Plus-size modelka: Keď ma niekto nazve "bucľoškou", príde mi to vtipné

Lucia Ondrisová je jednou z mála slovenských modeliek, ktoré prezentujú módu pre nadrozmerné ženy.

(Zdroj: archív Lucie Ondrisovej / Mishel Photo)

Plus-size je veľmi široký pojem, ktorý má určité kritériá. Kto všetko sa môže považovať za plus-size, alebo teda nadrozmernú modelku?

Sú to ženy už s konfekciou 38, keďže žena s takouto veľkosťou sa nedostane do bežnej agentúry. Je pre ňu už príliš zaoblená, má krivky a nemuselo by jej sedieť dizajnérske oblečenie, ktoré sa šije väčšinou na veľkosti 34 a 36. Takže, žiaľbohu, už čokoľvek väčšie je považované za plus-size a niektoré agentúry majú hranicu trebárs na konfekcii 44 alebo 46, lebo už nechcú prezentovať obezitu. No iné idú aj do väčších konfekcií a nemajú problém ukazovať aj veľké ženy.

Pri niektorých takýchto modelkách by si človek povedal, že zosobňujú úplne normálne ženy s primeranou, zdravou hmotnosťou a výzorom.

Ja to nevnímam nejako zle, podľa mňa je super, že sa dnes už nájdu agentúry, ktoré sú ochotné zastupovať v podstate normálne ženy, teda takú bežnú väčšinovú konfekciu. Žiaľ, pri tomto pomenovaní je jasné, že bežných ľudí, ktorí tomu nerozumejú a vidia na babe s veľkosťou 38 označenie plus-size, to rozhorčí. Ale je to termín, ktorý vymysleli agentúry. Aj najslávnejší dizajnéri sami vyhlasujú, že ich veci nie sú robené pre krivky, čiže je to aj na nich, že chcú pokračovať v trende obliekania žien typu vešiak na šaty.

Plus-size modelky nemali nikdy toľko možností uchytiť sa, ako v súčasnosti. Súhlasíte?    

Áno a neviem, čo sa stalo. Mám pocit, že plus-size móda „vyskakovala“ aj predtým, ale nejako sa okolo nej nič nedialo. Teraz je z toho boom, oveľa viac agentúr prijíma takéto modelky. Napríklad Američanka Ashley Graham, ktorá ich reprezentuje, sa dostala na titulku športového magazínu. Ale nepovedala by som, že dostávajú tak veľký priestor, ako bežné modelky a ani si nemyslím, že by ich mali nahradiť. Vychudnutých modeliek je stále viac než plus-size modeliek a nemyslím si, že tento trend vymizne. Gro budú tvoriť určite stále ony.

Ťahalo Vás to k móde odmalička?

Práveže vôbec. Bola som taký rebelský tínedžer, metalistka, nosila som čierne oblečenie, obojky, čierny rúž a podobne. Ale v podstate to asi aj bola nejaká pretvárka, za ktorú som sa schovávala, keďže som nemala ideálnu postavu. Asi som sa skrývala za toto a povedala som si, že keď už nič iné, budem mať aspoň svoju hudbu. Ľutujem, že som neprišla skôr na to, že existuje plus-size modeling a možno by som to išla skúsiť niekedy v devätnástich alebo skôr.

S fotením som sa pohrávala už od pätnástich rokov, no to bolo len vtedy, keď kamarát potreboval modelku, tak som sa mu postavila pred objektív a hotovo. O plus-size modelingu som sa dozvedela, až keď som mala 24 rokov. Vtedy sa konala česká súťaž miss plus-size a cez nich som si našla českú agentúru, ktorá zastupuje takéto modelky. Hneď chceli, aby som prišla do Prahy a podpísala som s nimi zmluvu. Len ma mrzelo, že som s tým mohla začať oveľa skôr.

No predpokladám, že upísanie sa českému manažmentu vám prinieslo väčšie možnosti.

Väčšinou keď modelka podpíše s agentúrou zmluvu, tak vo všeobecnosti to môže trvať rok, dokonca rok aj pol, než sa jej podarí ju nejako pretlačiť. Je to predsa len nová tvár, možno má menej skúseností. Čiže s tou agentúrou zákaziek nebolo až tak veľa. Najväčšia prišla až tento rok v januári, keď ma dostali na prehliadku do Berlína, čo bol pre mňa veľký úspech. Zmluva s nimi mi však v podstate skončila a snažím sa zákazky riešiť sama.

Po prehliadke v Berlíne sa o Vás v médiách aj dosť veľa písalo. Bol to teda jeden z tých najväčších úspechov?

Berlín a asi ešte dve fotenia v Budapešti. Je to iné, keď už ide človek za hranice a vidí tam iný pohľad na vec, iný level profesionality tímu a podobne. Takže tieto dve boli pre mňa najväčším úspechom.

Prehliadka v Berlíne sa konala počas tamojšieho Týždňa módy, bol tam nejaký súvis?

