Ako si máme predstaviť prácu technologičky v potravinárskom priemysle?
Môj bežný pracovný deň sa zvyčajne začína o siedmej. Rannou rutinou je kontrola surovín vydaných zo skladu do výroby, pri ktorej sa zameriavam najmä na ich kvalitu. Nasleduje prejdenie si prevádzky, a uistenie sa, že všetko funguje tak, ako má. Skontrolujem teploty chladiarenských a mraziarenských skladov, a už potom sa moja pracovná náplň odvíja od aktuálnej situácie. Väčšinou sa venujem dokumentácii.
Pracujete v odvetví, ktoré je typické skôr pre mužov. Pociťujete niekedy závisť alebo neprajnosť okolia či náznaky podceňovania vás ako ženy na vedúcom poste?
Ako to už v živote chodí, človek stretne rôznych ľudí, stretne sa s rôznymi názormi. Ale pokiaľ si je vedomý, že má predpoklady na to, aby niečo dosiahol, že to zvládne a je ochotný na sebe pracovať, dostane šancu ukázať, čo vie. Som veľmi rada, že mám vo vedení našej spoločnosti plnú podporu.

O kvalite potravín sa dnes hovorí najmä v negatívnom svetle. Aká je kvalita slovenských potravín podľa vás?
Myslím si, že je presne taká, akú ju chceme mať. Veľa ľudí sa sťažuje na nekvalitné produkty na trhu, ale potom prídu do obchodného reťazca, kde na poličke ležia štyri verzie nejakého produktu, a v prevažnej väčšine siahnu po tom, ktorý je najlacnejší, neskúmajú zloženie, nezaujíma ich krajina pôvodu. Tým nechcem povedať, že kvalita potravín sa priamo úmerne zvyšuje s cenou, niekedy je opak pravdou, len chcem poukázať na to, že potraviny sa stále dajú vyrobiť kvalitne, ale už je na každom z nás, či do nich zainvestuje svoj čas a peniaze alebo nie.
Prečo je situácia v tomto priemysle taká kritická? Ako je možné ju napraviť?
Podľa môjho názoru sa situácia zhoršila príchodom veľkých obchodných reťazcov. Ľudia sú uponáhľaní, nakupovanie potravín pre väčšinu z nás znamená otravné zabíjanie drahocenného času, a každý uprednostní nakúpiť si na mieste, kde má všetko dostupné bez toho, aby sa musel presúvať z obchodu do obchodu. Ďalším aspektom je finančná situácia, ktorá súvisí s kúpyschopnosťou obyvateľstva. Myslím si, že situáciu by pomohla zlepšiť zmena zmýšľania ľudí.
Ovplyvnila vás vaša práca pri výbere a nákupe potravín? Čítate si príbalové letáky a zloženie produktov?
Už počas štúdia som sa začala o potraviny viac zaujímať a na niektoré veci sa pozerať inak – napríklad na veľmi rozšírený názor, že všetky „E-čka“ sú jednoznačne škodlivé. Pri nakupovaní sa snažím zorganizovať si čas tak, aby som nenakupovala v časovej tiesni a s prázdnym žalúdkom, pretože vtedy človek v rýchlosti nahádže do nákupného košíka všetko, čo mu príde prvé pod ruku. A ak je hladný, kúpi aj to, čo by za iných okolností nekúpil. Zloženie etikiet si čítam, je to už asi istý typ profesionálnej deformácie. Považujem za veľmi dôležité vedieť, čo konzumujem. A niekedy si pozerám aj zloženia a pôvod potravín, ktoré nemám v pláne kúpiť, robím to viac-menej zo zvedavosti.
Ako teda nakupovať kvalitné potraviny? Podľa čoho si ich vyberať a čo si všímať na obaloch?
Ľudia neustále poukazujú na nekvalitu potravín, na pridávanie látok, ktoré tie isté potraviny v minulosti neobsahovali, ale na druhej strane očakávajú, že produkt bude mať nekonečnú trvanlivosť. Preto sa snažím vyhýbať sa konzumácii potravín, ktoré ani týždeň po narušení obalu, nejavia známky kazenia. Keď si mám napríklad vybrať medzi jablkom z obchodu, ktoré je krásne červené, lesklé, a jablkom z babkinej záhrady, ktoré vyzerá menej vábne a je načaté červíkom, vyberiem si to červivé. Na etiketách si všímam najmä prídavok umelých sladidiel – tie už sa naozaj používajú aj tam, kde by to človek nikdy nečakal. Selektujem potraviny na základe prídavku umelých farbív a snažím sa vyberať si produkty bez obsahu konzervačných látok, alebo aspoň tie, ktoré obsahujú maximálne jeden konzervant, nie ich kombináciu. V čo najväčšej možnej miere sa vyhýbam benzoanom.

