Nenechajte sa zmiasť. Sú agávové, ryžové či datľové sirupy naozaj zdravé?

Pre chod mozgu je dôležitá glukóza, teda cukor. To vie azda každý, kto sa aspoň trochu viac zaujíma o to, ako pracuje naše telo a na základe čoho vlastne môže fungovať. Žiadnym prekvapením v problematike zdravej výživy nie je ani fakt, že nie je cukor ako cukor.

Trh s potravinami postupne zapĺňajú náhrady klasického cukru a ľudia vo viere, že ide vždy o zdravé náhrady, siahajú aj po výrobkoch, ktoré sú v praxi len cukry v tekutej forme. Keď sa povie ryžový, agávový či datľový sirup, nie jednému z nás napadne, že ide o prírodné a teda zdraviu prospešnejšie náhrady. Je to však naozaj tak?

Najlepšie je sladiť čo najmenej

Zásadným faktorom v týchto prípadoch je samotné zloženie a vlastnosti cukrov. Preto aj nie všetky sirupy používané ako alternatívne možnosti sladenia sú to, čím by sme naše telo mali pravidelne a vo veľkej miere zásobovať.

„Názory na ich užívanie sa rôznia, ja si myslím, že najlepšie je sladiť čo najmenej a vychutnávať si potraviny, kde cukor nepotrebujeme. Myslím si, že tieto náhrady cukrov majú svoje miesto práve v zdravej životospráve, pri regulácii hmotnosti, u pacientov s diabetes mellitus, ale ako pri obyčajnom cukre je vhodné ich používať čo najmenej,“ myslí si gastroenterologička Alexandra Danningerová-Molnárová.

Síce vyzdvihuje ich prednosti oproti klasickému cukru a to konkrétne nízky glykemický index (čím vyššia hodnota, tým výraznejšie a rýchlejšie zvýšenie hladiny cukru v krvi, ktoré môže viesť k obezite a metabolickým problémom) a vyššiu sladkosť, no nezabúda dodať, že pri prekročení určitého množstva môžu tieto prípravky spôsobovať aj nežiaduce účinky.

„Treba si dávať pozor, kde ich kupujeme a či sú čisto organické, nakoľko môžu obsahovať škodlivé látky,“ upozorňuje lekárka.

Ryžový sirup

Ide o prírodne a zdravšie sladidlo ako klasický biely cukor, no s jeho množstvom to i tak netreba preháňať.

Vyrába sa hydrolýzou škrobu (rozkladom pomocou vody) a je zdrojom vitamínov skupiny B. Podľa lekára a odborníka na výživu Igora Bukovského je ryžový sirup čistá koncentrovaná glukóza.

„To je o niečo lepšie, ako čistá koncentrovaná fruktóza, ale aj tak vždy rozhoduje použité množstvo,“ upozorňuje. Podľa lekárky Alexandry Danningerovej-Molnárovej sa tento sirup neodporúča pri redukcii hmotnosti, keďže obsahuje veľa sacharidov a má vysokú energetickú hodnotu.

Agávový sirup

Vyrába sa z rastliny agáve, ktorá je typická pre severné Mexiko a jeho použitie v kuchyni je skutočne všestranné. Je čisto prírodným sladidlom, keďže je to vlastne šťava z kaktusu, ktorá vyteká z rastliny po narezaní listov.

Alexandra Danningerová-Molnárová opisuje jeho pozitívne vlastnosti: „Nestimuluje pankreas k vylučovaniu inzulínu tak, ako ostatné cukry – má nízky glykemický index a po jeho konzumácii sa nezvyšuje hladina krvného cukru tak rýchlo, ako po mede, či bielom cukre.“

Do svojho jedálnička ho teda môžu zaradiť aj diabetici. „Sirup z agáve obsahuje ešte aj zvyškové množstvo inulínu, ktorý podporuje zdravú črevnú mikroflóru a tým aj správnu činnosť čriev. Je ľahko stráviteľný, pomáha činnosti žlčníka, tráveniu tukov a pôsobí preventívne pri zanášaní ciev vplyvom cholesterolu.“

Igor Bukovský však, naopak, tento sirup nepovažuje až za taký zázrak práve pre jeho vysoký obsah fruktózy, ktorá má rovnakú kalorickú hodnotu ako glukóza. Je tiež nevhodný pri ochoreniach pečene, keďže fruktóza napomáha ukladaniu tukov v nej.