Zorganizovala ju jedna organizácia v tom istom čase, ale v budove, v ktorej sme boli my, sa predvádzali iba modely dizajnérov plus-size módy. Čiže sme vôbec neprišli do kontaktu s klasickým Týždňom módy, ktorý sa tam konal. Naša prehliadka bola samostatnou udalosťou iba pre plus-size svet. Bola to trojdňová akcia a každý deň sme mali dve prehliadky.

Ako bežní ľudia v zahraničí reagovali na vás ako plus-size modelky?

V Berlíne na nás všetci reagovali tak, že sme vraj všetky strašne chudé. My sme tam boli väčšinou konfekčné veľkosti 40 a 42, a dizajnéri ani nechceli mať na pódiu väčšie čísla. Nakoniec tam predvádzali iba dve alebo tri takéto dievčatá. Chodilo tam veľmi veľa nemeckých pluz-size blogeriek, ktoré sú obrovské. A tie reagovali tak, že sme chudé a keď sa prezentuje plus-size oblečenie, malo by to byť na väčších ženách. Ony na to mali úplne iný pohľad, akoby sme tam ani vôbec nepatrili.

Ako je to u nás na Slovensku?

Na Slovensku je to rôzne. Niektorí sa o mne napríklad vyjadria, že aká som ja plus-size, veď som úplne štíhla. A niektorí sa zas vyjadrujú opačne, teda že žena, ktorá má väčší zadok a krivky, by sa nemala prezentovať ako modelka. Stretla som sa aj s takými, aj s onakými reakciami.

Aj plus-size modelky sa musia udržiavať vo forme. Ako to vyzerá?

Plus-size modelky by sa mali udržiavať vo forme, najmä keď sú zastupované agentúrou. Mali by cvičiť, aby boli pevnejšie a mali by mať vyváženejšiu stravu. Ale myslím, že tú stravu riešia najmä pred foteniami spodnej bielizne alebo pred prehliadkami s bielizňou. Čo viem, tak dievčatá jedia naozaj to, čo chcú. Ja som fungovala tak isto. Pred jednou prehliadkou v Prahe, na ktorej som mala predvádzať aj spodnú bielizeň, som dva týždne jedla len bielkoviny, nesolila som a zvýšila som aj tréning.

Ako je teda možné, že zdravým životným štýlom modelky neschudnú?

Je to tým, že na takej strave sú asi naozaj len pred prehliadkami a pomimo nich jedia aj väčšie porcie, čo som mala možnosť vidieť na vlastné oči.

Neobsahujú zmluvy s agentúrami pravidlá týkajúce sa práve toho, že žena nemôže pribrať nad alebo schudnúť pod určitú hmotnosť?

Neviem hovoriť za všetky agentúry, ale u tej mojej som to v zmluve nemala. No bolo ich treba informovať, že sa mi niečo stalo s hmotnosťou, s postavou... Väčšinou si agentúry samozrejme želajú, aby modelka zostala v tej konfekcii, v ktorej ju prezentujú. Ale jednej dievčine sa napríklad stalo, že trochu schudla a agentúra to naopak privítala, lebo jej postava vyzerala lepšie. No očakáva sa, že žena zostane taká, ako ju agentúra prezentuje.

Bacuľka, moletka, s kilami navyše, XL modelka... ako by mali ľudia nazývať takéto ženy?

V angličtine na to existuje najkrajší názov – curvy (žena s krivkami, pozn. red.), no my na to nemáme dobrý a jednoslovný slovenský ekvivalent. Aj veľa plus-size modeliek, ktoré majú veľkosť 38 až 40 to prezentujú tak, že sú curvy, nie plus-size.

Nazval vás niekedy niekto spôsobom, ktorý sa vám naozaj nepáčil?

Už ma nič uraziť nevie, no asi pred desiatimi rokmi, keď som bola v puberte, ma urážalo všetko. Aj som fotila jeden editoriál pre istý slovenský časopis a ten nazvali „móda pre bucľošky“ a prišlo mi to práve strašne vtipné. Beriem to tak, že nech si každý hovorí, čo chce.

Vraj ste mali kedysi pre svoj výzor nízke sebavedomie. Zmenilo sa to s prácou v modelingu?

Áno, veľmi mi to pomohlo. Moje sebavedomie sa začalo lepšiť krátko predtým, začala som na ňom aj pracovať a povedala som si, že nikdy som nebola extra štíhla, vždy som mala postavu väčšiu, ako moje spolužiačky a bolo by načase sa akceptovať a hotovo.

Veď načo budem pekná kvôli ostatným, keď vnútri aj tak so sebou nebudem spokojná. Takže som na tom začala pracovať a keď do toho prišla aj zmluva s agentúrou, tak som sa utvrdila v tom, že áno, aj ja s mojimi mierami dokážem byť akceptovaná. A to nielen sebou samou, ale aj inými.

Bol to teda tiež spočiatku kolobeh diét, než ste sa naučili mať rada samu seba?

Jasné. Tým, že som fakt nevyzerala dobre, tak som skúšala všeličo. Aj moja mamina mi naordinovala rôzne diéty, lebo moji rodičia sú veľmi štíhli a športové typy, čiže ja som bola v tomto trochu mimo. Vyskúšala som si všeličo, ale vždy keď som schudla, tak prišiel jojo efekt.