Aj keď sa o E-čkach toho už veľa povedalo, stále to mnohým nie je jasné. Ako to s nimi je?
Nie je E-čko ako E-čko. Pod označením „E“ by mal čitateľ rozumieť látku, ktorá má nejakým spôsobom zmeniť alebo ovplyvniť vlastnosti potraviny, či už jej spracovanie, uchovateľnosť, odolnosť voči chemickým, fyzikálnym alebo biologickým zmenám. Neplatí pravidlo, že všetky E-čka sú škodlivé. V potravinárstve sa používajú aj prírodné prídavné látky, ktoré sa získavajú z rastlín, živočíchov alebo húb. Patria k nim vitamíny a prírodné farbivá, ako napríklad betakarotén (E160 -166) alebo riboflavin (E101), ktorý poznáme ako vitamín B2. Odporučila by som vyhnúť sa E-čkam vyrobeným synteticky, najmä už spomínaným benzoanom, ktoré sú vyrábané ropnou frakciou bezénu, kyseliny sírovej a oxidu uhličitého, dusičnanom a umelým farbivám, ktoré môžu spôsobovať závažné zdravotné problémy.
Potravinársky priemysel nie je bežnou vysnenou oblasťou, v ktorej by mladí ľudia chceli pôsobiť. Alebo je to inak?
Práca v potravinárskej výrobe je veľmi zodpovedná, nikdy nesmie fungovať na princípe pokus-omyl. Platia pri nej prísne pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať a ich dodržiavanie sa denne kontroluje. Mladí ľudia často nie sú ochotní akceptovať podmienky a prispôsobiť sa im, niektoré požiadavky vnímajú ako istú formu obmedzovania, a preto je veľmi ťažké nájsť mladých ľudí, ktorých by práca napĺňala.
Sledujete aj vy vo výrobe trendy v stravovaní? Upravujete výrobky pre celiatikov alebo pre ľudí trpiacich alergiou na laktózu?
Sledovanie trendov v stravovaní je pre nás kľúčové. Našich rybacích a lahôdkových výrobkov, ktoré sú stále populárne na celom Slovensku, sa nemusia obávať celiatici, ani spotrebitelia s intoleranciou na laktózu.
Ako prebieha vývoj nových produktov? Čo všetko musíte urobiť, aby sa produkt začal vyrábať a dostal sa k spotrebiteľom?
Naša spoločnosť má vybudovaný vývojový tím, ktorého členovia sa pravidelne stretávajú a vyhodnocujú trendy v potravinárstve. Snažíme sa o vývoj nových výrobkov a inováciu tých pôvodných, tradičných. Skúšobné vzorky sa pripravujú v laboratórnych podmienkach. Výstupy zo stretnutí sa následne spolu so vzorkami predkladajú vedeniu spoločnosti, a ak sú schválené, roztočí sa kolotoč okolo výberu vhodných obalov a tvorby etikiet. Aktuálne sa snažíme vyvíjať lahôdkarské výrobky, z ktorých chceme úplne vylúčiť konzervačné látky. Túto líniu výrobkov sme nazvali ako „Natur“ výrobky, a zatiaľ máme na trhu majonézu a dva typy majonézových šalátov.
Pracujete s kvalitnými sladkovodnými aj morskými rybami. Ktoré druhy rýb odporúčate Slovákom konzumovať najviac?
Vo všeobecnosti by som odporučila konzumáciu morských rýb, ktoré boli po výlove ihneď spracované a zmrazené na mori.
VIZITKA:
Martina Ševelová (27) sa narodila v Topoľčanoch a študovala na miestnom gymnáziu. „Vedátorstvo“ jej bolo vždy blízke, vďaka čomu vyhrala prvé miesto na študentskej vedeckej konferencii v Nitre aj poľskom Rzesowe. Vyštudovala odbor Technológia potravín na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Keď sa v roku 2008 rozhodovala, kam ísť študovať, uvedomovala si nástup krízy a zapojila do predstavy o budúcnosti svoju pragmatickosť. Keďže ľudia musia jesť, rozhodla sa študovať potravinárstvo. Pracovala v spoločnosti Koro v Rimavskej Sobote, ktorá sa zaoberala výrobou lahôdok, neskôr pracovala v spoločnosti Partners ako manažérka kvality. V roku 2015 prestúpila do spoločnosti Ryba Žilina a v júli 2016 sa stala vedúcou oddelenia technológií, čím zodpovedá za kvalitu potravinárskej výroby a produktov, ktoré sa nám dostanú na tanier.
Foto: Jana Liška
Vizáž a styling: Jana Milatová
Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotenie hotelu Sheraton a Zion Spa v hoteli Sheraton.