SME
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Zuzana Pacáková: Biela noc ponúkne aj lúku z miliónov kvapiek

Tento rok už druhýkrát rozsvieti Bratislavu Biela noc.

(Zdroj: archív Z. P.)

Aká bude tohtoročná Biela noc?

Tento rok príde do Bratislavy rozprávkový Mrak zo šiestich tisícov žiaroviek, ktoré môžu ľudia zapínať a zhasínať a vytvárať tak lokálnu svetelnú búrku od kanadských umelcov Caitlinda R. C. Browna a Wayna Garetta. Doteraz získal množstvo dizajnérskych ocenení a prešiel celý svet, je to doslova ikonické dielo svetelného dizajnu. Ďalšou inštaláciou bude obrovský levitujúci kruh Vincenta Leroya. Ľudia, ktorí doň vstúpia, budú mať pocit, akoby prešli do inej dimenzie, kde sa okolo nich spomalí čas. Starý bratislavský most sa rozohrá farbami a reštaurácia Ufo na moste SNP sa premení na maják. Návštevníci festivalu sa budú môcť prejsť po lúke z miliónov kvapiek alebo vidieť tlkot svojho srdca na fasáde Hradu. A keďže sme multižánrový festival, okrem vizuálneho umenia sú pripravené aj divadelné predstavenia, performancie, koncerty, tanec. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vlastne vznikla myšlienka zorganizovať takýto projekt?

Keď som prišla pred dvanástimi rokmi ako študentka do Francúzska, zažila som prvýkrát Bielu noc v Paríži a bola som očarená. Celé mesto o ničom inom nehovorilo. Ľudia sa na festival pripravovali, študovali si, čo má byť kde vystavené. Počas festivalu boli všade davy, preplnené metro. Väčšina návštevníkov sa preto pohybovala len v jednej štvrti, ale aj tak to bolo fascinujúce. Nikdy predtým som nič podobné nezažila. Na Slovensku v tom čase umenie ešte nevystavovalo vo verejných priestoroch.

Takže Paríž vás ohúril? Zažili ste niečo ako kultúrny šok?

Dá sa to tak povedať. Mala som osemnásť, keď som tam začala študovať koncepciu a riadenie kultúrnych projektov na Sorbonne. Oproti mojim spolužiakom, ktorí sa odmalička pohybovali na workshopoch a výstavách vo veľkých parížskych galériách a už v základnej škole sa učili základy estetiky, som mala čo doháňať. Zrazu som objavila zvláštny svet, v ktorom sa stretávali znalci umenia s jeho zberateľmi, ale aj s obyčajnými ľuďmi, ktorí chodia obdivovať umelecké diela len preto, že sa im páčia a robia im život krajším. Nikto sa tam nepozeral na umenie ako na niečo, čo by malo byť spoločnosti na príťaž, lebo to stojí peniaze. Všetci chápali, aké je dôležité pre každodenný život, ktorého bolo neoddeliteľnou súčasťou. Takže prvý rok som len chodila s otvorenými očami, veľa nasávala, študovala. Počas štúdia som bola na stážach vo všetkých veľkých parížskych galériách, od Louvru cez Musée d´Orsay až po Pompidou či Palais de Tokyo. A potom som si zvykla. Veci, ktoré boli pre mňa výnimočné, tak trochu zovšedneli, ale aj tak ma neprestali fascinovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Aká bola cesta od nápadu preniesť Bielu noc na Slovensko až po jej realizáciu?

Od momentu, keď som prvýkrát uvidela Bielu noc v Paríži až po prvý krok k jej realizácii prešlo niekoľko rokov. Kým som sa zabehla v štúdiu na Sorbonne, bolo to pre mňa náročné. Viete, nie je ťažké dostať sa tam z bilingválneho gymnázia v Košiciach, ale udržať sa je už ťažšie. Zo sedemsto prijatých študentov školu reálne skončí možno desať. Takže, keď som sa pustila do prípravy Bielej noci na Slovensku, mala som dvadsaťtri rokov. V tom čase sa stali Košice európskym mestom kultúry, a tak som si povedala, že by to mohla byť dobrá príležitosť. Oslovila som Zoru Jaurovú, vtedajšiu šéfku tímu európskeho mesta kultúry. Stretli sme sa v jednej bratislavskej kaviarni, ukazovala som jej fotografie z Paríža a podarilo sa mi nadchnúť ju pre tento projekt. Asi na ňu zapôsobilo moje veľké nadšenie. Fakt je, že vtedy som vôbec netušila, do čoho sa vlastne púšťam.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo vás v nasledujúcom období zaskočilo?

Zložitosť a mnohovrstevnosť tohto projektu. Zo začiatku by mi vôbec nenapadlo, že dielo, ktoré vyzerá úžasne na fotografiách, môže potom v skutočnosti, keď ho preveziete a nainštalujete, vyzerať inak, alebo že kamión, ktorý preváža monumentálnu svetelnú inštaláciu, bude meškať päť dní a ohrozí celé podujatie. Alebo sa vám môže pri inštalácii rúcať strop, lebo nemáte dobre vypracovaný posudok od statikov. Takýto obrovský festival je ako živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a len ťažko sa dá presne nalinajkovať. Dnes som už veľmi opatrná, na všetko máme zabezpečené posudky, poistenia, všetko dôkladne zvažujem, preratúvam, no aj tak je to vždy napínavé a dobrodružné.

