Oslava krásy ženského tela a otvorenosti ľudskej mysle. Aj takto charakterizovali organizátori výstavu Voayer, ktorú už týždne pred spustením propagovali na sociálnych sieťach i v médiách. Niektorí to považovali za virálny žart, iní neodolali a (nie úplne najlacnejšie) lístky si kúpili. Ponor do sveta zväzovania, dominancie a submisivity sa mohol skutočne začať.
BDSM sa spojilo s voyerizmom
Umenie a nahota idú ruka v ruke už tisícky rokov, veď prvky nahoty i otvorenú obnaženosť nájdeme na obrazoch, v literatúre i na fotografiách z čias antického Grécka a aj oveľa skôr. Šokujúce? Ani nie. Bratislava však v piatok a v sobotu zažila ojedinelý druh výstavy, ktorý (nech už mali organizátori akýkoľvek zámer) nebol tak celkom pre širokú verejnosť.
A to ani nie pre nahotu ako takú, ale predovšetkým pre zameranie a obsah určené skôr sexuálnym komunitám.
„Výstava nahých žien Voayer je pre všetkých. Chystajú sa na ňu skutočne bežní ľudia a dokonca príde mnoho partnerských párov a to nás veľmi teší,“ hovoril ešte pred spustením hlavný organizátor Mário Petreje. Odvolával sa pritom na úchylku voyeurizmus, ktorá je vraj v každom z nás, teda túžbu obzrieť si iné ľudské telo.

Prvý piatkový vstup na výstavu jeho slová potvrdil len čiastočne. Partnerských párov bola iba hŕstka a zvyšku „bežných“ návštevníkov neprekvapivo dominovali muži širokého vekového rozmedzia.
Mohli sa pohľadmi, ale v niektorých prípadoch i dotykmi pokochať na vyše desiatich nahých ženách. Tie boli vystavené a „nainštalované“ v dvoch neobývaných prázdnych bytoch na Laurinskej ulici. Horúci vzduch sa v nich miešal s občasným šepotom návštevníkov a cvakaním fotoaparátov.
Pozor, dotýkať sa!
Pri vstupe do bytov udrú do zmyslov najmä prvé vnemy – zatemnené okná, vŕzgajúce parkety, poodlupovaná omietka na stenách a ochrankári stojaci v každom rohu ako šedé eminencie poriadku. Až potom zrak zablúdi kdesi doprostred prvej miestnosti. Vysoké postavy obzerajúcich sa mužov zakrývajú výhľad na dve nahé ženy s maskami na tvárach.