Iba pred niekoľkými dňami prišli zahraničné médiá s informáciou o prípade 18-ročnej Rakúšanky, ktorá sa rozhodla zažalovať svojich rodičov za zverejňovanie jej fotografií na Facebooku. Aj po viacnásobných prosbách odmietli viac než 500 snímok z jej detstva stiahnuť z internetu a podľa tínedžerky boli všetky z nich zahanbujúce a narúšali jej súkromie.
„Som unavená z toho, že ma moji rodičia neberú vážne,“ povedala na margo neštandardného právneho kroku, ku ktorému pristúpila po dosiahnutí plnoletosti.
A hoci v našej krajine ide o bezprecedentnú právnu problematiku, aj slovenské mamy a otcovia majú obľubu zverejňovať fotografie svojich detí na sociálnych sieťach. Vedia však, čo im za polonahé bábätká či deti v intímnych situáciách reálne hrozí a ako sa môžu ich ratolesti brániť?
Záležitosť súkromia a nie celej spoločnosti
„Pokiaľ rodičia zverejňujú fotky, kde deti nemajú odhalené intímne časti tela, alebo nie sú v pózach, ktoré by mohli vyvolať sexuálne túžby, tak nejde o pornografiu a teda tam nie je žiadna trestnoprávna zodpovednosť. Pokiaľ však rodičia túto hranicu prekročia, tak sa môžu dopustiť trestnej činnosti, ktorú ma zo zákona povinnosť ohlásiť každý, kto sa o nej dozvie,” upozorňuje advokátka Barbora Vrbová.
V takomto prípade má štát povinnosť okamžite zasiahnuť a dieťa môže rodičom dokonca i odobrať. Vrbová striktne nesúhlasí so zverejňovaním detských fotografií a to akýchkoľvek.
„Vidím v tom obrovské riziko. My nemôžeme vedieť, či na nejakého sexuálneho devianta nezapôsobí milo usmievajúce sa dieťa s kvetom ruke ako ide prvýkrát do školy. Detské fotografie sú veľmi citlivá a súkromná záležitosť každej rodiny a nie celej spoločnosti,“ myslí si.

Nad svojím dieťaťom nemáte neobmedzenú moc
Rodičia sú za svoje deti právne zodpovední, niekedy sa však mylne domnievajú, že majú nad nimi aj neobmedzenú moc. Nie je to tak.
„Deti sú svojbytné bytosti, majú svoj autonómny svet, iné videnie reality, a pritom rovnaké práva ako dospelí. Dohovor o právach dieťaťa hovorí o participácii – znamená to, že názor detí sa musí rešpektovať pri všetkom, čo sa ich dotýka. Pritom sa nehľadí len na slovné prejavy, ale aj na neverbálnu komunikáciu,“ hovorí viceprezident Rady pre práva dieťaťa Jozef Tinka.
Spomínaný Dohovor o právach dieťaťa taktiež zaväzuje štáty, ktoré sa k nemu hlásia, že budú brať do úvahy jeho najlepšie záujmy pri všetkých činnostiach, ktoré sa ho týkajú. To aj v prípade zverejňovania fotografií, s ktorými samo nesúhlasí.
„Deti majú formálne možnosti, ako sa brániť – majú právo sa priamo obrátiť napríklad na ombudsmana alebo na komisára pre deti, zdôveriť sa nejakej linke dôvery alebo zájsť na sociálku. Všade sú dospelí povinní konať, situáciu vyhodnotiť a zabezpečiť nápravu veci,“ vysvetľuje Jozef Tinka.
Aktívne zasiahnuť môže aj okolie
Pri otázke, aké sú na Slovensku ďalšie možnosti maloletých vo veci právneho zakročenia proti rodičom, Tinka odpovedá: „Maloletý má možnosti zažalovať rodičov, ale pozrite sa na vec z praktického hľadiska – viete si predstaviť situáciu, že desaťročné dieťa sa obráti na úrad a požiada, aby rodičov dali na súd?”
Preto apeluje práve na okolie detí, ktoré by malo byť aktívnejšie a malo by pôsobiť na rodičov. A to nielen tých, ktorí povolenú hranicu súkromia svojich ratolestí prekročili z nevedomosti, ale aj z ľahostajnosti k ich právam.
„Treba si uvedomiť, že každé zverejnenie fotografie detí nesie so sebou riziko zneužitia – na kyberšikanovanie medzi deťmi i na iné nekalé účely, za ktorými sú najmä dospelí. Nie vždy dokáže rodič v eufórii z peknej fotky svojho potomka domyslieť, čo všetko dokážu vymyslieť ľudia so zlými úmyslami,“ zhŕňa Jozef Tinka.
Hranica je tenká
Novorodenci a batoľatá, prirodzene, netušia o svete sociálnych sietí a o problematike zverejňovania ich nahých fotiek. No situáciu často nevedia správne vyhodnotiť ani o trocha staršie deti a jej dopad si uvedomia až v neskoršom veku.
Jozef Tinka spomína na prípad dvoch sestier, z ktorých staršia zverejnila na Facebooku snímku s erotickým nádychom.
„Ako profilovú fotku si umiestnila záber, na ktorom sa eroticky bozkáva so svojou sestrou – škôlkarkou. Bozkávali sa koncami jazykov. Detský psychiater iba rezignovane konštatoval, že tá dospelá by potrebovala pomoc, niekoľko iných odborníkov zalomilo rukami, sexuologička uviedla, že môže ísť o skrytý incest. Súd vypočul matku oboch dievčat, tá sa nad tým zasmiala a súd skonštatoval, že išlo len o žart.“
Aj v tomto prípade vidieť, že hranica medzi nevinným vtipom a nevhodnou konotáciou je tenká. Ak už rodič alebo dospelá osoba nevie odolať zverejneniu fotografie maloletého dieťaťa, je nutné nájsť jeho primeranú formu alebo radšej takéto snímky nezverejňovať vôbec.