Čo vám najviac pomáha prekonávať ťažkosti?

Skryť Vypnúť reklamu

Asi to, že svoju prácu milujem. Odmalička som sa pohybovala v kultúrnom prostredí, neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné. Rodičia ma nevodili ako dieťa po obchodných domoch, chodili sme za kultúrou. Desať rokov som sa venovala aktívne scénickému tancu a občas som sa pomýšľala, že sa mu budem venovať profesionálne. Napokon ma však pohltilo výtvarné umenie. Práca kurátora alebo dramaturga vie byť veľmi kreatívna. Musíte prísť s nejakou zaujímavou myšlienkou, víziou a potom objaviť spôsob, ako ju realizovať. Osloviť umelcov, ľudí, ktorí vám pomôžu s organizáciou projektu, dať mu vlastnú tvár, jedinečnosť a identitu. Nehovoriac o zháňaní peňazí, produkcii, komunikácii s ľuďmi, logistike. Ide o zlúčenie kreativity s manažérskou prácou a človek pritom posúva hranicu svojich možností. Učím sa byť nohami na zemi, hoci tak veľmi rada lietam.

Skryť Vypnúť reklamu

Pracujete s množstvom ľudí. Ktoré stretnutia sú pre vás najviac inšpiratívne?

Počas Bielej noci som spoznala ľudí všetkých možných profesií. Od potápačov a horolezcov, ktorí nám pomáhajú s náročnými inštaláciami, cez elektrikárov, stavbárov, grafikov, pamiatkarov, úradníkov, politikov, marketérov, riaditeľov firiem, ochranárov až po brigádnikov a dobrovoľníkov. Keď nám skratoval v Košiciach Mrak, ktorý bude tento rok vystavený v Bratislave, vystriedali sa na ňom všetci elektrikári z okolia, kým sa ho podarilo opraviť. Nezabudnuteľná bola pre mňa spolupráca s dvanástimi väzňami, ktorí nám zošívali z cédečiek obrovské pologule z Paríža. Boli nesmierne hrdí na to, čo sa im podarilo vytvoriť. Vtedy som naplno pocítila, aký môže mať umenie zmysel.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas prípravnej fázy festivalu veľa cestujete. Kam sa najčastejšie vraciate?

Určite do Paríža, toto mesto považujem za svoj druhý domov. Nikdy ma neprestane baviť. Ľudia tam doslova žijú v uliciach, a to aj v zime. Stretávajú sa na koncertoch, v divadlách, galériách a vždy si radšej vypijú kávu v kaviarni než doma. Možno aj preto, že majú maličké byty, kde sa dá len prespať. Naše paneláky sú oproti nim skutočný luxus. Ale nikto to nevníma ako obmedzenie, ľudia žijú vonku a neuveriteľne slobodne. Nikto sa nestará o to, čo robia druhí. Je to úplne iná atmosféra ako u nás na Slovensku, kde stále niekto niečo rieši. Páči sa mi, ako si Francúzi vedia užívať verejný priestor. Biela noc je veľmi francúzska, lebo sa odohráva vonku – na uliciach, námestiach, v parkoch a vo verejných budovách.

Skryť Vypnúť reklamu

Preniesli ste si niečo z parížskeho životného štýlu aj do vášho súkromia na Slovensku?

Skúšala som doma zorganizovať piknik v parku, tak ako sa bežne robí v Paríži. Na brehoch Seiny ľudia cvičia, hrajú sa s deťmi alebo si nabalia do košíka bagety s vínom a so syrom a užívajú si park. Presne takú predstavu som mala aj doma, uverejnila som cez facebook pozvánku na piknik. A moji slovenskí známi sa ma potom pýtali, čo som tým myslela. Nechápali, prečo ich pozývam niekam, kde sa nedá grilovať ani opekať. Ale, bolo to už dávnejšie a treba povedať, že situácia sa postupne mení k lepšiemu. Páčilo by sa mi, keby sa naši ľudia naučili vnímať mestá a ulice ako súčasť svojich domovov. Potom by im určite nenapadlo zahodiť na chodníku papier len preto, lebo sa im zdá, že ten priestor nikomu nepatrí.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vnímajú váš spôsob života vaši najbližší, priateľ a rodina?

Keď vrcholia prípravy na Bielu noc, tak sa na mňa niekedy hnevajú, lebo sa ma snažia podporovať a ja im to vraciam tak, že vybuchnem, keď mi niečo nevyjde, alebo nezdvíham telefóny. Od júla do októbra so mnou nie je bohvieaká komunikácia. Pritom mojich najbližších zapájam, kde sa dá. Otec mi pomáha zháňať statikov, mama s poštou, sestra s prekladmi a priateľ, ktorý je odborníkom na IT technológie, je priamo zapojený do tvorby festivalu. Takže, keď sa to so mnou nedá vydržať, tak si občas pofrflú, ale napokon to vždy nejako strpia, lebo vedia, že inak to nejde. Musím robiť niečo, čo ma baví a naplno. Potom sa im snažím všetko vynahradiť od januára do marca, keď mám trochu pokojnejšie obdobie. Dokonca vtedy aj doma niečo navarím.

Skryť Vypnúť reklamu

Foto: Petra Bošanská

Vizáž a styling: Jana Milatová

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 061
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 699
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 232
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 074
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 010
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 691
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 314
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 244
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 230
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 079
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Druhú dávku by ste mali dostať do 42 dní.

6 h

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

52m