Rodičia však neskôr museli byť na Vás hrdí v súvislosti s vašimi úspechmi.

Áno, vždy keď im hovorím, že idem niekde fotiť, tak sa z toho tešia a držia mi palce. Ale aj ich asi trošku mrzí, že to nerobím naplno.

V čom je háčik?

Tým, že sa rozmohol trh s plus-size modelkami, tak si agentúry starostlivo vyberajú. A vyberajú si naozaj zaujímavé typy, ale najmä vyššie dievčatá. Ja mám len 170 centimetrov, čo je pre niektoré agentúry neakceptovateľné. A druhá vec – nemám nejakú výraznú sánku či obočie a to sú črty, po ktorých idú. Prihliada sa na to, čo má modelka iné, netypické, zaujímavé.

Možno pre trh mimo strednej Európy by ste boli zaujímavá.

Už som skúšala aj Indiu, Anglicko, Rusko. Asi pre nich nie som výnimočná.

Tak potom môže hrať rolu aj vek. Veď v modelingu sa často orientujú na veľmi mladé dievčatá.

Áno, aj to môže byť problém. Väčšinou chcú dievčatá okolo dvadsiatky, lebo plus-size modelky neberú zase až tak mladé, najčastejšie okolo osemnástich. Ja mám teraz 27 a aj to môže byť pre veľké agentúry problém.

Máte v modelingu nejaký zahraničný vzor alebo inšpiráciu?

Pre mňa je asi najväčším vzorom Ashley Graham, lebo je to nenormálne krásna ženská a aj nenalíčená vyzerá dobre. Má aj veľmi peknú postavu a úžasné sebavedomie, keď vidím, čo si na seba niekedy oblečie. Je jej úplne jedno a kašle na to, keď jej niekde trčí celulitída, takže to je pre mňa asi najväčší vzor.

V zámorí sa pri plus size modelkách najčastejšie skloňuje práve jej meno spolu s modelkou Tess Holliday. Aj pri týchto dvoch však vidíme v ich rozmeroch veľký rozdiel. Kde je podľa vás tá hranica, že už by sa žena mala vážne zaoberať svojou hmotnosťou kvôli zdraviu?

Tess už podľa mňa prezentuje črtu obéznosti a s tým nesúhlasím, lebo je to už zobrazovanie niečoho fakt nezdravého. Rovnako ako nie som za to, aby sa prezentovali modelky s konfekciou 34, lebo u nich to hraničí s anorexiou a tiež rôznymi zdravotnými problémami. Takže aj Tess pri svojej veľkosti musí mať problémy s kĺbmi, chrbticou a ak ich nemá teraz, tak ich bude mať neskôr. Ona je podľa mňa už extrém a asi nejaká agentúra, ktorá ju objavila, ju považovala za veľmi zaujímavú. Tess je aj strašne nízka, má len 165 centimetrov, a tak si zrejme povedali – áno, toto je ono, ideme z nej spraviť modelku a podarilo sa im to. A ňou sú ľudia oveľa viac pobúrení ako konfekciami 44-46.

Nejde v tomto prípade o nepokrytú propagáciu nezdravého životného štýlu, ktorý ženy a modelky obhajujú slovami „milujem svoje telo také, aké je“?

Takto som sa nad tým nikdy nezamyslela. Je v podstate každého osobná vec, ako vyzerá. Keď sa človek má rád, hoci má svoje zdravotné problémy, je to jeho vec. No skôr ide o to, aby sa nestalo, že tu máme nejaký vzor Tess Holiday, ktorá je so sebou spokojná, akceptuje sa,  a tak milión iných žien jej veľkosti si povie, že keď je spokojná ona, aj ony budú. Neviem, či je to úplne v poriadku. Skôr sa mi páči, keď takéto slávne modelky zverejňujú na internete videá z fitnescentra. Dajú tak najavo – áno, hýbem sa, niečo so sebou robím a nie je to len o tom, že sedím a prejedám sa McDonaldom. To je tá správna miera.

 

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 792
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 796
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 777
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 002
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 942
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 667
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 079
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 941
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 690
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 419

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

KULTÚRA

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Neprehliadnite tiež

Šesť známych párov, ktorých láska vydržala desaťročia

Láska na celý život existuje aj v šoubiznise. Dôkazom je niekoľko známych párov, ktoré sú spolu celé desaťročia.

Angelina Jolie: Superžena s kontroverznou minulosťou

Hollywoodska herečka má za sebou sebapoškodzovanie, nevydarené vzťahy s mužmi a experimenty s bisexualitou.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Svieže vydanie o tanečnici, ktorá spája modernu a folklór aj o tom, ako sa prebudiť po zime.

Budovať svalstvo bez mäsa? Dá sa to, pevné svaly môžu mať aj vegáni

Pri snahe získať svalovú hmotu platí potreba proteínov, ich zdroj však nemusíme hľadať len v mäse.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop