Sú ľudia, ktorí potrebujú skúšať všetky nové diéty, ktoré sa objavia a sú takí, ktorí ich nanešťastie musia dodržiavať zo zdravotných dôvodov. Takýmto prípadom je aj takzvaná bezlepková diéta, kedy človek zo stravy vylúči potraviny obsahujúce lepok – teda pšenicu, jačmeň, raž a ovos.
Najčastejším dôvodom býva diagnostikovaná celiakia. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí bezlepkovej diéte podľahnú len preto, že sa dopočuli, že lepok je zlý.
(zdroj: Pixabay.com)„Medicínsky sa nikdy nepotvrdilo, že by lepok škodil všetkým ľuďom bez výnimky. Problém spôsobuje iba tým, ktorých imunitný systém naň nejako abnormálne reaguje,“ hovorí gastroenterológ Peter Minárik. Tou nezvyčajnou reakciou sú predovšetkým tráviace ťažkosti, problémy so vstrebávaním živín ako vápnik a železo, chudokrvnosť či kožná reakcia.
Ak sa však človek rozhodne vysadiť lepok len preto, že chce experimentovať so svojou stravou alebo dokonca verí, že je tento komplex bielkovín škodlivý, ešte to nemusí znamenať, že sa správa rozumne. Gastroenterológ Michal Pješčák uvádza, že „V tele zdravého človeka sa tieto bielkoviny rozštiepia enzýmami v tenkom čreve a bežne vstrebávajú.”
Slepá viera, ktorá pramení najmä z toho, že je niečo v móde, tak nie je vždy úplne na mieste.
Chudnutie bez lepku? Mýtus
Ak sa človek dobrovoľne rozhodne stravovať bezlepkovo, mal by vedieť, ktoré potraviny jesť, ktoré vylúčiť, ale najmä to, čo od takejto diéty očakáva.
Jedným z dôvodov, pre ktorý ľudia vylúčia zo stravy lepok, je túžba po krajšej postave. Podľa Pješčáka však nie je pravidlom, že bezlepková strava vedie k zníženiu hmotnosti, pretože samotný lepok ju nezvyšuje.
„Na zníženie hmotnosti má vplyv nižší kalorický príjem, pričom aj bezlepkové potraviny majú dostatok energie. Pokles hmotnosti je skôr daný tým, že človek prijme menej sacharidov, ktoré obsahuje napríklad pečivo a ak sa k tomu pridá aj pravidelné cvičenie, žiadaný pokles nadmernej hmotnosti sa dostaví,“ tvrdí. Podobne to vidí aj štúdia z roku 2012.
(zdroj: Flickr.com)Podľa Michala Pješčáka stúpol za posledné polstoročie príjem lepku v strave asi štvornásobne. „Preto dochádza aj k zvýšeniu počtu ľudí netolerujúcich lepok. Tým je možné vysvetliť, prečo sa niektorí ľudia, ktorí dosiaľ konzumovali pre nich bežnú stravu, možno s nadmerným množstvom lepku, cítia lepšie, ak začnú jesť bezlepkové potraviny,” hovorí.
Stav, kedy človek nemá celiakiu, ale i tak mu lepok nerobí dobre, sa nazýva neceliakálna bezgluténová senzitivita, teda intolerancia alebo citlivosť na lepok. Počas nášho života sa údajne všetci aspoň raz stretneme s nejakou neželanou reakciou na lepok.
Lepok nie je nevyhnutný pre život, ale...
Tak ako to je? Sú bezlepkové potraviny pre zdravých ľudí prospešné alebo nie?
„Nemôžeme povedať, že bezlepkové potraviny škodia ľuďom, ktorí netrpia na celiakiu alebo inú formu gluténovej poruchy. Takisto nemožno povedať, že bezlepkové potraviny sú menej nutrične bohaté než bežné obilniny. Aj v bezlepkovom chlebe, pečive alebo cestovinách môže byť vláknina alebo vitamíny. Lepok nie je nevyhnutný pre život a bezlepková diéta nie je preto automaticky nezdravá alebo nutrične chudobná strava,“ objasnil Peter Minárik.
Dodáva však, že lekári napriek tomu neodporúčajú, aby sa ľudia púšťali do bezlepkového stravovania bez medicínskych, respektíve zdravotných dôvodov.
(zdroj: Flickr.com)Vysadením lepku ste ešte nevyhrali
Najdôležitejším dôvodom, pre ktorý by ste si nemali samovoľne naordinovať bezlepkovú diétu je ten, že hoci máte ťažkosti, celiaku nemáte lekársky potvrdenú. Peter Minárik radí, že by sa najprv mala vylúčiť skrytá forma tohto ochorenia.
„Pokiaľ sa tak neurobí, potom pri obmedzení lepku v strave sa istý čas už nemusí dať ochorenie zistiť z krvi ani z mikroskopickej analýzy vzoriek sliznice tenkého čreva. Výsledky môžu byť falošne negatívne,“ vysvetľuje.
Bezlepkové vôbec nemusí byť bez lepku
„Ľudia, ktorí experimentujú s bezlepkovým stravovaním len preto, že je to v móde, sa stravujú skôr nízko-lepkovo než bezlepkovo. Neuvedomujú si totiž, že dôsledné bezlepkové stravovanie znamená viac než len odmietanie chleba, pečiva a cestovín pripravených z bežných obilnín,“ hovorí Minárik.
Pri skutočnej celiakii totiž ide o to, že pacienti nesmú zjesť viac ako 10 miligramov lepku denne. Preto musia byť pri stravovaní veľmi dôslední a dávať si pozor aj na jeho stopové množstvá v potrave. Na tie môžu nevedomky natrafiť napríklad aj v omáčkach, koreninách, bujónoch, hotových mäsových výrobkoch, zmrzline, pudingoch či zeleninových výrobkoch.
Mnohí si tiež neuvedomujú, že pravá bezlepková diéta nie je len o stravovacích návykoch, ale aj o čistých rukách zbavených lepku, prípadne používaní rukavíc pri práci s jedlom a taktiež aj o narábaní s kuchynským náčiním.
„Pri kuchynskej príprave musia celiatici dôsledne dbať na to, aby bežné potraviny s obsahom lepku neprišli do kontaktu s bezlepkovými, a aby ich tak nekontaminovali. K tomu treba v domácnosti striktne oddeliť lepkové a bezlepkové potraviny a suroviny, nepoužívať na ich spracovanie tie isté náradia ako nože a dosky alebo prístroje, napríklad hriankovače,“ upozorňuje Peter Minárik.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
