Už ako pätnásťročná sa ocitla na obálke časopisu Elle. Sama seba vraj vnímala ako škaredé dieťa.
„Bola som škaredá. Hovorila som, že keď už som škaredá, musím byť aspoň bystrá a zábavná, aby sa to nejako vykompenzovalo,“ povedala.
Napriek tomu sa jej podarilo už vo veľmi mladom veku stať svetovým symbolom krásy.
O jej priazeň sa uchádzalo veľa vplyvných mužov. Začiatky jej kariéry najviac ovplyvnil Roger Vadim, o šesť rokov starší asistent réžie, ktorý ju pozval na prvý filmový konkurz.

Rodičom pätnásťročnej Brigitte sa nepáčilo, že by sa ich dcéra mala stať herečkou. V štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia nemalo toto povolanie práve najlepšiu povesť.
Vážený podnikateľ Louise a jeho manželka si pre svoju prvorodenú dcéru predstavovali inú kariéru. Chodila na konzervatórium, kde sa venovala baletu a spevu.
Nakoniec ich však uprosil starý otec, ktorý vyhlásil, že ak má byť z Brigitte štetka, tak ňou bude bez ohľadu na to, či sa stane herečkou, alebo nie. Na konkurze napokon uspela. Odchádzala z neho osudovo zamilovaná do Rogera Vadima.
Pokus o samovraždu
Celá rodina bola od začiatku proti tomuto vzťahu. Bardotová vo svojej biografii spomína, ako jej matka po každej Vadimovej návšteve prepočítavala strieborný príbor a otec ju chcel poslať do školy v Anglicku, aby sa nemohli stretávať.
Brigitte sa preto pokúsila o samovraždu. Strčila hlavu do plynovej rúry a čakala na smrť. Našťastie ju včas objavili rodičia.
Veľmi túžila vydať sa za Vadima, no musela počkať, kým dovŕši osemnásť rokov. Manželstvo nakoniec vydržalo len päť rokov.
Keď sa rozvádzala s Vadimom, bolo už jej meno pojmom. Filmom ...a Boh stvoril ženu ukázala svetu, aká zmyselná môže byť herečka na filmovom plátne.
Mužom sa z nej podlamovali kolená, ženy opľúvali jej plagáty a BB žila svoj sen. Záujem mužov, večierky, bezstarostný život, to všetko ju prenieslo do zvláštnej euforickej reality. Nebrala pritom ohľad na manželove city.
„Chcem mať jedného muža vždy poruke. Ten, kto ma miluje, nikdy nemá istotu,“ vyhlásila sebavedome. Zo zástupov ctiteľov si mohla vyberať bez akýchkoľvek obmedzení. Napokon ju zastavilo tehotenstvo.
Syna nazvala nádorom
Dvadsaťpäťročná herečka otehotnela s kolegom Jacquom Charrierom pri nakrúcaní filmu Babeta ide do vojny.
Bola rozhodnutá ísť na potrat, no Charrier ju presvedčil, aby si dieťa nechala. Dokonca si ju vzal za manželku.
Vzťah k synovi Nicolasovi si však Brigitte nikdy nevybudovala. „Tých deväť mesiacov tehotenstva, to bola nočná mora. Bolo to ako nádor, ktorý sa živil z môjho tela. Nedočkavo som čakala na moment, keď sa ho zbavím,“ šokovala svojím vyhlásením verejnosť a k tomu drsne dodala: „Radšej by som priviedla na svet psa.“ O syna sa nedokázala postarať, a tak si ho Charrier vzal k sebe. Krátko po tom nasledoval rozvod.
Počas druhého manželstva sa pokúsila znovu o samovraždu. Dvadsiate šieste narodeniny oslavovala sama so šampanským a liekmi.
V poslednej chvíli ju zachránil bratranec, ktorý zavolal pomoc. Pritom herečku stihli nafotiť paparazzi.
Prenasledovali ju na každom kroku. Striehli za každým rohom, aby mohli priniesť ďalšiu senzáciu z jej škandalózneho života.
