Striptér Diego: Striptíz chceme skultúrniť a premeniť na umenie

Tomáš Kavčák alias Diego tento rok priniesol na slovenský, ešte stále trochu ostýchavý, trh novinku – prvú slovenskú pánsku striptérsku skupinu.

S vystúpeniami začali šiesti tanečníci v rámci turné 16.9.2016 v Lučenci, skončia 15.12. v Košiciach.

Aktuálne majú za sebou vystúpenia v siedmich mestách a pre veľký záujem si budú musieť niektoré z miest ešte raz zopakovať.

Striptíz však stále ostáva tabuizovanou témou, ktorá spôsobuje mužskému aj ženskému pohlaviu červeň na lícach. Problémom je vulgárny nádych, ktorý toto slovo so sebou prináša.

Cieľom skupiny DIRTYY BOYZZ je priblížiť striptérske umenie ženám a spraviť z neho kultúrnejší, no stále zábavný a provokatívny zážitok, na ktorom sa dámy môžu uvoľniť a odviazať.

Opýtali sme sa preto samotného Diega, čo od projektu očakáva a aké sú Slovenky diváčky.

Skupina Dirtyy Boyzz (zdroj: Dirtyy Boyzz)

Máte za sebou už sedem miest. Ako by ste zatiaľ zhodnotili úspech projektu striptérskej skupiny?

Nevedeli sme, čo nás čaká, pretože táto téma je na Slovensku dosť háklivá. No sme milo prekvapení. Prvú akciu sme mali v Lučenci a deň na to sme boli vo Zvolene. V oboch mestách sme zaplnili sály. A postupne sa nám vypredávajú aj ďalšie mestá.

Čím je vaša skupina jedinečná?

Tento projekt je silný v tom, že v skupine tancujú aj striptéri z iných krajín ako zo Slovenska. Máme tam aj jedného černocha Kenza, tento pán je z oblasti Karibiku a je najlepší na svete. Máme tu aj Brazílčana, z ktorého sála temperament, má zmysel pre pohyb a tanec a v skupine je aj Rakúšan, ktorý tancuje na štýl filmu Magic Mike. Zvyšok sú Slováci a k tomu máme dvoch hostesov. Na vystúpeniach si robíme vlastnú kulisu aj svetlá. Takže si zabezpečujeme všetko na vystúpenie v štýle robotníkov, ako sú prepravky, lavice, oblečenie, v štýle rock´n ´roll-ových tanečníkov či Päťdesiat odtieňov sivej. Máme vlastnú krajčírku. Zostavu tanečníkov som volil tak, aby sme boli schopnosťami aj vzhľadom každý úplne iný. Postupne sa chceme rozrastať a pridať ďalších chlapov. Nemáme však takmer žiadnych sponzorov, všetko si robíme na vlastnú päsť. Je to aj tým, že sa venujeme téme striptízu, čoho sa mnohé firmy boja, lebo to má erotický podtón.

Podtitul turné je „Len pre ženy“, znamená to, že muži majú vstup zakázaný?

Objavia sa občas aj chlapi, no ide o absolútne minimum. Púšťame aj páry. Tie si to prídu užiť spoločne. Ale my chceme, aby to bolo vyslovene len pre ženy. Aby si tam oddýchli, užili si to, odviazali sa a vymenili sedenie doma, upratovanie a starosť o rodinu za trochu zábavy.

Striptízové vystúpenia na Slovensku ste už niekoľkokrát absolvovali, organizujete aj Majstrovstvá sveta v pánskom striptíze. Prečo ste sa rozhodli vytvoriť stálu skupinu a zorganizovať turné?

Ako agentúra robíme takéto akcie už približne šesť rokov. Ja v tomto biznise pôsobím trinásť rokov. Poznám veľa skupín v Európe, dokonca pracujem s Chippendales, keď majú vystúpenia v Európe a vidím obrovské medzery. Rešpektujem a skláňam klobúk pred formáciou CHIPPENDALES, ktorá si vytvorila na celom svete pevné meno a základy, ale za posledné roky ma viackrát sklamali komplexne, či kulisami v show a celým prevedením alebo výberov pánov. Sú na trhu tridsať rokov, no posledné roky klesajú výkonnosťou. Uvedomujú si, že už samotný názov skupiny zarezonuje, no už sa tak nesnažia podať maximálny výkon. Niektorí z nich zanedbávajú aj svoj vzhľad. Našou skupinou chceme povypĺňať medzery a máme plány vstupovať nielen na Slovensku, ale po celej Európe. Toto je skôr taký tréning, aby sme sa spoločne zosúladili a aby sme videli, ako ženy reagujú. Zatiaľ máme v pláne vyraziť do Čiech, Talianska a Poľska. Slovenské turné zopakujeme v apríli.

