Rakovina prsníka? Realita ukazuje, že niektoré ženy majú jednoducho smolu

Rakovina. Slovo, ktoré by každý z nás najradšej vymazal zo slovníka a nikdy ho nemusel použiť. Treba však o nej hovoriť, keďže je súčasťou životov tisícok ľudí aj na Slovensku, nevynímajúc ženy bojujúce s rakovinou prsníka. Ročne u nás pribudne okolo tritisíc takýchto prípadov.

„O rakovine sa musí hovoriť nahlas,“ tvrdí Eva Bacigalová, zakladateľka občianskeho združenia Amazonky, ktoré spája ženy s nádorovým ochorením prsníka. V tomto duchu sa nieslo aj neformálne posedenie s ďalšími ženami, na ktorom spolu s onkologičkou Miroslavou Malejčíkovou a pacientkou Dankou o chorobe rozprávali.

Cieľom bolo poukázať na najťažšie metastatické štádium ochorenia, o ktorom sa na verejnosti hovorí málo. Je nevyliečiteľné a kvalita života pacientok je znížená pre ťažkosti a bolesti, ktoré komplikujú ich stav.

(zdroj: Flickr.com)

Kvalitný život aj s chemoterapiou

„Je veľmi dôležité si uvedomiť, že rakovina prsníka môže byť diagnostikovaná v rôznych štádiách. Približne päť až desať percent pacientok diagnostikujeme priamo v štvrtom štádiu, iné sa doň dostanú postupne. Stáva sa tiež, že sa metastatický karcinóm objaví roky po tom, ako pacientka nad rakovinou dočasne zvíťazila,“ konštatuje onkologička Miroslava Malejčíková.

To je aj prípad päťdesiatničky Danky. Sympatická a usmievavá dáma, o ktorej by ste na prvý pohľad nepovedali, že trpí metastatickým nádorom prsníka, sa minulý rok so štvrtým štádiom choroby pasovala a dočasne zvíťazila aj nad metastázami. Ochorenie sa však nezastavilo, no aj napriek tomu o ňom Danka hovorí s nadhľadom.

„Nemôžem povedať, že by bol môj postoj k chorobe taký, že by som sa bála, čo príde. Vždy sa snažím vidieť veci také, aké naozaj sú, nezhoršovať ich, ani nezlepšovať. Byť dobre naladeným je spôsob, ako sa dopracovať ku kvalitnejšiemu životu. Fungujem v normálnom životnom móde a popritom fičím na chemoterapii,“ hovorí s úsmevom.

Priznáva, že predtým bolo jej životné tempo príliš intenzívne. „Potrebovala som všetko a musela som to mať, išla som si za svojím. Všetko na sto percent, všetko muselo byť nalinkované. A keď si človek prejde niečím takýmto vážnym, tak zhodnotí, čo je v živote podstatné.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Popriať človeku s rakovinou skoré uzdravenie nemá zmysel. Dizajnérka vyrobila vhodnejšie pohľadnice Čítajte 

Problematické sú staršie pacientky

Podľa doktorky Malejčíkovej povedomie o prevencii v spoločnosti rastie. „Už aj mladé dievčatá a ženy si začínajú uvedomovať tento problém. Ide však o to, že veľa nádorov sa nedá vyhmatať a až zobrazovacia metóda môže odhaliť včasné, maličké nádory prsníka.“

Nemyslí si ani, že by ženy nevedeli, ako si urobiť samovyšetrenie, no problém vidí u starších pacientok. „Aj keď majú problém, tak ho taja pred rodinou. Máme aj také prípady, že si rodina niečo všimne, až keď má žena rozpadnutý prsník a vyslovene zapácha. Jednoducho tie ženy majú strach a skôr u starších pacientok povedomie chýba. No myslím si, že s výmenou generácií sa to bude zlepšovať,“ hovorí.

(zdroj: Flickr.com)

Ženy pri svojej chorobe ostávajú v tichu

Lekárka tiež hovorí, že pacientky vo väčšine prípadov o chorobe mlčia aj pred najbližšími príbuznými.

„Za ženy s karcinómom prsníka môžem zodpovedne povedať, že si to v gro prípadoch odnášajú samy. Roky sa liečia a buď to príbuzní vedia okrajovo, alebo to nevedia vôbec. Takých je skutočne veľmi veľa. Neverili by ste, že ženy to nepovedia ani svojim manželom a až keď sa nemajú zdravotne dobre, tak ich príbuzní prídu prekvapení za nami, že čo sa stalo,“ hovorí Malejčíková.

Zásadným problémom je v tomto prípade strach pacientky, či ju muž neopustí, ako to zvládne psychicky a či to nebude mať dopad na ich financie a každodenný život. O prípadoch, kedy partneri opustili svoje choré partnerky, by vedeli rozprávať aj Amazonky.

Hovoria tiež o tlaku, ktorému sú ženy všeobecne vystavené – byť dobrou matkou, manželkou a zamestnankyňou so sebou prináša systematický stres. A ten má, aj podľa slov odborníkov, preukázateľný dopad na toto ochorenie.

Keď majú ženy smolu

Interval cancer je anglický termín pre tak agresívne nádory, že pri nich nepomôžu ani pravidelné prehliadky u gynekológa, na sonografii či mamografii. Aj rok medzi dvoma vyšetreniami tak môže byť osudný.

"Môže sa stať, že žena ide na sono, ktoré neukáže nič. Príde o rok a medzitým narastie nádor, ktorý je už schopný vyslať metastázy. To nevieme ovplyvniť, to je biológia nádoru,“ hovorí lekárka. Súhlasí aj s tvrdením, že niektoré ženy majú jednoducho smolu, keďže ich nezachráni ani poctivá prevencia.

(zdroj: Flickr.com)

Pri väčšine nemetastázových nádorových ochorení však predbežná zdravotná starostlivosť pomáha. Pacientky majú od 25. roku života nárok na pravidelnú ročnú sonografickú prehliadku, po štyridsiatke každé dva roky aj na mamografiu. Podľa onkologičky ide o štandard, kde sa zistilo, že to tak stačí, lebo aj nádoru nejaký čas trvá, kým dosiahne určitú zaznamenateľnú veľkosť.

Keď hľadáte odpovede

Eva Bacigalová vysvetľuje, že pacientky po prvotnom oznámení diagnózy často nevedia, do čoho sa rútia, čo ich čaká a aké majú možnosti. „Lekári vám často neposkytnú množstvo základných informácií, napríklad aj to, že pacientka má nárok na zľavu na parochňu, na špeciálnu bielizeň, existujú epitézy - náhrady prsníkov,“ hovorí.

Občianske združenie Amazonky pomáha ženám práve tým, že sa majú koho spýtať aj tie najbanálnejšie otázky.

Neraz sa tiež stáva, že okolie nevie, ako má na novozisteného pacienta reagovať, preto sa mu radšej neozve. Aj v tomto pomáha okruh ľudí s podobnými problémami, Bacigalová však radí:

„Na základe vlastného zážitku by som poradila kontaktovať toho človeka, spýtať sa. Buď odpovie, že sa chce baviť radšej o tom, čo je nové v politike, alebo začne rozprávať a vtedy je dobré ho nechať, lebo možno sa nemá ako ventilovať. Nie je nič horšie, ako keď emócie zostávajú vnútri. Strach z choroby, ťažká liečba a pocit, že nikoho nezaujímate, to je veľmi zlá kombinácia,“ uzatvára Bacigalová.