Jej meno Leslie Hornbyová Lawsonová nepozná veľa ľudí. Preslávila sa pod prezývkou Twiggy. Je považovaná za prvú svetovú topmodelku. Niektorí kritici ju dodnes obviňujú z toho, že v šesťdesiatych rokoch presadila nový ideál extrémne štíhlej krásy.
Mnohé dievčatá v túžbe vyzerať ako ona v tom čase prepadli anorexii. Twiggy však proti nezdravej štíhlosti protestuje, sama vraj cielene nikdy nehladovala. Jej rodinu trápilo, že nepribrala, aj keď sa stravovala celkom normálne.
Rýchly metabolizmus
Jej rodičia - stolársky majster a robotníčka v továrni z londýnskeho predmestia mali už dve dcéry Shirley a Vivien, keď sa im 19. septembra 1949 narodila Lesley. Bola iná ako jej staršie sestry. Kým ony mali primeranú hmotnosť, Lesley bola odmalička veľmi chudá a nedokázala pribrať.
Rodičia dokonca museli čeliť nepríjemným otázkam, či jej dávajú dosť jedla. Napokon ju vzali k lekárovi.
„Bola som kosť a koža, no lekár vyhlásil, že som zdravá ako ryba, len trochu kostnatá. Mojou výhodou je, že mám rýchly metabolizmus,“ uviedla v biografickej knihe Twiggy in Black and White, ktorá vyšla v roku 1997 a hneď sa zaradila medzi bestsellery.
Lesley napokon dorástla do výšky 168 centimetrov a vážila sotva štyridsaťjeden kíl. S mierami 81 – 58 - 81 vyzerala ako chlapec.
Ani jej nenapadlo, že by mohla byť modelkou, herečkou alebo speváčkou. V tom čase boli predsa ideálmi ženskej krásy Marylin Monroe a Brigitte Bardot, zmyselné krásky s kyprými proporciami v tvare presýpacích hodín a s hrivou vlnitých vlasov.
Objavili ju v kaderníctve
Jej život osudovo zmenila jedna návšteva kaderníctva. Lesley túžila po zmene účesu a sadla si do kresla istému Nigelovi Daviesovi. Kaderník ju ostrihal nakrátko, nový účes jej zvýraznil veľké oči a dodal módny šmrnc.
Nigel ukázal čerstvo ostrihanú Lesley svojmu šéfovi a toho doslova očarila. Dal ju nafotiť a snímky rozvešal po salóne ako reklamu na nový účes. Portréty si všimla Deidra McSharry, módna redaktorka z Daily Express a o osude Lesley Hornbyovej bolo rozhodnuté.
Čoskoro sa objavila na titulke novín s označením „Tvár roka 1966“. O mesiac neskôr dostala ponuku z Vogue a odišla za kariérou do New Yorku. Mala len šestnásť, a tak s ňou šiel aj o desať rokov starší kaderník Nigel, ktorý sa stal jej tútorom a milencom.
Zmenil si meno na Justin de Villeneuve a Lesley poradil, aby aj ona pouvažovala nad nejakým pseudonymom. Začala používať prezývku z detstva, vtedy ju volali twigs, čo v preklade znamená prútik.
Viacerí experti na módny biznis vtedy tvrdili, že nemá šancu preraziť. Predpovedali jej rýchly štart a ešte rýchlejší pád. Tí najskeptickejší odhadovali jej potenciál len na jednu titulku, optimisti na jednu sezónu. Ale veľmi sa mýlili.
Twiggy prežila na prehliadkových mólach celé štyri roky, stala sa z nej módna ikona a zostala ňou ďalších štyridsať rokov. V móde dokázala to čo v hudbe Beatles. Spustila hotovú mániu.
Bola iná ako ostatné krásky z módnych časopisov, a to ľudí priťahovalo. Chceli sa jej podobať a kupovali všetko, v čom sa objavila na fotografiách.
Všimli si ju aj viaceré slávne osobnosti. V roku 1973 si ju David Bowie zavolal, aby s ním pózovala na obale jeho albumu Pin Ups.
Kamarátila sa s členmi skupiny Roling Stones, bola a stále je veľmi blízkou priateľkou Paula McCartneyho a jeho rodiny. Keď oslavovala sedemnáste narodeniny, jej fotografiu uložili do časovej kapsuly a poslali ju do vesmíru.
