety, psie záprahy, túry s horským vodcom, pozorovanie medveďov, jazda na koči. Hosť si má z čoho vybrať, ponuky nie sú ohraničené. Dnes sa rozvíja aj oblasť kongresovej turistiky, ktorá je tiež veľmi špecifická. Organizátori musia zabezpečiť nielen unikátnu lokalitu, ale aj originálny program. Takto sme napríklad zabezpečovali vatru, cez ktorú mohli účastníci teambuildingu preskakovať.
Využívajú hostia hotela služby concierge? Myslíte si, že má toto povolanie v dobe internetu budúcnosť?
Určite, ten ľudský faktor je tu nenahraditeľný a každý hosť potrebuje individuálny prístup. Všetko nadväzuje na službu concierge, v podstate sa o všetko postaráme. Boli tu, napríklad, hostia zo zahraničia, ktorí si priali, aby sme pre ich dospelú dcéru k okrúhlym narodeninám nakúpili darčeky, ktoré by symbolizovali Slovensko.
Hotely v Tatrách boli obľúbeným miestom oddychu (zdroj: Grand Hotel Kempinski)Vidíte rozdiel medzi tým, čo ste robili vtedy a teraz?
V minulosti, samozrejme, nebolo také množstvo ponúk, chýbal svet internetu a dnešnej techniky. Vtedy boli akcie viac skupinové a dnes sú to programy šité na mieru pre jednotlivé skupiny podľa ich želania.
Sú dnes hostia hotelov teda menej družní? Vyhľadávajú skôr súkromie?
Ako som už spomínala, kedysi boli hostia družnejší, spoločenskí a dokázali sa spolu zabávať. Dnes za oddychom cestujú skôr páry alebo rodiny s blízkymi priateľmi. Skôr si užívajú aktivity v úzkom kruhu, naplánované na mieru len pre seba, nie hromadne. Ak ide o skupiny, sú to väčšinou kolegovia z práce, ktorí prídu do Tatier napríklad na teambuilding, firemnú lyžovačku alebo na vianočný večierok.
Aké sú aktuálne najobľúbenejšie miesta, kam ľudí radi posielate?
Hostia sa zaujímajú o turistické vychádzky. Radi ich nasmerujeme k Vodopádu Skok, na Popradské Pleso a k Symbolickému cintorínu, niektorí sa vyvezú len lanovkou na Solisko k chate.
Vnímajú vás teraz hostia inak, ako tomu bolo predtým?
Nemyslím, hostia vidia a vycítia, že nám na nich skutočne záleží a to je podstatné.
Ktoré obdobie je pre turistov najpríťažlivejšie?
Najsilnejšou sezónou je určite leto. Svoje čaro však majú Tatry v každom ročnom období a to návštevníci dobre vedia. Vždy sa tu môžu venovať iným aktivitám a oddýchnuť si tu stále inak. Tatry sú typické nielen letnou turistikou a zimnou lyžovačkou, ale radi sem zavítajú aj golfoví nadšenci. Na jeseň, kedy hrá tatranská príroda pestrými jesennými farbami si zase radi prídu užiť stále počasie.ä
Niekdajší hotel Kriváň pri Štrbskom plese (zdroj: Grand Hotel Kempinski)Utkveli vám v pamäti nejaké momenty, na ktoré nedokážete zabudnúť?
Do LD Hviezdoslav chodili na liečenie aj východní Nemci. Raz nám jeden ukázal fotky z túry, kde bol odfotený s medveďom, o ktorom si myslel, že je to len niekto prezlečený. Keď sme mu vysvetlili, že to bol skutočný medveď, dostal dodatočný šok. Konal sa tu aj Sumit V4 stretnutie prezidentov, nedávno hotel navštívil Generálny tajomník OSN – sú to silné momenty a dá sa pri tom veľa naučiť.
Čo by ste najradšej z minulosti oživili? A čo sa vám viac páči na dnešnej dobe?
Ak by sa dalo oživila by som tatranské lesy, ktoré v roku 2004 zničila víchrica. Taktiež by som rada vrátila čas, keď Štrbské Pleso malo asi 600 obyvateľov a pulzoval tu zdravý horalský život. Dnes v zime, keď zavrú lanovky, stretnete v osade skôr medveďa... Páči sa mi práca v našom hoteli. Pracujú tu kolegovia rôznych národností a prichádzajú sem hostia z celého sveta. Je zaujímavé, ako sa dá toto všetko skĺbiť, zjednotiť a výsledkom je slušne fungujúci hotel.
Okolie Štrbského plesa v minulosti (zdroj: Grand Hotel Kempinski)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