A ako teda zatiaľ reagujú?

Veľmi dobre. Prichádzajú sa na nás pozrieť ženy od 18 do 60 rokov. Aj ženy, ktoré o striptíze najprv pochybujú, po vystúpení zmenia pohľad. Naša šou je vyslovene kultúrno-divadelná. Máme osem alebo deväť tematických vystúpení, ktoré dámam predvedieme v každom meste. Po vystúpení sa s nami pri fotostene a na červenom koberci môžu ženy vyfotiť a odniesť si domov malú pamiatku.

Moderátorom vašich akcií je Binďo, no bratislavské vystúpenie uvádzal Robert Rosenberg. Ako sa vám s ním spolupracuje?

Robert je veľmi pokorný a príjemný. Veľmi sa zmenil. Trénuje dokonca thajský box a učí väčšinou deti. To by naňho nikto nepovedal. Zároveň dobre moderuje, je slušný, mám z neho radosť.

Choreografiu vám pripravuje Johny Mečoch. Je bežné, aby mala striptérska skupina svojho choreografa?

V každej skupine je vždy niekto, kto tanec ovláda lepšie a vedie ostatných. Náš Kenzo z Karibiku je striptér-choreograf, ale rozhodol som sa osloviť Johnyho, aby do striptízu vniesol viac tanca a spoločne by zmixovali svoje štýly. Tým z vystúpenia urobíme takmer divadlo. A nejde len o jednorázový projekt, s Johnym plánujeme dlhodobú spoluprácu. Je regulárnym členom skupiny.

Musí byť striptér zároveň dobrý tanečník?

Nemusí, práve preto som oslovil Johnyho, aby sa na nich pozrel a pracoval s nimi na tom, čo im nejde. Máme v skupine aj mužov, ktorý nevedeli vôbec tancovať, ale dobre vyzerali. Takže Johny s nimi popracoval na ich schopnostiach a vyzdvihol to, čo vedia najlepšie. Niektorí zas tancovali až príliš, tak ich bolo treba utlmiť.

Skupina Dirtyy Boyzz aj so svojim choreografom Johnym Mečochom (zdroj: Dirtyy Boyzz)

Aké sú Slovenky diváčky?

Slovenské publikum je veľmi odviazané a spontánne. Slováci síce sú ešte stále puritáni, ale žena, ktorá príde na našu akciu, necháva svoje puritánstvo doma. Nedávno k nám prišla pani okolo štyridsiatky, ktorá nám povedala, ako neznášala striptíz a mala voči nemu predsudky, no dotiahli ju kamarátky a ďakovala nám, že sme zmenili jej pohľad na takýto typ vystúpení. Videla ten pravý striptíz, ktorý my chceme skultúrniť a urobiť z neho umenie. Chceme docieliť to, aby sa na striptéra nepozeralo krivo. Ale môžem povedať, že Slovenky spolu s Češkami a Poľkami, sú najdivokejším publikom. Najhoršie je Rakúsko a Nemecko. Oni si to vôbec nevedia užiť, sú chladné.

Dôležitá informácia pre potenciálne návštevníčky šou - idete donaha?

Nie, máme špeciálne plachty, ktoré v závere nechajú zakryté to, čo má ostať zakryté. A ženám sa to dokonca páči. Sú aj ženy, ktoré sa nevedia dočkať, kedy si stiahneme nohavice. Ale nám ide o to, aby bol striptíz kultúrny. Pretože, keď na našu akciu príde nejaká dáma nad 40, podnikateľka či žena s predsudkami, jej názor na striptíz by sa mohol skomplikovať či zhoršiť a zavrela by pred ním dvere úplne. To nechceme.