Darilo sa jej aj mimo módnej brandže, z ktorej odišla z vlastnej vôle. Po štyroch rokoch vyhlásila: „Nebudem predsa vešiakom na šaty až do smrti!“ a skúsila šťastie vo filme. Aj keď sa nestala veľkou filmovou hviezdou, bola spokojná aj s menšími úlohami, ktoré dostávala.
Presadila sa aj v divadle a televízii, kde mala dokonca vlastnú reláciu. Skúšala šťastie aj v hudbe. Vydala niekoľko albumov, ktoré sa rýchlo predávali, skladby sa umiestňovali na popredných miestach v hitparádach na celom svete a dokonca ju chválili aj kritici.

Skromná hviezda
Aj keď bola na vrchole slávy, nikdy sa nesprávala vyzývavo a ostávala nezvyčajne skromná. „Ďakujem za to rodičom, sú to prostí ľudia, ktorí ma vždy učili riadiť sa zdravým rozumom. Sama sa stále považujem za to najobyčajnejšie dievča,“ povedala.
Keď prišla ako šestnásťročná bez rodičov do New Yorku, na každom kroku na ňu striehli nástrahy. Sexuálna revolúcia bola v plnom prúde, mestu vládli bujaré večierky v štýle „sex, drogy, rokenrol“.
„Bola som dieťa a navyše z normálnej predmestskej anglickej rodiny. Nevedela som nič o bohémskom živote, aký sa viedol v New Yorku alebo v umeleckých štvrtiach Londýna. Nepoznala som svet drog a rokenrolu, všetko pre mňa bolo nové,“ spomínala vo svojej biografii.
Nikdy neprepadla narkotikám ani neviazanému sexu. Celá jej kariéra prebehla veľmi pokojne, bez škandálov. „Nechcela som skončiť ako modelka v posteli nejakého fotografa a tam už zostať. V tom som mala jasno. Mala som menej milencov než moje kolegyne, ale o to viac ozajstných priateľov,“ skonštatovala.
V roku 1973 sa pracovne aj ľudsky rozišla so svojím objaviteľom Nigelom a o štyri roky neskôr sa vydala za amerického herca Michaela Witneyho, ktorý hral v Star Treku. Rok po svadbe sa im narodila dcéra Carly, v roku 1983 však Witney zomrel na infarkt.
Druhýkrát sa vydala o ďalších päť rokov. Mužom jej života sa stal britský režisér a spisovateľ Leigh Lawson, ktorý si adoptoval aj jej dcéru. Žijú spolu dodnes.
„Mám najromantickejšieho manžela na svete. Stále od neho dostávam kvetiny, krásne darčeky a malé odkazy. Keď idem na fotenie, vstávam neskôr ako on. Potom nájdem raňajky s odkazom: Prajem krásne fotenie. Milujem ťa. Som veľmi šťastná,“ povedala nedávno pre magazín Good Housekeeping.

Odsudzuje anorexiu
Starnutie nevníma ako záťaž ani ako prekážku na ceste za novými výzvami. Keď sa pred dvoma rokmi objavila ako tvár kampane pre známy obchodný reťazec, Briti sa do nej znovu zamilovali.
„Pre mňa je starnutie jednoducho fakt. Odmietam, aby sa stalo problémom, pretože inak by som sa zbláznila. Netrávim hodiny pred zrkadlom a nehovorím si: Bože, mám ďalšie vrásky. To by nedopadlo dobre,“ povedala pre Good Housekeeping.
V súčasnosti je veľkou bojovníčkou proti nezdravému životnému štýlu, ktorý vedú modelky a mladé dievčatá. „Modelky boli vždy chudé, lebo návrhári radšej navrhujú pre štíhle postavy. Mňa v šesťdesiatych rokoch obviňovali z anorexie, čo bolo nespravodlivé, pretože som jedla ako kôň.
Keby som začala rozprávať, čo všetko som vtedy jedla, smiali by ste sa,“ tvrdí dnes. Otvorene odsudzuje nezdravé spôsoby chudnutia.
„Ak sú modelky štíhle od prírody, neprekáža to. Nebezpečné je, ak sa snažia o štíhlu líniu všemožnými drastickými diétami. Veľkú zodpovednosť na vytváraní takýchto nezdravých tlakov majú šéfredaktori módnych magazínov a módni návrhári. Mali by byť rozumnejší,“ uviedla v rozhovore pre britské noviny Daily Mail.