„Môj život pripomína väzenie. Cítim sa ako odsúdená, na každom kroku ma niekto prenasleduje,“ povedala, keď sa dostala z najhoršieho.
Koniec na prahu štyridsiatky
Aby vrátila svojmu životu stratený pokoj, obmedzila účinkovanie vo filme. Odmietla množstvo lukratívnych ponúk a opäť sa vydala.
Jej ďalší manžel, nemecký multimilionár Günter Sachs jej však nepriniesol vytúžený pokoj. Rozvod nasledoval už po troch rokoch spoločného života.

Krátko po ňom sa Brigitte Bardot rozhodla ukončiť kariéru: „Svoju mladosť a krásu som venovala mužom. Teraz dám svoje skúsenosti a to najlepšie, čo vo mne ešte zostalo, zvieratám,“ vyhlásila v roku 1973, keď mala tridsaťdeväť rokov.
Zavretá v dome v Saint-Tropez, okolo ktorého dala vystavať vysokánsky múr, sa snažila usporiadať si život. Rozhodla sa naplno venovať ochrane práv zvierat.
Zašla až tak ďaleko, že svoj dom zmenila na záchrannú stanicu pre opustené zvieratá a v roku 1987 dokonca usporiadala na ich podporu aukciu, kde sa zbavila množstva svojho majetku vrátane diamantu, ktorý dostala od tretieho manžela.
Jej láska k nemým tvorom je absolútna, aby pre ne docielila lepšie podmienky na život, je ochotná ísť aj cez mŕtvoly.
Niekoľkokrát bola za svoje radikálne názory odsúdená a platila nespočetne veľa pokút.
„Brigitte Bardot je žijúcou legendou, ale stala sa takou bizarnou. Láska, ktorú prejavuje psom, je závratná, lenže keď sa človek pozrie okolo seba, nechápe to. Svet je plný bolesti, smrti, chorých a vyhladovaných detí,“ nechápavo krútila hlavou nad svojou kolegyňou Marlene Dietrich v roku 1990.
Viac ako štyridsaťročný boj za lepšie zaobchádzanie so zvieratami pripravil Brigitte o množstvo priateľov.
So synom sa snaží udržiavať aspoň vlažné vzťahy. Nepozval ju ani na svoj sobáš, aj keď neskôr sa zúčastnil na jej štvrtej a zatiaľ poslednej svadbe s Bernardom d’Ormalom.
„Nie som a ani nebudem ideálnou starou mamou. Moje vnúčatá žijú v Nórsku a ani nevedia po francúzsky. Načo si klamať? Vždy hovorím to, čo si myslím, a myslím si to, čo hovorím. A teraz hovorím, že na veci typu ,veď si moja krv‘ ja jednoducho neverím,“ povedala o svojich rodinných vzťahoch.
Aj keď niekoľkokrát prisľúbila, že ešte nakrúti jeden film, doteraz sa tak nestalo. O pár dní, 28. septembra oslávi osemdesiate druhé narodeniny a naďalej chce venovať všetku energiu pomoci zvieratám.
„Sľubov už mám plné zuby. Od prezidenta a vlády očakávam, že mi dajú dva darčeky. Prvý, aby kone prestali byť chovnými zvieratami a začali sa označovať ako spoločenské zvieratá. Druhý, aby sa okamžite začal uplatňovať zákon, ktorý hovorí, že zvieratá pred usmrtením majú byť omámené. Tieto dva darčeky žiadam už tridsať rokov. Myslím si, že je čas, aby som ich konečne dostala,“ vyznala sa v jednom z rozhovorov.
Stále je považovaná za kontroverznú osobnosť. Kým v mladosti spôsobila škandály nahotou a početnými ľúbostnými aférami, dnes ju verejnosť odsudzuje za radikálny postoj proti moslimom a homosexuálom.
„Pokoj, ktorý mi bol celý život odopieraný, azda nájdem, keď ma pochovajú v La Madrague, vedľa mojich milovaných bytostí. Chcem, aby si ma ľudia pamätali pre moju lásku k zvieratám a pre rešpekt, ktorý si zaslúžia,“ povedala nedávno.