Pri fotení po vystúpení sa k vám ženy dostanú doslova k telu. Stalo sa vám, že si dovolili viac ako by bolo slušné?

Ale áno, samozrejme. Sú tri typy žien. Prvý typ príde a chce sa len pozerať. Sadnú si, popíjajú víno a vychutnávajú si vystúpenie. Druhý typ žien prichádza dopredu, jasajú a potrebujú sa vyblázniť a tretí typ sú vtieravé ženy, ktoré si nenechajú vysvetliť, že nás nemajú chytať, škrabať alebo vyzliekať nohavice. Odviažu sa najmä po väčších dávkach alkoholu. Na bratislavskom vystúpení bol bar prázdny už v polovici šou. Alkohol v ich správaní často hrá rolu. Je to akcia, na ktorú sa vyberú raz za rok. Zvyšok roka je to o nákupoch, práci, škole či škôlke, manželovi.

Ale keby sa to isté dialo žene, pravdepodobne by to považovala za obťažovanie. Beriete to tak aj vy?

My to berieme ako odviazanie sa tých žien, ktoré sa len potrebovali nachvíľu zbaviť starosti a všednosti dní.

Nemali ste problémy v bežnom živote, keď ste okoliu museli povedať, že ste striptér? Napríklad v banke alebo v škôlke vašej dcéry...

Vždy tvrdím, že by človek mal robiť to, čo ho baví. Každé povolanie má význam. Keby nebolo smetiara, kráčame po odpadkoch. Bohužiaľ, ľudia to riešia, ale nemali by. Keď sa jednoducho chcem niekde zabaviť, idem. Je to náš život, nikto za nás neplatí účty, nerieši problémy, takže ak sa tým niekto zaoberá, je to jeho vlastný problém, ktorý si musí vyriešiť sám. Striptíz vnímam ako terapiu, pre seba, ale najmä pre ženy, ktoré na naše akcie chodia. Mnohé ženy, ktoré na striptíz prídu, majú nejaký sexuálny blok. Tou vizualizáciou a rôznymi predstavami, ktoré behajú dámam v ten večer hlavou, emócie, napätie a vzrušenie, ktoré zažívajú na našich predstaveniach funguje ako spôsob, ktorým preberú isté typy hormónov a domov odchádzajú nabudené a plné energie, čo nás veľmi teší.

Takže svojim spôsobom pomáhate aj mužom?

Presne tak. Ženám aj mužom. To je v podstate jeden z cieľov tohto biznisu. Aj nových striptérov v agentúre učím podobnému zmýšľaniu. Nemajú robiť dobre sami sebe, ale tým ženám, no zároveň majú byť úctiví a správať sa slušne.

Dokedy sa toto povolanie dá robiť?

Kým človek vyzerá dobre. Sú aj striptéri, ktorí majú päťdesiat a stále majú úspech.

Ako ste sa k povolaniu striptéra dostal vy?

To bola náhoda. Prezývka Diego vznikla, keď som hrával ako chlapec za Slovan. Na jednej diskotéke v Bratislave sme po maturite oslavovali a v istý moment DJ zahlásil, že chlap a žena, ktorí sa na jednu pesničku vyzlečú, dostanú päťtisíc korún. Spolužiaci ma po posilnení alkoholom do toho nahuckali. Napriek tomu, že som nebol extrovert a v živote som netancoval, no súhlasil som. Na jednu pieseň som sa vyzliekol, trochu si zatancoval, zožal som ovácie, rýchlo som zarobil peniaze a to ma lákalo. Tak som neskôr oslovil pár agentúr, ktoré ma prijali a tam to začalo. Rád som si neskôr organizoval vystúpenia aj sám a tiež pár známym a prirodzene som prišiel k tomu, že som založil agentúru pred šiestimi rokmi.

Môže mať striptér seriózny vzťah?

Samozrejme, niekoľkí chalani z našej skupiny majú vážne vzťahy a ich priateľky chodia na ich vystúpenia a bavia sa. Pretože vedia, že každý z nich má hranice. Spravia šou, odfotia sa s dámami a idú si po svojom. Existujú aj „lacní“ striptéri, ktorí tú hranicu prekročia, ale s takými my nemáme nič spoločné.