V minulosti to ženské pohlavie nemalo na poli objavov a vynálezov ľahké. Nielenže proces vynaliezania často stál na pokusoch, omyloch a chybách, no dámy čelili aj skepticizmu voči svojim schopnostiam a napokon aj výsledným produktom.
Našťastie však existujú stovky z nich, ktoré dokázali, že nedôverčivosť nebola oprávnená a aj čas overil účinnosť a užitočnosť ich objavov. Tu je iba malý zlomok z nich.
Mary Phelps Jacob – vynálezkyňa podprsenky
Jej vynález sa spája s bálom, na ktorý išla v roku 1910 ako 19-ročná. Ako bolo zvykom, pod krásne šaty si ženy obliekali nepohodlné a stiesňujúce korzety, Mary sa však tejto konvencii vzoprela. Ešte pred bálom požiadala svoju slúžku, aby jej priniesla plátenné vreckovky, ružovú stužku, ihlu, niť a pár špendlíkov. Netrvalo dlho a prvá jednoduchá verzia podprsenky bola na svete. Patent na svoj vynález, ktorý zjednodušil život miliónom žien, dostala v roku 1914, jeho popularita však celosvetovo vzrástla až po prvej svetovej vojne.
Josephine Cochran – vynálezkyňa umývačky riadu
Hoci prvé pokusy o uľahčenie umývania riadu majú na konte muži, prvú komerčne úspešnú a aj naozaj funkčnú automatickú umývačku riadu vynašla žena. Keď sa Josephine v roku 1870 s manželom presťahovala do panského sídla, často v ňom organizovali večierky, pri ktorých sa porozbíjalo množstvo pohárov či tanierov. To sa rozhodla zmeniť. Najprv teda zmerala všetok riad a následne vyrobila priehradky, do ktorých sa ukladal. Tie boli umiestnené v kolese v medenom kotli. Koleso roztáčal motor a zospodu kotla striekala na riad horúca mydlová voda. Patent získala v roku 1886.
Sarah Mather – vynálezkyňa ponorkového teleskopu
Predchodcom podmorského teleskopu bol takzvaný batyskop. Jeho pokročilejšiu verziu však má na svedomí Sarah Mather, ktorú si dala patentovať v roku 1845. Tento ponorkový ďalekohľad, alebo teda teleskop, umožnil plavidlám skúmať hĺbky oceánu a takisto vidieť trup a iné časti tela ponorky. Podstatnou súčasťou totiž bola lampa, ktorá v hĺbkach osvetľovala všetko vôkol. O ďalších vynálezoch Sarah nanešťastie žiadne zmienky nie sú, vie sa však, že svoj teleskop rokmi ešte vylepšovala.
Stephanie Kwolek – vynálezkyňa kevlaru
Vo svojich 23 rokoch získala titul z odboru chémia a jej následný deväťročný výskum priniesol ovocie. Teda minimálne v podobe objavu, z ktorého sa mal pôvodne vykľuť ľahký materiál na výrobu pneumatík. Namiesto toho vytvorila látku kevlar, za čo bola viackrát významne ocenená. V jeho ďalšom využití sa však neangažovala a aj práva na svoj patent neskôr predala svoje domovskej firme DuPont. Kevlar sa dnes využíva skutočne všestranne od tenisových rakiet, cez lode, neprestrielné vesty až po obrnené vozidlá.
Marion Donovan – vynálezkyňa jednorazových plienok
Drvivá väčšina malých detí ich pravidelne nosí a hoci dnes nejde o najekologickejší výrobok, mamičky si bez jednorazových plienok nevedia starostlivosť o svoje ratolesti už ani predstaviť. Marion mala zrejme objaviteľstvo v krvi, aj jej otec a strýko mali na konte niekoľko vynálezov. Ona však chcela uľahčiť život sebe a ženám okolo. Prvé pokusy robila doma z rôznych materiálov, jej nápad však odmietli všetky veľké firmy. Začala ich teda vyrábať sama a prvý kus šiel na trh v roku 1949. Predaj začal rýchlo stúpať aj vďaka tomu, že jej plienky deťom nespôsobovali vyrážku a neomínali ich na koži. A rodičia (spolu s deťmi) jej môžu ďakovať dodnes.
Ada Lovelace – vynálezkyňa prvých algoritmov
Adu Lovelace môžeme pokojne zaradiť medzi jedny z mála známych matematičiek prvej polovice 19. storočia, a to najmä vďaka jej vizionárskemu mysleniu. K jej statusu prvej programátorky na svete prispelo priateľstvo s matematikom Charlesom Babbageom, ktorý sa považuje za otca počítačov. Ada prispela k tomu, aby jeho stroj dokázal spracovávať určité množstvo operácií a matematických problémov, predpovedala tiež jeho ďalšie možnosti a schopnosti, ktoré počítačom pripisujeme dnes. V súčasnosti sa jej poznámky považujú za historicky prvý opis počítača a softvéru.
Ann Moore – vynálezkyňa detského nosiča
Ann Moore pracovala ako detská zdravotná sestra, preto o starostlivosti o ne vedela dosť. Keď sa jej narodila prvá dcéra, inšpirovala sa tým, čo videla počas návštevy Afriky v šesťdesiatych rokoch minulého storočia – matky tam používali dlhé šatky, do ktorých zabalili svoje dieťa a nosili ich priviazané na svojom chrbte. Ann sa však pôvodná metóda nosenia nezdala efektívna, keďže dieťa mohlo poľahky vykĺznuť. Vyvinula preto akýsi batôžkovitý postroj, v ktorom boli bábätká upevnené a uvoľnili ruky matkám, ktoré ich nosili na chrbte, ale neskôr aj v prednej časti trupu. Svoj produkt viackrát inovovala a obľúbený je dodnes.
Mary Anderson – vynálezkyňa stieračov
K nápadom so stieračmi ju priviedla tá najpragmatickejšia situácia. New York, zima roku 1902 a Mary sa počas mrazivého dňa viezla v električke, ktorej šofér musel nechať stiahnuté obe okenné tabule, aby vôbec videl na cestu. Najala si dizajnéra, ktorý navrhol a vytvoril prvé prevedenie jej nápadu – ručne ovládané zariadenie na zachovanie čistého predného skla. Patentovala si ho v roku 1903 a hoci už aj pred jej vynálezom boli isté pokusy, Maryine stierače boli prvé naozaj funkčné.