Radosť z vracania či pocitu nevoľnosti zrejme nemá žiadna tehotná žena. Väčšina z nás ich vo všeobecnosti chápe ako niečo, čo k očakávaniu dieťaťa patrí a čo treba pretrpieť. Americká štúdia, ktorá vyšla pred pár dňami, naznačuje, že vracanie nie je iba o nevyhnutné zlo, ale môže to byť aj pozitívny signál.
Menšia šanca samovoľného potratu
Výskum publikovaný v magazíne JAMA Internal Medicine našiel súvis medzi nevoľnosťou a zdravím plodu, teda zjednodušene povedané, jeho šancou na prežitie.
Vedci sledovali takmer osemsto žien, ktoré boli účastníčkami inej štúdie. Spájalo ich však to, že v minulosti zažili jeden alebo dva samovoľné potraty a boli znova tehotné. Výskumníci sa teda v druhej štúdii zamerali na ich symptómy týkajúce sa ranných nevoľností.
Ženy ich kontrolovali každý deň počas prvých ôsmich týždňov tehotenstva, v závere prvého trimestra to bolo raz za mesiac. V prvých dvoch mesiacoch gravidity zažilo samotnú nevoľnosť až 57,3 percent žien zo sledovanej vzorky, nevoľnosť spojenú s vracaním 26,6 percent z nich.
Zo všetkých 797 tehotenstiev napokon prirodzeným potratom skončilo 188. Avšak ženy, ktoré museli pretrpieť nepríjemné pocity v žalúdku, mali až o 50 až 70 percent menšiu šancu samovoľného potratu.

Nemáte symptómy? Nebojte sa
V čom tkvie hlavná súvislosť medzi rannou (niekedy i celodennou) nevoľnosťou a zníženým rizikom potratu, zatiaľ výskumníkom nie je celkom jasné. Odhadujú, že pri stavoch, kedy má žena pocit na vracanie, by mohlo ísť o hormonálne zmeny v tele, ktoré priaznivo pôsobia na plod.
Takisto predpokladajú, že pri nevoľnosti tehotné ženy jedia jedlá s vyšším obsahom sacharidov, čo môže mať pozitívny vplyv na vývoj plodu. Štúdia pracovala aj s hypotézou, že nevoľnosť môže nútiť ženy vzdať sa riskantných návykov ako je fajčenie a pitie alkoholu či nápojov s kofeínom.
Keďže však ide o problematiku, ktorá potrebuje ďalšie komplexnejšie výskumy, autori štúdie upokojujú všetky ženy, ktoré nevoľnosťami netrpia.
„Každé tehotenstvo je iné a len preto, že ženy nemajú symptómy, neznamená to, že dôjde k prerušeniu ich tehotenstva,“ vyjadrila sa Stefanie Hinkle, jedna z vedúcich osobností výskumu.
Nevýhody homogénnej vzorky žien
Hoci je štúdia považovaná za jednu z najprecíznejších, aká kedy bola na túto tému vypracovaná a jej zistenia pomáhajú dodať o niečo viac svetla do problematiky, nemožno ju brať ako všeobecne platnú.
Jej výskumná vzorka bola totiž vysoko homogénna, čo znamená, že jej účastníčky mali veľa rovnakých vlastností a charakteristík. Až 96 percent zo skúmaných žien boli belošky, väčšina z nich mala menej ako 29 rokov, žili v manželstve a boli zamestnané.