Datľový sirup

Tento sirup pripomína svojou konzistenciou med a rovnako ako ten obsahuje vďaka datliam aj mnohé živiny ako vitamín B, vápnik, horčík, meď, železo a fosfor.

„Vďaka uvedeným minerálom má pozitívny vplyv na čistenie krvi, napomáha regenerácii organizmu. Ale vďaka vysokému obsahu cukru nie je vhodný pre diabetikov. Možno ho použiť ako náhradu za klasický cukor alebo med,” vysvetľuje  Alexandra Danningerová-Molnárová.

Igor Bukovský však upozorňuje, že zloženie datľového sirupu sa môže meniť podľa spôsobu prípravy a kvality použitých datlí.

Takisto dodáva, že „datle sú veľmi bohatým zdrojom sacharidov typu FODMAP, ktoré mnohým ľuďom spôsobujú závažné tráviace ťažkosti, najmä nafukovanie a zmenu konzistencie stolice.“ Ak teda viete, že aj samotné datle vám robia problém, datľový sirup pre vaše trávenie vhodný nebude.

Javorový sirup

Javorový sirup je prírodné sladidlo, ktoré sa vyrába vyparovaním a zhustením surovej miazgy javora, najčastejšie kanadského.

Chuťou pripomína kávu či karamel. Je zdrojom zinku, mangánu, vápnika, železa a vitamínov, obsahuje málo voľnej fruktózy. Igor Bukovský ho odporúča ako jedno z najvhodnejších sladidiel.

Alexandra Danningerová-Molnárová vysvetľuje: „Do krvi sa vstrebáva cez črevnú stenu, a preto je jeho prenikanie do krvného obehu pomalšie a plynulejšie, nevzniká tak prudké kolísanie inzulínu, ktoré poškodzuje pankreas. Jeho výhodou je vysoká sladivosť, takže ho stačí pomerne malé množstvo.“

Jačmenný sirup

Získava sa zo sladu jačmeňa, pomocou hydrolýzy jačmenného škrobu. Je zdrojom jednoduchých cukrov, má teda aj vyšší glykemický index (okolo 50).

Alexandra Danningerová-Molnárová uvádza, že oproti bielemu cukru má polovičnú sladkosť a môže napomáhať k znižovaniu cholesterolu. Jačmenný slad je tiež bohatým zdrojom niacínu a vitamínu B6, aj tento sirup však treba dávkovať s mierou.

Čím teda sladiť?

Ak sa aj odborníci nevedia zhodnúť na ničom inom, to jediné k čomu má výhrady len málokto, je v ostatných rokoch obľúbená stévia.

Igor Bukovský ju označuje za najlepšiu nízkokalorickú náhradu cukru,  Alexandra Danningerová-Molnárová vyzdvihuje, že je vhodná aj pre diabetikov a ľudí, ktorí by sa mali, ale nedokážu vzdať sladkostí, keďže neobsahuje žiadnu energetickú hodnotu a nepodporuje vylučovanie inzulínu.

„Stévia má veľmi sladkú chuť. Okrem steviozidov obsahuje aj minerály vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamíny C, A, B2, B1, B3, E a bioflavonoidy – vitamín P či vitamín K,“ dodáva Danningerová-Molnárová.

Stévia (zdroj: Flickr.com)

Medzi ďalšie odporúčané sladidlá patrí pravý domáci „nepančovaný“ med (pozor na tie predávané v bežných obchodoch) či trstinová melasa, ktorá obsahuje veľa dôležitých látok pre náš organizmus. Vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe trstinového cukru a má priaznivý účinok napríklad na krvný tlak.